Jej mestá sú plné unikátnych stavebných či technických pamiatok a jej obyvateľstvo zaujme životným štýlom či svojím originálnym jazykom. Na Malte som strávil zhruba štvrť roka. Keďže v tejto krajine nájdete tie najlepšie jazykové školy na svete, a paradoxne lacnejšie než v samotnom Anglicku, rozhodol som sa tu študovať aj ja.
Vzhľadom na to, že veľkosť Malty je zhruba 15 x 25 km, spočiatku som mal obavy, či sa časom nebudem nudiť. No Malta drží svetový rekord v počte zaujímavostí vzhľadom k svojej malej rozlohe, mal som teda čo robiť, aby som počas voľného času vôbec stihol pochodiť to najzaujímavejšie.
MALTA:
Oficiálny názov: Republic of Malta
Štátne zriadenie: parlamentná republika
Samostatnosť: od 21 .9. 1964
Rozloha: ostrov Malta: 246 km2, ostrov Gozo: 67 km2, ostrov Comino: 3 km2
Počet obyvateľov: 402 660
Hustota zaľudnenia: 1274 ob./km2
Hlavné mesto: Valletta
Prvé dni
Prílet na Maltu bol zaujímavý. Z lietadla sa zdala naozaj maličká, a kým sme pristáli, stihol som si celkom pekne zmapovať väčšinu ostrova. Z Viedne som odlietal poobede za sychravého a daždivého jesenného popoludnia, na Malte som pristával za horúceho a dusného letného večera. Bola to zaujímavá, no vcelku príjemná zmena.
Druhé prekvapenie nastalo, keď som si naplno uvedomil, že na Malte sa jazdí vľavo. Chvíľku mi trvalo, kým som si na to zvykol. Najmä na opačné pozeranie sa na prechodoch pre chodcov, ale aj na to, že keď som chcel ísť niekam autobusom, musel som prejsť na opačnú stranu cesty. Keď už sme pri tých autobusoch, tie maltské sú zážitkom samo o sebe. 90 percent z nich sú staručké veterány, najstarší je z 50. rokov, väčšina pochádza zo 60. či 70. rokov. No napriek veku sú všetky v bezchybnom stave. A aj vodiči stoja za zmienku, pretože vzájomné vyhýbanie sa v úzkych uličkách starých miest, kde ide doslova o centimetre, zvládajú na jednotku.
Trochu z histórie
Malta bola osídlená okolo roku 5200 p.n.l., kedy zároveň prišlo k vyhubeniu trpasličieho hrocha a trpasličieho slona, no zároveň ako miestna civilizácia dospela, približne v roku 3500 p.n.l. tu vznikli najstaršie megalitické chrámy na svete – Ggantija na ostrove Gozo, Hypogeum, Hagar Qim a Mnajdra na Malte. Dodnes nie je jasné, ako dokázal vtedajší ľud tieto chrámy postaviť z niekoľkotonových blokov kameňa bez použitia akejkoľvek známej techniky. Následne v dôsledku preľudnenia a zničenia si fauny a flóry sa Malta vyľudnila a pár stoviek rokov bola neobývaná, až kým na ňu neprišli jej dnešní obyvatelia.
Okolo roku 700 p.n.l. ostrov objavili Gréci a založili si osadu na mieste dnešnej Valletty, od nich je aj známy dnešný názov Malta. Feničania následne založili mesto Mdina a, žiaľ, na stavbu svojho loďstva vyťažili posledné zbytky stredomorských lesov.
Potom sa Malta postupne dostala pod nadvládu Kartága, Rímskej a Byzantskej ríše, Arabov, Normanov, Kastílčanov, rytierov Johanitského rádu (tzv. Maltézski rytieri), napoleónskeho Francúzska a Anglicka, ktoré si ju udržalo počas oboch svetových vojen. Až posledných 50 rokov je konečne samostatná. Z každého z týchto období si Malta uchovala množstvo stavebných pamätihodností, tie najzaujímavejšie som navštívil.
Podzemné katakomby
Rimania tak, ako býva zvykom, postavili na ostrove aquadukt na dopravu vody z vnútrozemia k mestám. Na Malte je totiž odjakživa nedostatok pitnej vody, keďže rieky tam nie sú a potoky sú len slabé a málo výdatné, zväčša majú vodu len v zime počas dažďov. Dnes na ostrove riešia nedostatok vody jej dodávaním cez potrubie zo Sicílie.
V roku 60 v zálive sv. Pavla stroskotal sv. Pavol počas svojich misijných ciest a zdržal sa tu 3 mesiace. Bol som sa pozrieť aj do podzemných Katakomb sv. Pavla, kde sa od tých čias ukrývali prví kresťania. Nachádzajú sa tu veľmi mäkké a ľahko spracovateľné vápence a pieskovce, vďaka čomu nebol problém vytvoriť pod zemou celé domy a iné priestory potrebné na prežitie. Dodnes sa na Malte väčšina domov stavia z pieskovca či vápenca, ostrov má tak jednotný farebný i architektonický nádych.
Mestské pevnosti
Uprostred Malty sa nachádza bývalé hlavné mesto Mdina. Je to viac pevnosť ako mesto a milovníci architektúry si tu prídu na svoje. Je na kopci a vzhľadom na malú rozlohu ostrova je z neho nádherný výhľad. Dnes je neobývané, no pre svoje krásne stavby, kostoly, paláce či hradby je vždy plné turistov. Mdinu spájala s Vallettou voľakedy železnica, neskôr električka, ich pozostatky sú aj dnes dobre viditeľné.
Na ostrove Gozo sa nachádza mesto Victoria, ktoré je kópiou Mdiny. Je tiež mestskou pevnosťou, ktorej úlohou bolo spravovať ostrov a počas vojen chrániť jeho obyvateľov. Za zmienku stojí aj mestečko Mgarr, ktoré je jeho hlavným prístavom.
Tri mestá
Ďalšie mestá, ktoré sa na Malte oplatí vidieť, je Marsaxlokk, ktorý je známym prístavom s tradičným rybím trhom. Oproti Vallette z juhovýchodnej strany sa nachádzajú tzv. „Tri mestá“ The Three Cities zložené z miest Vittoriosa, Senglea a Cospicua. Sú veľmi rôznorodé. Nájdete tu najstaršiu a najslávnejšiu maltskú pevnosť St. Angelo, najväčšie anglické námorné delo, veľkú lodenicu s priemyselným areálom, ktorá bola dôvodom intenzívneho bombardovania počas 2. sv. vojny. Na opačnej, severozápadnej strane zálivu od Valletty leží mesto Sliema, ktoré je najväčším nákupným, obchodným a kancelárskym centrom ostrova, za ním leží moderné zväčša študentské mesto St. Julian, kde som aj býval a chodil do jazykovej školy.
Dávne časy maltézskych rytierov
Valletta je hlavným mestom a drží si titul aj najopevnenejšieho hlavného mesta na svete. Toľko obranných systémov, rôznych úrovní hradieb, bášt, priekop, valov sa nevidí v žiadnom inom meste. Naplno sa tu prejavil um a dôvtip rytierov Johanitov, ktorý mesto vystavali. Valletta vďaka tomu nebola nikdy nikým dobytá, a pritom ju počas jej histórie dlhú dobu obliehali rôzne armády s mnohonásobne vyšším počtom mužov, ako bol počet rytierov v nej.
Ak sa pýtate, kde sa tu slávni rytieri vzali, tak Maltu dostali do daru v roku 1530, keď pár sto rokov pred tým Saladín dobyl Jeruzalem a oni sa z neho následne uchýlili na Rodos. Ten však ale neskôr po mnohých nájazdoch a mnohopočetnej presile ovládli osmanskí Turci. Všetky predchádzajúce obliehania a boje boli pre rytierov dobrou skúsenosťou a na základe toho spravili z Valletty jednu z najmonumentálnejších európskych pevností. A názov hlavného mesta vznikol z vďaky k ich prvému veľmajstrovi Jeanovi Parisotovi de la Valette, ktorý mal na opevňovaní mesta a Malty najväčšie zásluhy.
Okrem Valletty boli opevnené aj ostatné mestá, celý ostrov bol pospájaný systémom strážnych veží a signálnych stanovíšť. Opravená bola aj slávna pevnosť St. Angelo, na ktorej sa 9000 Malťanov dokázalo niekoľko mesiacov brániť presile 30 000 Turkov v slávnej bitke z roku 1565.
Plná kostolov
Dnes je Valletta plná múzeí, kostolov, kláštorov, palácov a snáď každá budova v nej je nejakým spôsobom zaujímavá či vzácna. Maltskí rytieri sa zapríčinili aj o výrazný nárast kresťanstva, ktoré sa tu drží dodnes. Až 98 % Malťanov je veriacich, na ostrove je 365 kostolov, z toho iba jedna mešita. Mnohé kostoly sú svojou monumentálnosťou či veľkoleposťou naozaj obdivuhodné. V meste Il-Mosta stojí napríklad kostol s treťou najväčšou samonosnou kupolou na svete. Malta má aj najviac kláštorov a najväčší počet mníchov a mníšok vzhľadom k počtu obyvateľov a viera s náboženskými tradíciami tu hrá medzi obyvateľmi stále dôležitú úlohu.
Prírodné unikáty
Malta nie je len o histórii a stavbách, má aj zaujímavú prírodu. Východné pobrežia sú piesčité či jemne kamienkové. Ak chcete Maltu navštíviť, ideálna je jar alebo jeseň. V lete tu teplota vzduchu dosiahne bežne aj 40 stupňov, čo nie je veľmi príjemné. Zimy sú daždivé s teplotami medzi 15 až 20 stupňov. Sneh na Malte nepoznajú.
Raz som sa rozprával s dvoma domorodými rybármi, ktorí sa od narodenia živia tým, že pri maltských brehoch lovia ryby a nikdy ostrov neopustili. Ukázal som im fotografie zo Slovenska, z lyžovačky v Tatrách. Jeden z nich nechápavo pozeral, prečo toľko ľudí úmyselne chodí do hôr za snehom, keď je predsa studený. Navyše si ani len nevedel predstaviť, aké je to žiť v krajine, kde je všetko biele. Druhý mu na to odpovedal, že v televízii videl náučný dokument o severských krajinách, no bol úprimne zhrozený, keď zistil, že sneh tam majú aj viac než štvrť roka.
Kaktusy a skalné okno
Západné pobrežie Malty je značne nehostinné, plné strmých brál a skalnatých útesov, z nich najvyššie sú Dingli Cliffs. Celá oblasť je posiata malými búdkami. Slúžia ako úkryt pre poľovníkov na lov sťahovavých vtákov, pre ktoré je Malta zastávkou na trase do Afriky. Cestou k týmto útesom sa dá pozrieť Busket Gardens, je to jediný les na Malte (umelo vysadený), kam chodia Malťania cez víkend piknikovať, aby boli akože v prírode. Na severe krajiny vytvorili silné vlny najkrajší kamenný úkaz na ostrove - skalné okno a s ním susediaci jaskynný systém.
Lesy na Malte neexistujú, no je tu množstvo kaktusov, bodliakov, pichliačov a iných suchomilných rastlín, takže vďaka nim Malťania nepoznajú, aké je to ľahnúť si do trávy. Trochu iná je situácia na ostrove Gozo. Ten bol ľuďmi menej zničený a má zachovalejšiu prírodu. Oproti vyprahnutej Malte pôsobí vcelku zeleným dojmom. Je tu množstvo polí, políčok a nájdete tu zachovalé aj pastierstvo hydiny, kôz či oviec.
Oplatí sa vidieť:
Mestskú pevnosť Valleta
Jazdu 45-ročným autobusom
Katakomby apoštola sv. Pavla
Opevnené mesto duchov Mdina
Vodné jaskyne a skalné okno
Victória na ostrove Gozo
Morské plody a ovocie
Moja príprava na 3-mesačný pobyt na Malte nebola nijak zvláštna. Povedal som si, že Malta je predsa súčasť EÚ a teda je to vyspelá krajina, a naozaj aj bola. Aby som čo najlepšie spoznal maltský životný štýl, ich zvyky a tradície, ubytoval som sa u bežnej rodiny, v typickom kamenno-pieskovcovom dome.
Zaujímavé je, že u nich má každý rodinný dom svoje meno, zväčša ženské. Malťania sú veľmi milí a pohostinní. Vedia veľmi dobre, že turista rovná sa peniaze. Ich znalosti o cukrovke sú veľmi dobré, takže som im nemusel nič extra vysvetľovať, ani čo sa týka stravovania a ani ohľadom inzulínov.
Maltská strava sa delí na dve časti. Bežná a slávnostná. Ich bežná strava je veľmi zdravá a chutná. Tvoria ju morské plody a množstvo ovocia a zeleniny. Ich slávnostné chuťovky sú zväčša extrémne sladké zákusky. A ich miestnymi špecialitami, s ktorými som sa dovtedy nestretol, je kaktusový džem a kaktusový likér. Jedno lepšie ako druhé.
Chaotické zhluky
Malta počas víkendov žije nespočetnými diskotékami a tanečnými zábavami. Na záver môjho hodnotenia ešte dve zaujímavosti. Bolo veselé, ako domácim pri teplote pod 20 stupňov bola vždy strašná zima. Naobliekaní boli ako cibule, zatiaľ čo ja som mal na sebe len mikinu. A druhá vec je maltský jazyk. Je to jediný druh semitského (arabského) nárečia, ktorý používa európsku latinku. No názvy ulíc, či ich pomenovania vecí a udalostí sú pre nás nevysloviteľné, keďže často ide o chaotické zhluky rôznych písmeniek, pri ktorých sa priam jazyk zamotáva. Maltu odporúčam každému, kto si chce užiť zaujímavú kombináciu historickej exotiky a relaxu.
Juraj Dedinský