Vstupom do EÚ získalo Slovensko viaceré pozitívne momenty v rôznych oblastiach života. Nemali by sme si však zakrývať oči pred nedostatkami a neduhmi, ktorými trpí EÚ a ktoré jej a nám všetkým čoraz viac bránia v ďalšom efektívnom a dynamickom rozvoji so všetkými nepríjemnými dôsledkami.
Zasahovanie do prirodzených podmienok
Najväčšou brzdou sa jednoznačne javí európska, lepšie povedané, bruselská byrokracia. Množstvo rôznych direktív, harmonizácií, regulácií, zasahovanie do prirodzených podmienok najmä v oblasti podnikania, sa stáva neprekonateľnou bariérou rozvoja. Typickým príkladom sú neustále pokusy o harmonizáciu daní alebo najrozličnejšie dotácie deformujúce rovnoprávne a transparentné trhové prostredie. Vyvrcholením je tzv. Spoločná poľnohospodárska politika dotujúca produkciu potravín, ktoré nikto nepotrebuje. Je to neuveriteľné, ale anonymní euroúradníci kritizujú Slovensko, že nemá vytvorený dostatočný úradnícky aparát na implementáciu ich výtvorov. U nás namiesto toho, aby sme proti tomu tvrdo protestovali, tak sa ani z pozície vládnych zložiek, ale ani z odborných ekonomických kruhov neozve ani hlások. Nami veľkoryso platení eurobyrokrati nás nielenže stoja nemálo peňazí, ale sa ešte domáhajú našej prioritnej pozornosti.
Nie je to len Brusel
Treba však zdôrazniť, že vyhovárať sa na Brusel znamená zakrývať si oči pred podstatou problému. Tou je byrokracia domáca, naša, rýdzo slovenská. Našu spoločnosť čaká tá najdôležitejšia a najťažšia reforma, a tou je reforma štátnej a verejnej správy. Nie reforma v zmysle decentralizácie, ale reforma v zmysle racionalizácie, teda podstatného zníženia armády úradníkov, rôznych inštitúcií, úradov, ministerstiev a pod. Typickým príkladom je Úrad pre štátnu službu. Pre koho bol potrebný, na čo slúžil? Rovnako NBÚ. Hackeri tam prenikli a čo? Už sme menej bezpeční? Skúste stavať. Kedysi stačilo päť - šesť vyjadrení. Dnes ich potrebujete desiatky. Kedysi sa stavebné povolenie vybavovalo dva - tri mesiace a stavalo sa celé roky. Dnes sa povolenie vybavuje roky a stavia sa mesiace. Štát sa sám do seba tak zamotal, že má problémy s výstavbou diaľnic a iných potrebných stavieb. Za túto nezmyselnú, bujnejúcu byrokraciu väčšinou vôbec nie sú zodpovední euroúradníci, ale naši čisto slovenskí byrokrati. Brusel im často slúži len ako argument: "Veď to od nás žiada EÚ, tak čo máme robiť?" Je naozaj smiešne, keď sa pri tvorbe VÚC argumentuje historickými regiónmi z obdobia, keď hlavným dopravným prostriedkom boli ľudské nohy, v lepšom prípade konské. Keď neexistovala železnica, automobily, telefón ani e-mail. Uplatňovanie takýchto kritérií znamená len vytváranie nových úradov a úradníckych miest.
Vládne pečiatka
Problém byrokracie nespočíva len v tom, že sú na ňu potrebné obrovské finančné zdroje. To je vskutku dosť mrzutá skutočnosť sama osebe, najmä keď chýbajú peniaze na oveľa dôležitejšie potreby - len na ilustráciu spomeňme zdravotníctvo, školstvo, ale aj infraštruktúru, životné prostredie atď. Napriek tomu oveľa negatívnejším dôsledkom je skutočnosť, že úradníci čoraz viac zaťažujú tých, ktorí reálne hodnoty vytvárajú alebo chcú vytvárať. Pečiatka sa stáva čoraz dôležitejším nástrojom. Na všetko treba overený podpis, notárska zápisnica určuje našu identitu. Prečo napríklad sa nový daňový zákon tak pozitívne vníma doma i v zahraničí, a to bez rozdielu, pracovníkmi, živnostníkmi, podnikateľmi aj firmami? Nielen kvôli sadzbám. Predovšetkým kvôli jednoduchosti, jednoznačnosti a nemennosti. Samozrejme, aj voči nemu sa nájdu kritici, najmä v radoch politikov. Je to však pre neznalosť, a nie pre skutočné pragmatické argumenty. Mali by sme si už konečne uvedomiť, že zbytoční úradníci v snahe dokázať svoju potrebnosť a nenahraditeľnosť produkujú množstvo nezmyselných nariadení, usmernení, rozhodnutí, ktoré komplikujú náš každodenný život. Preto je nanajvýš nutné, aby sme bez ohľadu na Brusel začali čo najskôr reformovať byrokratické štruktúry nášho štátu. Uvoľní sa armáda vzdelaných ľudí pre tvorbu znalostnej ekonomiky, uvoľnia sa kapacity tých, čo už dnes hodnoty vytvárajú a, samozrejme, sa uvoľnia obrovské finančné zdroje na zabezpečenie práve tých potrieb spoločnosti, ktoré zvyšujú kvalitu života nás všetkých.
Na záver informácia z nemeckého Institut für Mittelstandsforschung (niečo ako Inštitút pre výskum stredných podnikov). Byrokracia zaťažuje podniky nad 500 pracovníkov sumou 354 eur na jedného zamestnanca za rok. Pri stredných podnikoch je tato hodnota neuveriteľných 4 360 eur na zamestnanca. Tam sa nesmieme ocitnúť.
Autor je predseda predstavenstva Bučiny Zvolen.