Základné informácie
Oficiálny názov: Lichtenštajnské kniežatstvo
Štátne zriadenie: konštitučná monarchia
Hlava štátu: princ Hans Adam II.
Vznik: 23. január 1719
Počet obyv.: 33 307
Rozloha: 160 km²
Hustota: 219 ob./km²
Lichtenštajnsko leží v pomerne uzavretom alpskom údolí. Dá doň dostať zo severozápadu, z najvýchodnejšej časti Rakúska, alebo cez rieku Rýn jedným z piatich maličkých mostov od západu, prípadne cez alpský priesmyk zo Švajčiarska od juhu. Vstup z juhu je veľmi zaujímavý vďaka tomu, že hraničný priechod so Švajčiarskom tvorí stará pevnosť (neskôr vojenská základňa) a priamo cez ňu vedie cesta.
Na východe leží takmer kolmé neprekonateľné pohorie s najvyšším vrchom Grauspitz na jeho južnom konci, vysokým 2 599 m, ktorý patrí medzi najťažšie dostupné a najhoršie zdolateľné najvyššie vrchy Európy. My sme sa do Lichtenštajnska vydali mojou Felíciou, čo bol, samozrejme, dôvod na to, aby nás (ako jediných) na hranici zastavili a podrobili dôkladnej kontrole. Naozaj to moje auto vždy vyzerá tak podozrivo?
Malá bohatá krajina
Neskôr vysvitlo, prečo moje 16-ročné auto pútalo pozornosť. Bolo totiž jediné svojho druhu a veku široko-ďaleko. Lichtenštajnsko je také bohaté, že aj najmenej platená upratovačka tam vlastní auto staré maximálne 6 rokov. Z čoho žijú ľudia v takej malej a uzavretej krajine? Väčšina domácich pracuje v bankovom sektore a finančníctve. Hrubý domáci produkt je tu druhý najvyšší na svete! Nič iné ako kancelárska práca sa tam vlastne ani robiť nedá. Predsa len sa však venujú aj niečomu inému. Na území krajiny rastú vinohrady a vyrába sa tam vraj dobré víno. Aj tak je to trochu záhada, keďže vinič má rád slnko a teplo, a Lichtenštajnsko je pomerne chladná a daždivá krajina.
Mini mestečká
Rozlohou je Lichtenštajnsko naozaj maličké. Na dĺžku má len 25 km a maximálna šírka dosahuje ledva 5 km. Hlavným mestom je Vaduz, hoci slovo „mesto“ znie vzhľadom na jeho veľkosť trochu honosne a nadnesene. Okrem neho je v krajine ešte asi desať malých mestečiek, alebo skôr dediniek. Cestná sieť je jednoduchá. Hlavná cesta vedie zo severu na juh cez celú krajinu, a na ňu sa kolmo pripájajú vedľajšie cestičky, takže mapu nepotrebujete. V Lichtenštajnsku sa prosto zablúdiť nedá.
Architektúra Vaduzu a ani ostatných dediniek nie je veľmi zaujímavá, pekné sú len niektoré kostoly, najmä ich interiér. Za pozornosť stoja aj všetky tri hrady. Ostatné budovy sú pomerne strohé a aj keď sa snažia byť postavené v alpskom štýle, pôsobia dosť moderne a chladne. Výškové budovy v krajine nenájdete vôbec.
Záhadné múzeum
Po príchode sme šli navštíviť svetoznáme múzeum kalkulačiek, kde sa okrem iných unikátov nachádza aj šifrovací stroj Enigma, ktorý používali nemecké ponorky počas 2. svetovej vojny. Mali sme presnú adresu, no na danom mieste sa nachádzal len obyčajný malý bytový dom. Spýtali sme sa teda v blízkej lekárni, kde múzeum nájdeme a miestni znalci nás opäť poslali do toho domu, ktorý sme predtým našli sami. Pre istotu sme domácim zazvonili, ale celí prekvapení nám povedali, že nikde v okolí podobné múzeum nikdy nebolo a nie je. Skrátka záhada.
Hlavné mesto
Vaduz je po Vatikáne asi druhým najmenším mestom na svete (stačí sa pozrieť na priloženú mapku). Má asi 15 ulíc (tá najhlavnejšia prechádza celým mestom a má príznačný názov Autostrasse), jedno hlavné námestie, jednu uličku ako pešiu zónu, jedno nadzemno-podzemné parkovisko a jeden futbalový štadiónik. Nachádza sa tu ešte veľké poštové múzeum a múzeum poštových známok. Expozícia je naozaj nádherná, odporúčam pozrieť si ju. Krajinka uprostred Álp totiž počas stredoveku slúžila ako križovatka poštových ciest a nájdete tu aj lyžiarske múzeum. Zvyšok mesta tvoria vládne budovy, rôzne úrady, inštitúcie, reštaurácie a obchody. Centrum mesta tvorí maličká a krátka ulička Stadtle, ktorá tvorí pešiu zónu, a zaujímavé námestie – Peter Kaiser Platz, ktoré slúži na rôznorodé spoločenské aktivity. Rozprestiera sa medzi hlavným mestským kostolom, mestským úradom, parlamentom a pešou zónou. Budova parlamentu stojí za zmienku, lebo je to naozaj zvláštna stavba. Námestie zaujme architektonickým štýlom. Spolu s blízkym okolím je vydláždené pieskovými kachličkami. Je plné rôznych netradičných sôch, ale za zvláštnym múrikom nájdete aj lavičky a trochu zelene na relax.
Stačia vám tri hodiny
Lichtenštajnsko leží v jednom veľkom údolí, takže ak si ho chcete celé pozrieť z jedného miesta, stačí sa vyštverať na niektorý z tamojších troch hradov a vidíte celú mini krajinku ako na dlani. Verejnosti sú však prístupné len dva okrajové hrady. Ten, ktorý stojí uprostred, v hlavnom meste Vaduz, je pre verejnosť uzavretý, lebo v ňom stále býva knieža von Lichtenštajn aj s celou svojou kniežacou rodinou. My sme sa vyštverali na južný hrad Gutenberg. Škoda, že hradný palác bol zavretý, ale z horného nádvoria sa nám naskytol krásny panoramatický pohľad na celú mini krajinu.
Viac sa o Lichtenštajnsku nedá napísať, keďže nič iné okrem spomenutého v krajine nenájdete. Dojem z tohto maličkého štátu sa dá zhrnúť nasledovne: tichá a pokojná krajinka, na ktorej kompletnú a podrobnú prehliadku vám stačia tri-štyri hodiny.
Juraj Dedinský