Prvý a základný rozdiel medzi opatrovaním a ošetrovaním je v tom, že kým opatrovanie sa chápe ako sociálna služba (starostlivosť o osoby, ktoré sú odkázané na pomoc iných), ošetrovanie je odborná činnosť, ktorá si vyžaduje znalosti z medicíny. „Tieto dva pojmy majú spoločné iba to, že sa v oboch prípadoch nejakým spôsobom pomáha človeku na základe jeho zdravotného stavu,“ vysvetľuje Adriana Škriniarová, spoluautorka projektu Agapé Senior Park.
Kým však ošetrovať podľa nej môžu iba na to vyškolení odborníci a ide o úkony, ktoré môžu byť hradené zo zdravotného poistenia, opatrovanie je v zásade pomoc so samoobslužnými činnosťami, ako je pomoc s hygienou, obliekaním, so starostlivosťou o seba, s upratovaním, so sprevádzaním k lekárovi... „Opatrovateľská služba sa nehradí zo zdravotného poistenia, čiastočne ju financujú samosprávy a čiastočne si ju platí prijímateľ služby,“ dodáva.
Ošetrovateľ je zdravotník
S ošetrovaním ste sa už určite stretli v nemocnici alebo v ambulancii, keďže ošetrovanie vykonávajú zdravotnícki pracovníci – lekári, ale najmä zdravotné sestry so špecializáciou v odbore ošetrovateľstvo. Úkony, ktoré ošetrovanie zahŕňa – starostlivosť o rany, podávanie infúzií, injekcií, rehabilitácia a iné odborné činnosti, sa robia aj v domácom prostredí prostredníctvom agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS) a, samozrejme, v zariadeniach pre seniorov alebo dlhodobo zdravotne postihnutých.
Nárok na opatrovateľskú službu
Opatrovateľka je osoba, ktorá pomáha človeku s činnosťami, ktoré už sám nezvláda, zvyčajne sa preto poskytuje ľuďom vo vyššom veku alebo so závažnou diagnózou. Konkrétne ide o pomoc v samoobslužných činnostiach (hygiena, obliekanie, stravovanie), v starostlivosti o domácnosť (upratovanie) a týka sa aj pomoci pri sociálnych aktivitách (návšteva lekára, vybavovanie úradných záležitostí). Takto pomáhať však nemôže hocikto. „Opatrovateľ musí mať príslušné vzdelanie, minimum je opatrovateľský kurz v trvaní 220 hodín,“ pokračuje vo vysvetľovaní Škriniarová.
Nárok na opatrovateľskú službu má človek, ktorý dosiahol minimálne druhý stupeň odkázanosti. Rozsah času alebo úkonov určuje poskytovateľ služby (napríklad obec), a to v súlade so stupňom odkázanosti. O poskytnutí a rozsahu sociálnej služby sa medzi poskytovateľom a prijímateľom uzatvára zmluva o poskytovaní sociálnej služby.
Keď si však opatrovník potrebuje vybaviť úradné záležitosti alebo si zabezpečiť iné osobné veci (nákup, lekár), odkázaný človek má nárok na prijatie opatrovateľskej služby v rozsahu maximálne 8 hodín mesačne.
Sociálnu službu nie je možné poskytnúť človeku:
• ktorý je celoročne umiestnený v pobytovom zariadení,
• o ktorého sa stará (opatruje ho) iný človek, ktorý za to poberá peňažný príspevok na opatrovanie,
• ktorý dostáva peňažný príspevok na osobnú asistenciu podľa osobitného predpisu.
Poskytovatelia opatrovateľskej služby
Opatrovateľskú službu poskytujú obce aj neverejní poskytovatelia. Kým obce hradia tieto služby v prvom rade zo svojho rozpočtu, neverejní poskytovatelia sociálnych služieb majú vyššie ceny, keďže do nich premietajú všetky náklady, ktoré sú s opatrovaním spojené.
Nemôžu ich však mať astronomické. Podľa zákona je neverejný poskytovateľ sociálnej služby viazaný maximálnou výškou úhrady za hodinu opatrovateľskej služby. Tá je určená rozdielom medzi jeho priemernými ekonomicky oprávnenými nákladmi na hodinu opatrovateľskej služby za predchádzajúci rozpočtový rok a jeho priemerným príjmom za predchádzajúci rozpočtový rok.
Platby za opatrovanie
Za opatrovateľskú službu musí jej prijímateľ pravidelne a riadne platiť zo svojho príjmu a majetku. Za majetok sa pritom považujú hnuteľné aj nehnuteľné veci a aj úspory. Ich súčet musí byť vyšší ako 10-tisíc eur, čo sa potvrdzuje čestným vyhlásením.
Prijímateľovi opatrovateľskej služby musí po zaplatení úhrady zostať minimálne 1,65-násobok životného minima, aktuálne teda 359 eur. Ak odkázaná osoba nemá dostatok peňazí, poskytovateľ služby (obec) je zo zákona povinný službu napriek tomu poskytovať. Vzniká však dlh, ktorý sa následne vyrovná v rámci dedičského konania.
„Získať potvrdenie o odkázanosti je časovo aj administratívne náročný proces. Odporúčam preto začať s potrebnými krokmi s dostatočným časovým predstihom. Samozrejme, niekedy sa životná situácia zmení v podstate zo dňa na deň a senior si odkázanosť nedokáže vybaviť sám. Obrátiť sa vtedy treba na rodinu, blízkych alebo obecný úrad, určite sa vždy nájde niekto, kto pomôže, našim klientom v prípade potreby pomáhame my,“ uzatvára Škriniarová.
Čo je ošetrovanie?
Ošetrovanie pacientov je odborná činnosť, ktorú môžu vykonávať len zdravotnícki pracovníci, lekári, ale najmä sestry, ktoré odbor ošetrovateľstvo vyštudovali a následne sa v ňom aj špecializovali.
Ide o ošetrovanie rán, preležanín, podávanie injekcií, infúzií a iné odborné výkony, ktoré patria do zdravotnej ošetrovateľskej starostlivosti.
Kde sa ošetrovanie vykonáva?
Vykonáva sa v nemocniciach, v iných zdravotníckych zariadeniach, v ambulanciách, ale aj v domácom prostredí, kde ho vykonávajú agentúry domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ADOS).
Preplácajú ho zdravotné poisťovne?
Ošetrovateľské výkony môžu byť hradené zo zdravotného poistenia.
Čo je opatrovanie?
Opatrovanie patrí do sociálnych služieb a rozumieme tým najmä dohľad a pomoc pri sebaobslužných výkonoch, ako napr. pomoc pri osobnej hygiene, kúpaní, obliekaní, obúvaní, pomoc pri starostlivosti o domácnosť, napr. nákupy, príprava a podávanie stravy, bežné upratovanie, a sprievod pri bežných aktivitách, ako napr. sprevádzanie k lekárovi, na úrady a podobne.
Kto ho vykonáva?
Na vykonávanie opatrovateľskej služby nie je potrebné zdravotnícke vzdelanie, vykonávajú ju opatrovateľky, ktoré majú primerané vzdelanie alebo minimálne 220-hodinový opatrovateľský kurz.
Preplácajú ho zdravotné poisťovne?
Opatrovanie nie je hradené zo zdravotného poistenia, ale čiastočne zo zdrojov samosprávy a čiastočne si ho platí klient.