Aký základný rozdiel zaznamená pacient, ktorý prechádza z liečby inzulínovým perom na liečbu inzulínovou pumpou?
Odpovedá MUDr. Emil Martinka, PhD., primár diabetologického oddelenia NEDÚ Ľubochňa
Hlavným rozdielom medzi podávaním inzulínu pomocou inzulínovej pumpy a pera je, že zatiaľ čo pri inzulínovom pere alebo striekačke sa bazálny inzulín do podkožia podá ako „depo“, pri inzulínovej pumpe je „depo“ v pumpe. Pri podávaní perom sa teda celá plánovaná dávka inzulínu podá pod kožu naraz, odkiaľ sa následne postupne uvoľňuje rýchlosťou vopred danou
výrobcom pre ten-ktorý typ inzulínu. Pomaly sa uvoľňuje pri bazálnych inzulínoch, ktoré sa obvykle podávajú pred spaním, rýchlo sa uvoľňuje pri prandiálnych inzulínoch, ktoré sa podávajú tesne pred jedlom. Rýchlosť a časová „krivka“ vstrebávania a účinku je teda vopred daná. Hoci u väčšiny pacientov tento spôsob vyhovuje, u niektorých vyhovovať nemusí a je u nich potrebná individualizácia časového priebehu účinku inzulínu.
Hodinové intervaly
Inzulínová pumpa je elektronicko-mechanické zariadenie veľkosti mobilného telefónu, ktoré je hadičkou spojené s kanylou zavedenou do podkožia, ktorou sa aplikuje inzulín do tela. Umožňuje kontinuálnu a individualizovanú substitúciu bazálnej potreby inzulínu tým, že ho podáva v malých opakovaných, vopred naprogramovaných dávkach.
Dávky sa zvyčajne programujú v hodinových intervaloch, pričom hodinová dávka opäť pozostáva z viacerých podaní, a tak umožňujú časovo optimálnu bazálnu substitúciu. Výhodou pumpy je teda možnosť vymodelovania najvhodnejšej časovej
„krivky“ podávania a účinku inzulínu pre daného pacienta. Pomocou pumpy si pacient aplikuje aj dávky pred jedlom.
Len jeden inzulín
Na bazálnu i prandiálnu substitúciu sa v prípade inzulínovej pumpy používa iba jeden druh inzulínu, najčastejšie krátko účinkujúci analóg inzulínu. Dosahuje sa tým pravidelnejšie, reprodukovateľnejšie vstrebávanie. Pumpa podáva inzulín v malých opakovaných dávkach, takže nedochádza k jeho akumulácii v podkožných depách a znižuje sa riziko nežiaducej mobilizácie inzulínu počas pohybu a riziko nežiaducej hypoglykémie. K pravidelnosti vstrebávania inzulínu a redukcii medzidenných fluktuácií glykémie prispieva aj aplikácia do jednej oblasti tela, spravidla do brucha. Zamedzuje sa tak rozdielom vo vstrebávaní inzulínu.
Kanyla zavedená v podkoží sa vymieňa 1-krát za 3 dni, teda za 72 hodín. Počet vpichov sa redukuje na 1x denne. Pri
inzulínovom pere je počet aplikácii 3-4-krát denne.
Pohotová úprava dávky
Vďaka programovateľnosti podávania inzulínu formou nezávislého 24-hodinového režimu s úpravami obvykle o ± 0,1 jednotky je možné dosiahnuť fyziologickejšiu dynamiku substitúcie inzulínu a znížiť jeho celodennú dávku až o 20 - 30 %. K fyziologickejšiemu podávaniu prispieva i možnosť nezávislého upravovania bazálnej aj prandiálnej substitúcie. Časový priebeh
a dávku inzulínu je možné pohotovo upraviť napr. podľa intenzity fyzickej aktivity pacienta bez toho, aby sme narušili základný režim a vniesli doň chaos. Tieto výhody sa odrážajú v lepšej glykemickej kontrole. Zlepšuje sa tak medicínska prognóza a umožňuje to pacientovi väčšiu flexibilitu, voľnejší životný štýl a možnosť zladenia požiadaviek ochorenia s väčšinou povolaní,
vrátane manažérskych pozícií a vrcholového športu. (pp)