"Kúpa takýchto testov predstavuje pre laickú verejnosť zbytočne vyhodené peniaze, keďže ich výpovedná hodnota je nízka. Ani prekonané ochorenie nezaručuje u všetkých tvorbu protilátok, a tak negatívny výsledok môže vyvolať falošné presvedčenie o negativite ochorenia COVID-19, čo môže mať nebezpečné následky," povedala riaditeľka ŠÚKL Zuzana Baťová.
Okrem toho, testy v súčasnosti dostupné na trhu v Európskej únii (EÚ) nie sú podľa nej určené laickej verejnosti a mnohé z nich sú necertifikované.
Rýchlotesty nie sú určené laickej verejnosti
Ústav preveril situáciu na trhu v EÚ a tiež odborné publikácie týkajúce sa spoľahlivosti rýchlotestov. Na trhu EÚ podľa slov odborníkov momentálne nie sú registrované žiadne testy na ochorenie COVID-19 určené na samotestovanie laickej verejnosti.
"Rýchlotesty, ktoré v EÚ registrované sú, sú určené na profesionálne použitie," doplnil ŠÚKL s tým, že v prípade použitia takýchto testov laickou verejnosťou hrozí riziko nesprávneho použitia testu, no rovnako aj nesprávnej interpretácie výsledku.
Senzitivita a špecificita rýchlotestov je podľa ústavu nízka, takže najmä v prípade použitia v prvých dňoch po nákaze je vysoká pravdepodobnosť falošne negatívneho výsledku.
"Rýchlotesty protilátky detekujú až niekoľko dní po nákaze a spravidla až keď má pacient príznaky. Najmä v prípade negatívneho výsledku je riziko, že nakazený pacient získa falošný pocit bezpečia a bude nevedomky roznášať ochorenie. Aj pri pozitívnom výsledku je potrebné výsledok verifikovať metódou priamej detekcie," komentoval ŠÚKL.
Podľa odborných publikácií ani prekonané ochorenie nezaručuje vytvorenie protilátok, a tak test na detekciu protilátok v kontexte ochorenia COVID-19 podľa štátneho ústavu nie je dostatočný.
Viaceré ponúkané testy sú podľa odborníkov necertifikované. "Rýchlotesty na domáce aj profesionálne použitie spadajú do kategórie in vitro diagnostických zdravotníckych pomôcok a podliehajú právnym predpisom EÚ aj Slovenska," uzavrel ŠÚKL.