Jedna norma je DCCT, kde sa za normálnu hodnotu považuje hodnota do 6,1 %. Pri norme IFCC je normálna hodnota na úrovni 4,5 %, resp. do 45 mmol/mol.
IFCC norma je nová, vznikla relatívne nedávno, ale vo svete sa neujala, preto sa väčšina štátov vracia k norme DCCT. V Čechách
i na Slovensku je stále mnoho pracovísk, ktoré si zvolili normu IFCC a držia sa jej. Detské diabetologické centrum SR v DFNsP v Bratislave používa normu DCCT. Ak sa pri pacientoch s diabetom 1. typu budeme riadiť veľmi prísnymi kritériami, glykovaný hemoglobín by mal podľa normy DCCT dosahovať hodnotu do 6,5 až 7,5 %. Vtedy sa kompenzácia považuje stále za dobrú až veľmi dobrú. Tieto prísne kritériá však spĺňa asi 15 percent pacientov.
Reálne kritériá
Ak máme hovoriť o kritériách, ktoré vychádzajú z reálnej situácie a zohľadníme výsledky pacientov, za relatívne dobrú kompenzáciu sa považuje hodnota glykovaného hemoglobínu do 8,5 %. Tieto menej prísne, respektíve reálne kritériá spĺňa približne 40 až 45 percent pacientov. Podľa primára Detského diabetologického centra SR v DFNsP v Bratislave MUDr. Ľubomíra Baráka, CSc. reálny stav kompenzácie závisí od toho, ako bol pacient nastavenýna liečbu, ako bol na začiatku edukovaný, ako edukáciu prijal, ako sa na riešení problému podieľa celé jeho okolie a v neposlednom rade aj to, aký prístup k liečbe má samotný pacient. „Mame pacientov, ktorí splnili všetky kritéria, ale ich prístup je katastrofálny a aj ich výsledky tomu zodpovedajú. Títo pacienti sú extrémne drahí. Nielen že u nich môžeme očakávať vznik závažných komplikácií, ale náklady na ich liečbu sú vysoké už aj v súčasnosti. Často je totiž nutná opakovaná hospitalizácia a prijatie do nemocnice stojí ďalšie finančné prostriedky. Aj preto sme v pacientskej organizácii Diador navrhli, že by poisťovne mohli prihliadať na úroveň kompenzácie pacientov s diabetom a pacienti, ktorí sú dobre kompenzovaní, by mali mať nejaké bonusy. Ostatní
pacienti by dostali základnú starostlivosť, ale tí snaživí nejaký bonus navyše. Či náš návrh prejde, je otázne, ale vyvinuli sme
v tomto smere aktivity,“ informuje Ľ. Barák.
Faktor č. 1 - psychika
Okrem spomínaných faktorov, ktoré sa podpisujú na úrovni kompenzácie pacientov s diabetom 1. typu je množstvo vecí a detailov, ktoré ovplyvňujú výsledky. Všetky vyúsťujú do jedného základného faktoru a tým je psychika. „Ak sa dieťaťu s diabetom všetci snažíme hovoriť, že diabetes nie je nič hrozné a že všetko bude v poriadku a v škole mu pani učiteľka povie, že si pred spolužiakmi nesmie pichať inzulín, lebo by ich to pobúrilo, vidíme veľké výkyvy v spolupráci a kompenzácii. To je jeden príklad, ktorý kompenzácii veľmi nepomôže. Našťastie sa dnes už učitelia častejšie pýtajú, informujú a nejednajú svojvoľne. Čo ale nikdy nebudeme vedieť celkom zastaviť je krutosť detí voči sebe navzájom. Veď aj my sme v triede tučnému hovorili, že je tučibomba a kto mal okuliare bol okuliarnik indický. Dieťa s diabetom spolužiaci často volajú cukrík alebo cukráš,“ vysvetľuje Ľ. Barák. Je to klasický prejav neuvedomovania si situácie v detskom veku.
Pripravení na život
V spolupráci s psychológom sa diabetológ snaží deti s diabetom pripraviť na zvládanie ochorenia, ale často zlyhajú práve po príchode do kolektívu. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že dieťa nebude žiť vo vzduchoprázdne, vždy bude konfrontované s okolím a v niektorých situáciách to pre neho môže byť aj ťažké. Deti preto nie je dobré separovať, ale pripravovať ich na prípadné krutosti života. „Keď dieťa žije v rodine, ktorá z cukrovky nespraví stredobod pozornosti, ale dáva najavo, že život ide ďalej aj s diabetom, dosiahnuť dobrú kompenzáciu je oveľa ľahšie. Našťastie už nie je ojedinelé, že triedni učitelia vysvetlia ostatným žiakom, čo je diabetes a deti nakoniec spolužiaka chránia,“ konštatuje diabetológ.
Nad vecou
Na kompenzáciu pôsobí aj aktuálny zdravotný stav dieťaťa, ktorý môže aj dobre kompenzovanému dieťaťu „zamávať“ s glykémiami. Stáva sa to najmä v období akútnych ochorení. Keď sú rodičia nad vecou a zažijú prechodne zhoršené výsledky pri infekte svojich detí, je spolupráca s dieťaťom ľahšia. Ak zo zlej glykémie robia pohromu, aj dieťa bude malý problém vidieť ako veľký.
Šport vylepšuje výsledky
„Ideálne pre dobrú kompenzáciu je, keď sa deti s diabetom aktívne venujú športu. Nielenže šport zlepšuje výsledky diabetu, lebo sa pri ňom spaľuje cukor, ale najmä, ak sa dieťa venuje kolektívnemu športu, je medzi rovesníkmi, nesmierne nám to pomáha v práci s ním,“ zdôrazňuje Ľ. Barák. Šport okrem iného učí deti zadeliť si program, napomáha začleneniu do kolektívu, ale predovšetkým zlepšuje kompenzáciu diabetu. Diétne opatrenia sa nedajú dodržať vždy. Keď dieťa dostane cukrovku v nízkom veku, počas jeho vývoja nastane obdobie, kedy na dodržiavanie režimu jednoducho kašle. Niektorým sa to stáva hneď
po zistení diagnózy, iným neskôr, no najťažšie je to v období puberty. Každé dieťa je individualita a jedna schéma neplatí na všetkých. Niekto je citlivý, iný je zas smelší, no pre každého sa podľa odborníka dá nájsť ten správny prístup.
Manažment cukrovky
„Mám pacienta, ktorý je dlhodobo vynikajúco kompenzovaný. Celkový život v jeho rodine prebieha úplne bežne, z cukrovky žiadne haló nerobili. Netvrdím, že práve tento chlapec, dnes už vysokoškolák, by bol najideálnejším príkladom na dodržiavanie režimu, pretože si dopraje a niekedy urobí aj diétnu chybu, ale vie, čo má urobiť. O tom je manažment cukrovky,“ vysvetľuje odborník. Od 12 roku života možno hovoriť o schopnosti manažovať si cukrovku samostatne. Deti k tomu podľa Ľ .Baráka treba viesť už od 6 rokov. Mnohé veci znášajú lepšie než ich rodičia a na každý pokrok sú patrične hrdé. Lekári i sestry občas podávajú doslova herecké výkony, ale výsledok stojí za to a deti posmelené hneď na začiatku zo správneho prístupu čerpajú aj v budúcnosti.
(jp)