Pri názvoch ako Firmicutes alebo Clostridium v žiadnom prípade nejde o tábor rímskych legionárov, ktorí strážia neoblomné
dediny galskej provincie. Ide o baktérie, ktoré osídľujú ľudské črevo. Náš tráviaci systém obsahuje asi desaťnásobne viac týchto malých organizmov než celé ľudské telo buniek. Štiepia bielkoviny, alebo odháňajú zárodky choroby. Pri mnohých baktériách nie je celkom jasné, aké úlohy v črevnom trakte zohrávajú, alebo či vôbec prinášajú nejaký úžitok.
Pátranie po súvislostiach
Vedci z odboru diabetológie už istý čas špekulujú o tom, či existuje nejaká súvislosť medzi črevnou flórou a ochorením diabetes mellitus. Tri výskumné skupiny zo Švédska vyšetrili zloženie črevných baktérií 145 európskym ženám. Tieto disponovali práve začínajúcim diabetom 2. typu, zvýšenou, alebo normálnou hladinou cukru v krvi. Výsledky štúdie výskumníci zverejnili v odbornom časopise Nature.
Črevná flóra poukazuje na stav metabolizmu
Tím molekulárneho vedca Fredricka Bäckheda a systémového biológa Jensa Nielsena našiel sledovanej skupine žien zmenenú črevnú flóru. Na základe tohto poznatku vytvorili model, pomocou ktorého ženám so zvýšeným cukrom v krvi podľa ich črevnej flóry mohli predpovedať, či sa ich metabolizmus podobá tomu pri diabete. Ešte nie je známe, či sa táto metóda hodí pre použitie v praxi na včasné rozpoznanie potenciálnych pacientov s diabetom. Na to budú potrebné rozsiahlejšie výskumy, ktoré výsledky experimentu potvrdia. Zaujímavá je otázka, či a ako sa navzájom ovplyvňujú črevné baktérie a diabetes. „Je pre nás veľkou výzvou zistiť, či zloženie črevných mikroorganizmov podporuje vypuknutie diabetu,“ hovorí autor výskumu F. Bäckhed. „Ak by to bol ten prípad, ukázali by sa nové možnosti, ako zabrániť diabetu.“
Stravovanie ovplyvňuje flóru v črevách
To, čo jeme, sa môže prejaviť na našej črevnej flóre. Zloženie baktérií v čreve sa od človeka k človeku líši. Sčasti to ovplyvňujeme aj my sami našimi životnými a stravovacími zvyklosťami. Kto napríklad jedáva veľa ovocia, má inú črevnú flóru
ako niekto, kto rád požíva veľa mastných jedál. Mikroorganizmy môžu, naopak, ovplyvňovať stav metabolizmu a zužitkovanie
živín zo stravy. Vedci sa domnievajú, že popri všeobecne známych rizikových faktoroch, ako je dedičná predispozícia, nadváha a nedostatok pohybu, dokážu možno aj najmenšie formy života v našom čreve zohrať určitú úlohu pri vzniku diabetu 2. typu.
V rámci jednej holandskej štúdie sa podarilo vylepšiť látkovú premenu cukrov obéznych mužov s diabetom 2. typu po tom, čo dostali črevné baktérie štíhlych ľudí.
Dôležité aj pri diabete 1. typu?
Zdá sa, že najmenšie organizmy majú svoju úlohu nielen pri diabete 2. typu. V ďalšej, nedávno zverejnenej štúdii nasadili vedci samiciam myší s vysokou genetickou predispozíciou na diabetes 1. typu črevné baktérie zdravých myšacích samcov. Po tomto kroku ochoreli geneticky zaťažené hlodavce vo významne menšom počte na autoimunitné ochorenie (diabetes 1. typu). Ani v tomto prípade ešte nie je známe, do akej miery bude tento poznatok aplikovateľný v praxi a či sa vôbec bude dať preniesť do výskumnej práce s ľuďmi.
(red.)
Zdroj: www.diabetes-ratgeber.net