Rozdiely sú nielen v mechanizme vzniku ochorenia, ale aj v liečbe. Diabetes má jednoducho viac podtypov a niektoré z nich ešte nie sú objavené.
Novorodenecký, resp. neonatálny diabetes je najnovší typ diabetu. Celé roky sa považovalo za nemožné, že by v takom nízkom veku dieťaťa mohlo isť o iný typ diabetu ako 1. typ. Navyše všetky ostatné parametre, ako napríklad hladina C-peptidu, ktorý odráža hladinu vnútorného voľného inzulínu v tele, bola v tejto skupine pacientov veľmi nízka a glykémie boli vysoké. „Všetci predpokladali, že keď sa bábätku zistí diabetes, ide o 1. typ a všetci pacienti sa liečili inzulínom. Až kým nedávno profesor Andrew Hattersley z Exeteru vo Veľkej Británii neprišiel na to, že ak sa neonatálny, resp. novorodenecký typ diabetu vyskytne do 3 mesiaca života dieťaťa, čo neskôr predĺžil až do 6 mesiaca života, tak tento typ diabetu patrí do úplne inej skupiny ako typ 1,“ informuje primár Detského diabetologického centra SR v DFNsP v Bratislave MUDr. Ľubomír Barák, CSc.
Novorodenecký diabetes bol zaradený k takzvaným monogenovým diabetom, pri ktorom sa objavila chyba v draslíkovom kanáli. Tento typ diabetu sa nelieči inzulínom, ale tabletami – orálnymi antidiabetikami.
Rozbor krvi v Anglicku
Keďže vedecké tímy navzájom spolupracujú naprieč mnohými krajinami, profesor Hattersley, vediac, že Slovensko má už od roku 1985 celopopulačný register detí s diabetom, sa obrátil prostredníctvom prof. Klimeša z Ústavu experimentálnej endokrinológie SAV na Detské diabetologické centrum SR v Bratislave a v registri sa našlo 7 detí s diabetom, ktorý u nich vznikol do 6. mesiaca ich života. „Spomenul som si, že aj v ambulancii mladých dospelých mám pacientku, ktorá má 24 rokov a diabetes má od 2. mesiaca svojho života. Takže sa 24 rokov liečila inzulínom. Jej, aj 7 detským pacientom sme odobrali vzorky krvi a poslali ich do Exeteru profesorovi Hattersleymu. Zistil, že z 8 vzoriek je 7 pozitívnych na neonatálny diabetes,“ konštatuje Ľ. Barák.
Zmena liečby
V priebehu jedného týždňa v Detskom diabetologickom centre SR a v regionálnom detskom diabetologickom centre v Košiciach pod vedením pani primárky Paškovej sa deťom s potvrdeným novorodeneckým diabetom zmenila liečba. Z inzulínu prešla popri siedmich deťoch vo veku do 14 rokov na liečbu orálnymi antidiabetikami aj 24-ročná pacientka MUDr. Baráka. „Po krátkom čase, v podstate po mesiaci, sa všetkým pacientom fantasticky zmenila kompenzácia k lepšiemu. Do dnešného dňa sú všetci liečení tabletami. Spomínaná 24-ročná slečna mávala dlhý čas glykovaný hemoglobín okolo 10-11 %, v súčasnosti má túto hodnotu do 6,1 %,“ uvádza diabetológ.
Diabetes známy-neznámy
Liečba každého malinkého pacienta so zisteným diabetom aj naďalej začína inzulínom, ale zároveň sa vzorka jeho krvi odosiela do Veľkej Británie na rozbor. Ide o genetické vyšetrenie krvi. Pre novorodenecký diabetes je totiž typická chyba v jednom géne, ktorá ochorenie spôsobuje, kým pri diabete 1. typu je na príčine porušená autoimunita. Príznaky novorodeneckého diabetu sú takmer také isté ako v prípade diabetu 1. typu, pri novorodeneckom diabete by však nemali byť pozitívne špecifické protilátky, charakteristické pre 1. typ diabetu.
„Diabetes je zatiaľ ešte neprebádaný a predpokladáme, že sa aj naďalej budú objavovať rôzne typy a podtypy tohto ochorenia. Starostlivo nastavená liečba nie vždy dobre účinkuje a na príčine môže byť v niektorých prípadoch aj typ či podtyp diabetu, ktorý zatiaľ ešte nepoznáme,“ uzatvára Ľ. Barák.
Menej badateľné príznaky
Či už dieťatko do 6 mesiacov veku postihne diabetes 1. typu, alebo neonatálny diabetes, u bábätiek je výrazne menej možností na zistenie príznakov, než v prípade starších detí. Pri dojčených deťoch sa ťažšie odhaľuje že sú viac smädné, možno až keď odmietajú mlieko a preferujú vodu. Aj zvýšené močenie pri nosení plienok nemusí byť jednoznačné. Badateľným príznakom diabetu môže byť však skutočnosť, ak dieťa papá normálne, no pritom nepriberá na hmotnosti, čiastočne z nej dokonca stráca. „Ak by sme dali bokom klasické príznaky diabetu, okrem nich môže byť dieťa nepokojné, umrnčané, nereaguje na podnety, je spavé, nechce jesť. Tieto prejavy matku zaručene privedú k lekárovi,“ vysvetľuje Ľ. Barák.
Koľko dojčenia, toľko inzulínu
Liečba dojčených detí inzulínom je podľa odborníka extrémne ťažká, lebo deti sa dojčia často, a to nielen počas dňa, ale aj v noci. Musia preto podľa počtu dojčení dostávať inzulín aj 7 až 9-krát do dňa. Inzulín sa bábätkám aplikuje väčšinou striekačkou, lebo ich dávky sa počítajú aj na štvrtinové hodnoty, prípadne sa skúša aj inzulínová pumpa.
Hoci lekári hromadne podporujú dojčenie, pri deťoch so zisteným diabetom sa práve pre počet aplikácií inzulínu matky rozhodnú po 6. mesiaci svoje dieťa postupne odstavovať od materského mlieka.
(pp)