Choroba si nevyberá. Neobchádza ani diabetikov. V súčasnej dobe je strašiakom infekcia koronavírusom COVID-19, no jeseň a zima je všeobecne obdobím častejších infekcií dýchacích ciest, v letných mesiacoch sa častejšie stretávame s gastroenteritídami, teda infekciami tráviacej sústavy.
Zápal zvyšuje inzulínovú rezistenciu
Spoločným menovateľom infekcie, ale aj aktivity niektorých autoimunitných ochorení (napr. Crohnova choroba, reumatoidná artritída) je zápal, ktorý zvyšuje inzulínovú rezistenciu. Diabetici túto situáciu často opisujú, akoby im inzulín prestával „fungovať“. Na inzulínovej rezistencii sa podieľajú hormóny a niektoré produkty zápalovej reakcie.
Dostatok tekutín, lieky proti horúčke, bolesti, sirupy proti kašľu bez obsahu cukrov, v prípade bakteriálnych infekcií antibiotiká ordinované lekárom. To by sme zvládli. Ale čo s glykémiami? Tie vyžadujú obyčajne úpravu dávok inzulínu a – merať sa, merať sa, merať sa.
Hladina cukru sa mení často a neočakávane
Choroba býva najčastejšie sprevádzaná hyperglykémiou, no môže prekvapiť aj hypoglykémiou, a akoby to nestačilo, mení sa rýchlo a často neočakávane. V prípade, že pacient na situáciu nezareaguje alebo zareaguje neskoro, môže stav relatívne rýchlo progredovať a skončiť sa rozvratom vnútorného prostredia s nutnosťou hospitalizácie.
Špeciálnou kategóriou je práve nákaza COVID-19, keď sme nútení v liečbe v komplikovanejších prípadoch využiť liečbu glukokortikoidmi, ktoré výrazne zasahujú do metabolizmu cukrov a vyžadujú časté korekcie a úpravy liečby, či už perorálnej, alebo liečby inzulínom. Podobný efekt sa pozoruje po podaní niektorých druhov chemoterapie u onkologických pacientov.
CGM dokáže predvídať hraničné hladiny
Na monitorovanie hladiny glukózy využívame najčastejšie klasické glukomery, pri ktorých však to, čo sa deje medzi jednotlivými meraniami, zostáva skryté. Na meranie využívame kapilárnu krv, v prípade potreby intenzívnejšieho merania sú nevýhodou rozpichané boľavé končeky prstov. Selfmonitoring je v tomto prípade akoby pár skladačiek z puzzle, pričom celkový obraz zostáva záhadou.
Má diabetik na výber? Vďaka pokroku má. Ďalším spôsobom kontroly glykémie je meranie hladiny glykémie z medzibunkovej tekutiny pomocou senzora zavedeného do podkožia. Okrem senzora sa systém skladá z vysielača a zo zobrazovača dát, čo môže byť čítačka, smartfón alebo inzulínová pumpa. Prepojené sú prostredníctvom Bluetooth.
V rámci týchto systémov rozlišujeme Flash Glucose Monitoring (FGM) a Continual Glucose Monitoring (CGM). Z hľadiska využitia počas choroby je hlavnou výhodou CGM možnosť výstrah a alarmov, príkladom je CGM systém Guardian Connect TM od spoločnosti Medtronic.
CGM systémy dokážu predvídať hraničné hladiny glykémie podľa individuálnych nastavení. Tie môžu byť počas choroby odlišné. Veľkou pomocou sú tzv. trendové šípky, ktoré na displeji predikujú jednak smer vývoja glykémie (zvyšovanie, znižovanie) a zároveň rýchlosť tejto zmeny.
Alarm upozorní na zvýšenie dávky
Personalizovaný manažment
Včasný signál zachytenia hyperglykémie pripomenie kontrolu ketolátok, vďaka ktorej možno predísť možnej ketoacidóze, ktorá môže byť závažnou komplikáciou akútnych infekcií u diabetikov najmä 1. typu. Tieto systémy majú pre diabetika výrazný edukatívny rozmer. Umožňujú spoznať správanie vlastného tela v chorobe, pri športe, emočnom strese. Z diabetologického hľadiska sú súčasťou personalizovaného manažmentu pacienta, čo je trend v súčasnej diabetológii.