Glukóza je však tiež hlavným cukrom obsiahnutým v krvi človeka. Označuje sa preto tiež krvný cukor. Je to najdôležitejší a nenahraditeľný zdroj energie pre všetky bunky ľudského tela. Bunky dokážu glukózu rozkladať a získavať z nej energiu. Tá je nutná pre fungovanie všetkých orgánov a pre každú prácu svalov. Krv privádza glukózu do všetkých častí tela. U zdravého človeka je množstvo glukózy v krvi stále. Je primerané potrebe buniek, ktoré si glukózu z krvi odoberajú.
Glykémia
Hladina krvného cukru v krvi sa nazýva glykémia. Udáva sa v jednotkách milimol na 1 liter (mmol/l). U zdravého človeka glykémia nikdy neklesne pod 3,3 mmol/l a nalačno nestúpne nad 5,5 mmol/l. Len krátko po jedle je trochu vyššia, ale do dvoch hodín už klesá pod 7,8 mmol/l a dostáva sa do rozmedzia 3,3 – 5,5 mmol/l.
Glukóza sa do krvi dostáva dvomi cestami:
• z jedla
Väčšina potravín obsahuje glukózu, hoci nemajú sladkú chuť. Tráviace šťavy v črevách potravu štiepia na jednouché látky, medzi ktorými je aj čistá glukóza. Uvoľnená glukóza sa potom z čreva dostáva do krvi. Časť koluje krvou po celom tele, slúži bunkám ako zdroj energie. Druhá časť, ktorá je nadbytočná, sa ukladá do zásob na „horšie časy“. Skladovacím miestom nadbytočnej glukózy je pečeň. Tá glukózu uschováva v úspornej „skladovacej“ podobe – vo forme látky nazývanej glykogén. Ten je zložený z mnohých jednotlivých molekúl glukózy.
• z glykogénu zo zásob v pečeni
Glukóza sa v pečeni iba neskladuje, ale tam aj vzniká novotvorbou z iných typov živín, najmä z aminokyselín a mastných kyselín. Vďaka súhre vstrebávania, ukladania do zásob a spätného uvoľňovania glukózy zo zásob do krvi zabezpečuje, že glykémia je stála a bunky môžu glukózu z krvi odoberať a chemicky ju spaľovať, kedykoľvek potrebujú energiu. Toto dokonalé hospodárenie s glukózou riadi niekoľko hormónov.
Tvoria sa v špeciálnych bunkách, ktoré dokážu vyhodnotiť glykémiu. Keď stúpa, hormóny riadia hospodárenie tak, že sa glukóza ukladá do zásob. Keď glykémia klesá, hormóny dávajú pokyn na jej uvoľňovanie späť do krvi. Hospodárenie s glukózou riadi najmä hormón nazývaný inzulín.
Typy diabetu
Glykémia môže stúpať z niekoľkých dôvodov a podľa toho rozoznávame niekoľko typov diabetu. Najdôležitejšie sú dva z nich: diabetes mellitus 1. typu a diabetes mellitus 2. typu. Pri oboch stúpa glykémia, ale pri každom type je to z inej príčiny.
Diabetes mellitus 1. typu vzniká preto že, beta bunky v Langerhansových ostrovčekoch v pankrease prestávajú vyrábať inzulín. Glukóza sa neukladá do zásob a koluje vo veľkom množstve v krvi, glykémia je vysoká a stúpa, aj keď človek neje. Bunky nemôžu glukózu z krvi využívať, rozkladať ju a získavať z nej energiu, chýba im na to inzulín, ktorý by ich pre glukózu „otvoril“. Jediným liečením, ktoré môže odvrátiť tento hrozivý stav, je celoživotné podávanie inzulínu. Tento typ diabetu je najčastejší u detí a mladých dospelých, je to až 95 percent prípadov. Ide o autoimunitné ochorenie, poznávacím znamením je vysoká hladina protilátok proti beta bunkám. Vznik diabetu 1. typu nesúvisí s tým, či je človek obézny alebo štíhly, ani s prísunom cukru v strave.
Diabetes mellitus 2. typu sa vyznačuje tým, že telo nedokáže na inzulín dostatočne reagovať. Inzulínu je dostatok, ale má znížený účinok na svaly, tukové tkanivo a pečeň, ktoré sú na tento hormón menej citlivé. Vlohy na toto ochorenie sa dedia, ale faktory rozhodujúce o vzniku choroby môže človek sám ovplyvniť.
Vonkajšie ovplyvniteľné príčiny:
• nadváha a obezita
• fajčenie
• nedostatok pohybu
• nevhodné zloženie stravy
• neprimerane veľké porcie jedla
• stres
• psychické problémy
Príznaky diabetu
Medzi najčastejšie varovné príznaky patria:
• časté močenie
• silné pocity smädu
• suchá alebo svrbivá pokožka
• vyčerpanosť, slabosť
• pretrvávajúci pocit hladu
• nižšia výkonnosť
• chudnutie bez známej príčiny
• poruchy ostrosti zraku
• kožné infekcie alebo infekcie pohlavných orgánov a mykózy
• plesňové ochorenie chodidiel
• nedostatok záujmu a koncentrácie
• pocit brnenia či pálenia v končatinách
• pomalé hojenie rán
• vracanie a bolesť žalúdka
Niekedy môže ochorenie pretrvávať aj niekoľko rokov takmer bez príznakov, takže jedinou šancou na odhalenie je vyšetrenie krvi. Diabetici majú hladinu cukru nalačno (po minimálne osemhodinovom nejedení) viac ako 7,0 mmol/l.
Glykovaný hemoglobín
Hemoglobín je bielkovina – červené krvné farbivo, ktoré je základnou súčasťou červených krviniek každého človeka. Časť glukózy voľne sa vyskytujúcej v krvi sa spontánne viaže na určité miesta molekuly hemoglobínu a ostáva s ním trvalo spojená. Hemoglobín s naviazanou glukózou je glykovaný hemoglobín a jeho množstvo sa vyjadruje v percentách z celkového hemoglobínu v krvi.
Určité množstvo glykovaného hemoglobínu tak majú aj ľudia bez cukrovky. Čím viac je glukózy v krvi (čím je vyššia glykémia), tým viac sa viaže na hemoglobín a percento glykovaného hemoglobínu je vyššie.
Životnosť červených krviniek, a teda aj hemoglobínu je zhruba 3 – 4 mesiace, a práve preto glykovaný hemoglobín poskytuje informácie iba o tomto období, najmä však o posledných 6 – 8 týždňoch. Informácia v podobe stanovenia glykovaného hemoglobínu ukazuje, aká bola kompenzácia diabetu v posledných troch mesiacoch.
Princíp je jednoduchý. Stanovuje sa z malej vzorky krvi ako pri bežnom odbere na vyšetrenie krvného obrazu.
Inzulín
Tvorí sa v beta bunkách, ktoré sú roztrúsené v zhlukoch nazývaných Langerhansove ostrovčeky v pankrease. Tvorí sa ustavične a plní dve funkcie. Po prvé, dáva pokyn na ukladanie glukózy do zásob v pečeni. Najviac inzulínu sa teda tvorí v čase, keď glukóza stúpa, a treba ju uložiť a znížiť glykémiu. Druhou funkciou inzulínu je „odomykanie“ všetkých buniek v tele pre vstup glukózy. Túto funkciu má inzulín stále, nech je glykémia akákoľvek.
Opačnú funkciu ako inzulín majú dva hormóny, ktoré dávajú pokyn na uvoľnenie glukózy zo zásob späť do krvi. Glukagón je hormón, ktorý sa tvorí v alfa bunkách v pankrease, hneď vedľa buniek vyrábajúcich inzulín.
Adrenalín sa tvorí v nadobličkách, drobných žľazách umiestnených na horných okrajoch oboch obličiek. Súhra inzulínu, glukagónu a adrenalínu zaisťuje v tele účinné hospodárenie s glukózou. Umožňuje jej prísun do celého tela, jej dobré spracovanie a využite a spoľahlivo udržuje hornú i dolnú neprekročiteľnú hranicu glykémie.
Pri diabete toto hospodárenie nefunguje. Diabetes mellitus je porucha, pri ktorej glykémia stúpa.