Svetový deň lepry, ktorý sa od roku 1954 pripomína každú poslednú januárovú nedeľu, je príležitosťou uvedomiť si, že túto infekčnú chorobu sa stále nepodarilo odstrániť. Aj v súčasnosti diagnostikujú lepru jednému človeku každé dve až tri minúty; v Indii sa vyskytuje vyše 50 percent prípadov lepry registrovaných na svete.
Nadácia Raoula Follereaua zorganizovala v dňoch 27.-29. januára tohto roku celý rad podujatí k Svetovému dňu lepry vrátane zbierok pre potreby nákupu a distribúcie liekov pre postihnutých jednou z najstarších chorôb na svete. Hansenova choroba, známa pod názvom lepra, postihuje ľudí od dávnych čias. Prvé zmienky o nej sa datujú do obdobia okolo roku 600 pred n.l. v starých civilizáciách na území dnešnej Číny, Egypta a Indie. V súčasnosti sa uvádza, že lepra predstavuje problém verejného zdravotníctva v približne 14 najmä tropických štátov Afriky, Strednej a Južnej Ameriky a Ázie. Ročne sa túto chorobou infikuje okolo 250.000 osôb.
Lepra alebo aj malomocenstvo je choroba vyvolaná baktériou Mycobacterium leprae a spôsobuje ju nedostatok vitamínu B2. Vyvíja sa a prebieha veľmi dlho. Postihuje kožu, sliznicu a nervy. Na koži sa objavujú škvrny, tie sa menia na vredy a hoja sa jazvami. Pri vývoji choroby dochádza k výraznému poškodeniu rôznych častí tela, napríklad článkov prsta. Baktériu vyvolávajúcu lepru objavil v roku 1873 nórsky vedec Gerhard Armauer Hansen, podľa ktorého sa ochorenie i volá - Hansenova choroba.
V minulosti bola prakticky neliečiteľná, preto sa ostatné obyvateľstvo chránilo kontaktu s postihnutými. Tých často sústreďovali na jednom mieste - v leprozóriu. V súčasnosti možno Hansenovu chorobu liečiť podávaním niekoľkých antibiotík. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) od roku 1981 odporúča polychemoterapiu, pretože Mycobacterium leprae si v prípade podávania jedného liečiva vytvorí rezistenciu na danú monoterapiu. Podľa závažnosti stupňa choroby trvá liečba od šiestich do 24 mesiacov.
Pôvodne sa predpokladalo, že malomocenstvo má ázijský pôvod a do iných častí sveta sa dostalo prostredníctvom vojnových výprav Feničanov alebo Rimanov. Vedecké práce na genóme baktérie v Pasteurovom inštitúte však naznačili, že choroba má skôr pôvod vo východnej Afrike alebo na Blízkom východe a do iných častí sveta sa dostala prostredníctvom európskych bádateľov, neskôr s otrokmi dovážanými do oblasti Karibiku a Južnej Ameriky. Aspoň tak to naznačuje odborná práca Marca Monnota a Stewarta Cola uverejnená v časopise Science 13. mája 2005.
O malomocenstve sa píše aj v Starom a Novom zákone. V evanjeliách sú zaznačené prípady, keď Ježiš vyliečil chorých na lepru. Najstaršie písomnosti svedčia, že malomocenstvo bolo oddávna obávaným ochorením a predstavovalo hrozbu pre ostatných ľudí. Postihnutých vyraďovali zo spoločnosti. Takýto prístup zostáva v oblastiach, kde sa choroba vyskytuje, doteraz.
Svetový deň lepry založil v roku 1954 básnik, spisovateľ, novinár a advokát, Francúz Raoul Follereau, aby "v prospech postihnutých leprou" vyvolal "mobilizáciu sŕdc a ducha vo svete". V tom čase trpelo touto chorobou vyše desať miliónov osôb. Follereau ako 15-ročný na prvej prednáške vyšiel s heslom: "Žiť znamená pomáhať iným, aby mohli žiť." Tohto hesla sa držal celý život. Počas neho predniesol 1200 prednášok. Prvú z nich v roku 1942, zameranú na vyzbieranie prostriedkov na vybudovanie leprozória v štáte Pobrežie Slonoviny. Follereau, ktorý sa narodil 17. augusta 1903 v Nevers a zomrel 6. decembra 1977 v Paríži, založil aj nadáciu. Tá od roku 1967 obhajuje postihnutých leprou najmä v Afrike.
Zdroj: TASR
Foto: fotolia.com