Dokážu vás ovplyvniť názory, myšlienky či presvedčenie iných ľudí? Prijímate ich bez toho, aby vás o nich niekto presviedčal, za svoje vlastné? Príkladom môže byť napríklad vsugerovanie si istých príznakov ochorenia, o ktorom ste práve so záujmom čítali alebo sa o ňom rozprávali.
Určite sa medzi vami nájdu aj takí, ktorých okamžite začne svrbieť hlava, keď počujú alebo sa rozprávajú o malých nechutných parazitoch dráždiacich pokožku hlavy. Nie je to nič nezvyčajné, mnoho ľudí reaguje na podnety zvonku a vzťahuje ich na seba. Podľa psychologičky PhDr. Miroslavy Murárikovej ide len o zvýšenú predstavivosť, keď si istú situáciu, prejav či dokonca chuť, vôňu alebo akýkoľvek pocit dokážete vybaviť veľmi intenzívne. „Takáto predstavivosť je na jednej strane pozitívna, najmä pre spisovateľov či umelcov, avšak na druhej strane môže byť znakom hypochondrie, ak sa jasné a zreteľné predstavy týkajú zdravia. Keď sa napríklad hovorilo o vtáčej chrípke, ľudia mali strach a príznaky už len z toho, keď videli na zemi mŕtveho holuba,“ hovorí psychologička. Fantázia v tomto prípade už nepracuje tým správnym spôsobom, avšak chorobným.
Strach z choroby
Stáva sa aj vám, že keď svoje myšlienky intenzívne sústredíte na nejakú chorobu, začnete ju zrazu pociťovať na sebe? Pri rozprávaní sa o kožnom ochorení vás začne svrbieť koža, pri chorobe v tráviacom trakte vás začne bolieť brucho? Možno máte len strach z poškodenia, choroby, zo starnutia či z bezmocnosti, možno však naozaj máte sklon k hypochondrii. To, čo je spúšťačom vašich pocitov, vám pomôže odhaliť psychológ, pretože podobné pocity môžu prameniť aj z čias vášho detstva, alebo napríklad tiež z toho, že ste doteraz nedokázali spracovať chorobu či smrť niekoho blízkeho.
Introvert a fantázia
Hovorí sa, že introvert je človek, ktorý pred spoločnosťou uprednostní samotu a energiu čerpá zo svojho bohatého vnútorného sveta. A práve takýto človek má sklon k väčšej fantázii a väčšinou, keď ho niečo zaujme, vie si to živo predstaviť a precítiť. „Sú však aj ľudia, ktorí reagujú na všetko, čo počujú. Vtedy môže ísť aj o emocionálnu nezrelosť, keď človek reaguje na podnety akejkoľvek osobnosti, pri ktorej sa cíti byť slabší. Veľmi rýchlo prijíma názory iných takým spôsobom, že ich sám zažíva,“ hovorí PhDr. M. Muráriková.
Skrížená predstavivosť
Veľmi zaujímavým zmyslovým vnímaním sú tzv. synestézie, ktorým sa môžu popýšiť najmä umelecky nadaní ľudia. Synestézia je podľa psychologičky jav, pri ktorom akýkoľvek podnet pôsobiaci na zodpovedajúci zmyslový orgán vyvoláva mimo vôle človeka zároveň dodatočný pocit alebo predstavu charakteristickú pre iný zmyslový orgán. „Človek pri počúvaní hudby napríklad cíti vôňu alebo vidí farby. Nejde o žiadne bludy, ilúzie či halucinácie, naopak, ide o veľmi silnú a intenzívnu skríženú predstavivosť.“ Takúto predstavivosť možno prirovnať aj k situáciám, ktoré niekedy zažíva každý človek. Spomeňte si napríklad na moment, keď ste zacítili istú vôňu, ktorá vám automaticky aj po rokoch vyvolala spomienky na detstvo, prázdniny či prvú pusu. Podobné skúsenosti máte možno aj s farbou, žltooranžová totiž vzbudzuje teplo, modrá vám môže vyvolať zimomriavky.
Farebné pocity
Tzv. farebný sluch je najrozšírenejším prejavom synestézie. Zvuk vyvolával farebné pocity napríklad skladateľom Olivierovi Messiaenovi, A. N. Skriabinovi či básnikovi Arthurovi Rimbaudovi. Jednotlivé tóny ako farby videli aj Franz Schubert a Ludwig van Beethoven.
Foto: sxc.hu
(ivk)