Na kiahne, záškrt, mor či iné zákerné choroby umierali ľudia už v dávnej minulosti. Pravdepodobne pred naším letopočtom si však začali všímať, že keď prekonajú niektoré ochorenia a nezomrú, viac ich nedostanú. Bez znalosti, že existujú pôvodcovia chorôb a bez toho, aby vedeli, čo je to imunológia, začali na základe svojich poznatkov uvažovať o tom, ako sa pred smrteľnými chorobami ochrániť. Vymýšľali, robili pokusy a vďaka nim sa im to sčasti aj podarilo.
Zúfalé matky brali košieľky deťom chorým na kiahne a obliekali ich tým zdravým, aby na nich preniesli infekciu. Vedeli, že ich potomkovia ochorejú, no nebudú mať ťažké komplikácie či krvavé pľuzgiere, ale chorobu prežijú a viac ju nedostanú. „Metódy ochrany boli rôzne, napríklad si ľudia do nosa vkladali tampóny, ktoré predtým namočili do obsahu kožných pľuzgierikov,“ hovorí epidemiologička MUDr. Jarmila Pertinačová z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Bratislave. Miernejšou formou infekcie sa nakazili aj tak, že si infekčný materiál zaniesli do svojej poranenej pokožky. Riskovali, no vedeli, že majú šancu prežiť. Spôsob ochrany nazvanej variolizácia sa neskôr zdokonaľoval, až sa v 18. storočí dostal na anglický dvor.
Napoly človek, napoly krava
Na anglickom dvore dala kráľovná variolizovať svoje deti. Postupne sa nový spôsob rozširoval, avšak riziko smrti bolo stále vysoké. Situáciu v roku 1796 zachránil anglický lekár Edward Jenner. Pozoroval totiž dojičku, ktorá mala na rukách pľuzgiere podobné pravým kiahňam, tie to však neboli. Nakazila sa od kravy, čím jej ochorenie prebiehalo miernejšie a navyše ju chránilo aj pred ľudskými kiahňami. „Edward prišiel na to, že ak človek prekoná kravské kiahne, dochádza u neho k ochrane aj pred ľudskými kiahňami. Na to zobral materiál z pľuzgierikov dojičky, ktorá sa nakazila pri dojení chorej kravy a preniesol ho do poranenej pokožky zdravého človeka,“ opisuje MUDr. J. Pertinačová. Niektorí ľudia však činy lekára odsudzovali, obávali sa totiž toho, že keď sa kravská infekcia prenáša na človeka, vznikne napoly človek, napoly krava. Ich slová sa však nenaplnili, naopak, metóda Edwarda Jennera nazvaná vakcinácia mala veľkú úspešnosť a ukázalo sa, že táto metóda je bezpečná a zabezpečuje dlhodobú ochranu pred kiahňami.
Proti besnote
Očkovanie proti kiahňam sa úspešne realizovalo a v roku 1801 bolo v Európe očkovaných viac ako 100-tisíc ľudí. Na ďalšiu očkovaciu látku ľudia čakali 100 rokov, keď konečne francúzsky vedec Louis Pasteur vyvinul na základe empirického pozorovania vakcínu proti besnote. „Nevedel, že túto chorobu vyvoláva vírus, ale predpokladal, že neznámy pôvodca besnoty je v centrálnom nervovom systéme chorých zvierat. Jednoducho zaočkoval chlapca, ktorého pohrýzol besný pes a u neho sa besnota nerozvinula. Očkovacia látka síce obsahovala sušenú miechu infikovaných králikov, z čoho vznikali rôzne nežiaduce účinky, ale proti besnote to účinkovalo,“ hovorí epidemiologička.
Objavené baktérie i vírusy
Lekári a vedci začali poznávať pôvodcov ochorení, najprv baktérie, neskôr vírusy, až v priebehu 20. storočia. Rozvíjala sa imunológia a v 50. rokoch začali pribúdať očkovacie látky. Po objavení Kochovho bacila vznikla vakcína proti tuberkulóze, onedlho proti čiernemu kašľu, záškrtu a tetanu. V roku 1955 nastal pokrok, pretože lekári vyvinuli prvú očkovaciu látku proti vírusovému ochoreniu. „Na našom území bolo plošné očkovanie proti detskej obrne zahájené už v roku 1957 ako v jednej z prvých krajín sveta. Na očkovanie bola použitá inaktivovaná (neživá) vakcína a od roku 1960 sme začali očkovať živou vakcínou, teda oslabeným vírusom, ktorý nedokáže vyvolať ochorenie, ale navodí tvorbu protilátok,“ vysvetľuje lekárka. Okolo 70. rokov 20. storočia prišla na rad vakcína proti osýpkam, ktorá bola neskôr kombinovaná s vakcínou proti parotitíde (mumps, hovorovo príušnice). O necelých 15 rokov neskôr sa pristúpilo k očkovaniu proti rubeole.
Viete, že...
nevýhodou živej vakcíny je to, že človek môže na ňu búrlivejšie reagovať? Jej výhodou je však to, že vám stačí podať len jednu dávku a ste chránení doživotne. Neživú vakcínu by ste museli dostať 2 až 3-krát a po niekoľkých rokoch je dokonca nutné preočkovanie, pretože hladina protilátok postupne klesá.
Usilovní vedci
V súčasnosti dostávajú dojčatá hneď 3 mesiace po narodení hexavakcínu proti záškrtu, čiernemu kašľu, žltačke typu B, tetanu, hemofilovým invazívnym infekciám a detskej obrne. V 15. mesiaci sú ochránené pred osýpkami, rubeolou a parotitídou v 3-vakcíne. Každý človek má na výber aj z nepovinných očkovacích látok, a to proti pneumokokom, rotavírusom, chrípke, ovčím kiahňam, kliešťovej encefalitíte a papilomavírusu, ktorý vyvoláva rakovinu krčka maternice. „Toto storočie bude storočím vakcín. Vedci sa totiž snažia vytvoriť vakcíny proti nádorom, alergii či autoimunitným ochoreniam,“ hovorí Dr. Pertinačová.
Dôležité!
2 % ľudí neodpovedá na vakcínu tvorbou protilátok.
Diabetici, chráňte sa!
Ste diabetici? Ak áno, váš organizmus je pre cukrovku oslabený a náchylnejší na infekčné ochorenia, hlavne respiračné. „Každý diabetik by sa mal dať na jeseň očkovať proti chrípke a pneumokokom, ktoré sa veľmi ľahko šíria. Navyše sa zistilo, že keď sa človeku podajú vakcíny naraz, imunologický efekt je lepší,“ upozorňuje J. Pertinačová. Neváhajte teda a zabráňte vírusom, aby sa svojimi pazúrmi do vás zadrapili. Chrípka totiž môže mať vážne následky, nehovoriac o smrti. Pneumokoky zase hlavne vám starším môžu vyvolať rôzne zápaly. „Diabetici často neumierajú na komplikácie diabetu, ale práve na pneumónie, čiže zápal pľúc.“
Nezabudnite však na to, že po 3 rokoch by ste sa mali dať preočkovať opäť proti pneumokokom. Vírus chrípky je schopný vytvárať si stále nové varianty, preto sa dajte zaočkovať každoročne. Obidve tieto vakcíny sú pre diabetikov plne hradené zdravotnou poisťovňou podobne ako aj očkovacia látka proti žltačke typu B. Využite túto možnosť, pretože žltačka typu B je zákerné ochorenie a môže veľmi ľahko prejsť do cirhózy či do rakoviny pečene. Podľa epidemiologičky by ste sa však mali dať zaočkovať aj proti žltačke typu A. „Áčka síce nevyvoláva chronické ochorenie, ale diabetici ju znášajú s komplikáciami. Sú dlhodobo unavení, trpia nechutenstvom a majú tráviace ťažkosti.“
Dodržte očkovaciu schému!
V termoske a chladničke
Ak sa rozhodnete do svojho zdravia investovať a kúpite si v lekárni očkovaciu látku či už proti kliešťovej encefalitíte, alebo proti chrípke, myslite aj na to, aby ste ju správne uskladnili. Vakcína totiž potrebuje byť uskladnená pri teplote 2 – 8 °C, najlepšie v prostredných policiach chladničky. Počas transportu k svojmu lekárovi ju teda môžete veľmi ľahko zničiť. Zapamätajte si, že ju nesmiete nechať ležať v aute alebo ju vopchať do vrecka nohavíc, či do kabelky. Už do lekárne príďte s termoskou s ľadom, vložte do nej vakcínu a po príchode domov ju okamžite dajte do chladničky. V termoske ju opäť odneste k lekárovi. Jedine vakcíny proti žltačke typu A a B môžu byť voľne položené pri izbovej teplote (20 – 25 ºC), ale len do 24 hodín. Očkovacie látky nikdy nedávajte do mrazničky, pretože sú veľmi citlivé i na minimálne teploty pod bodom mrazu.
Očkovať či neočkovať?
Na celom svete sú na jednej strane zástancovia očkovania, na druhej odporcovia. „Mnohí aj na Slovensku si myslia, že keď sa zlepšuje životná úroveň, hygiena, strava aj zdravotníctvo, a mnohé choroby, ako osýpky, detská obrna a záškrt u nás už vymizli, netreba ani očkovať. Je to však omyl,“ hovorí epidemiologička. U nás síce tieto choroby naozaj nie sú, no na Ukrajine či v krajinách bývalého Sovietskeho zväzu áno. Ide hlavne o záškrt, ktorý sa prenáša respiračnou cestou. Stačí, že si vedľa vás nezaočkovaného ukrajinský turista kýchne. „Keďže je v Európe veľký turistický ruch, ľahko sa sem prenášajú aj osýpky. A vírus si vnímavý organizmus bez očkovania nájde, pretože túži rozmnožovať sa.“ Podľa lekárky ochorenia nevymiznú. Človek sa infikuje, ani nevie ako. „Dnešní ľudia už nevedia, čo je to napríklad tetanus, preto očkovaniu neveria. Tetanus však môžu dostať z prachu, špiny, stačí malý škrabanec. 50 až 60 % infikovaných zomrie. Takisto sa nedá vyliečiť besnota, človek bez očkovania hneď po uhryznutí sa nedá zachrániť.“
Po vakcíne cukrovka?
Niektorí odborníci hovoria o tzv. post-vakcinačnom syndróme. Ide o ochorenia, ktoré sa rozvinú po očkovaní. Podľa nich môže očkovanie spôsobiť deťom napríklad diabetes 1. typu. MUDr. J. Pertinačová však takéto tvrdenie popiera. „Príčinná súvislosť medzi očkovacími látkami a vznikom diabetu nebola vedecky dokázaná. Vznik diabetu 1. typu je podmienený genetickými a získanými faktormi, z ktorých ide veľmi často o infekciu vírusmi Coxsackie B.“ Tieto vírusy môžu vyvolať len mierne horúčkové ochorenie, ale pri ich usadení sa v pankrease výrazne poškodzujú bunky produkujúce inzulín a dochádza k vzniku diabetu. Podľa lekárky sú práve infekcie vírusom Coxsackie spojené so zvýšeným výskytom diabetu, ktorý si vyžaduje liečbu inzulínom. Coxsackie vírusy sa prenášajú z človeka na človeka cez dýchacie cesty, ale aj špinavými rukami či predmetmi, ktoré sú znečistené stolicou infikovaného človeka. „Vzhľadom na množstvo typov Coxsackie vírusov je príprava očkovacej látky veľmi zložitá,“ dodáva lekárka.
Najčastejšie reakcie po očkovaní:
● začervenanie, bolestivosť a opuch v mieste vpichu
● zdurenie lymfatických uzlín
● zvýšená teplota
● malátnosť
● celková slabosť
● bolesti hlavy a kĺbov
● anafylaktická reakcia
Očkovanie je, samozrejme zásah do organizmu, podľa J. Pertinačovej však funguje podobne ako antibiotikum. „Aj to má množstvo nežiaducich účinkov a aj napriek tomu sa vždy podávali, a aj budú.“ Rodičia sa nemusia obávať ani 6 vakcín, ktoré podávajú lekári dojčatám v jednej dávke. „Stačí si uvedomiť to, koľko cudzorodých látok vdýchne novorodeniatko. Do organizmu sa mu dostane množstvo baktérií, avšak vďaka tomu sa mu vytvárajú protilátky a imunitný systém začne pracovať. Čo je hexavakcína v porovnaní s tým, aké baktérie má dieťa okolo seba?“ uzatvára epidemiologička.
(ivk)
Foto: www.fotolia.com