V stredoveku boli obľúbeným korením plody známych krov - drieňa a dráča obyčajného. Pochádzajú zo strednej Ázie, ale rastú aj u nás. Ich použitie ako koreniny postupne upadá do zabudnutia. V súčasnej dobe sú používané najmä v Zakaukazsku a na Ukrajine.
Drieň obyčajný - Cornus mas
Dr. Mathioli:
Z masa dřínek připravuje se s cukrem libá šalše (omáčka), která jest velice prospěšná proti výtokům břišním (průjmům), proti nechutenství a dávení žaludku. Utlučené listí dřínové v obkladu zmirňuje zánět ran.., .odvar z něho v octe držený teplý v ústech odstraňuje bolest zubů.
Drieň obyčajný je ker, ktorý je rozšírený v strednej a južnej Európe a v západnej Ukrajine. Nachádzame ho v lesostepiach, suchých a presvetlených lesoch a na skalnatých stráňach. Vyrastá do výšky 2-6 metrov, niekedy až do 8 metrov a má veľmi tvrdé drevo. Kvitne v marci ešte pred rozvitím listov. Koncom leta sa vytvárajú plody - drienky oválneho tvaru s kôstkou. Dozrievajú v septembri až októbri. Majú kyslotrpkú chuť, obsahujú veľa vitamínu C (100-300 mg na 100 g dužiny). Výhodou je, že vitamín C je v plodoch pomerne stály a jeho vysoký podiel ostáva aj v kompótoch a džemoch. Drienky obsahujú tiež dostatok minerálnych látok (draslík, vápnik, horčík, síru), karotén, triesloviny, organické kyseliny, pektíny a iné cenné látky. Zrelé plody sa spolu s brusnicami, jarabinou alebo višňami pripravujú ako kompót. V 16. storočí okrem iného Dr.Mattioli píše: ...Jahody dřínové či dřínky mohou se nasoliti či nakládati do láhví a chovati jako olivy... V niektorých krajinách ich sušia a melú na červený prášok, ktorý používajú ako koreninu k rôznym mäsám. Zo sušených drienok sa pripravuje chutný čaj. Na Ukrajine, u nás tiež na východnom Slovensku sa páli drieňová pálenka -„drieňovica“.
Dráč obyčajný - Berberis vulgaris
Dr. Mathioli:
... Po vinobraní vytlačuje se též z plodů dřišťálových víno anebo šťáva... Dáva se proti palčivé zimnici, také pri úplavici a červené nemoci i všeliké plynatosti břicha, proti neudržení pokrmů a dávení... Posiluje totiž žaludek, játra i srdce...
Utlučená žlutá kůra z dřišťálu jest dobrá proti zlým hnisavým procesům v ústech a jiným podobným chorobám hrdla.
Dráč obyčajný je síce domáci ker vo väčšine európskych oblastí, no najčastejšie ho nájdeme v záhradách. Uvažuje sa o jeho pôvode z Afriky – oblasť okolo Berbery (Somálsko), odkiaľ ho do Európy priniesli pravdepodobne Arabi.
Dráč nemá na stanovisko skoro žiadne nároky. Vyrastá až do 3 metrovej výšky. Kvety má drobné žlté v previsnutých strapcoch. Plody dráča sú drobné, podlhovasté, jasnočervené bobule kyslej chuti. V čerstvom stave obsahujú organické kyseliny, karotén a, podobne ako drienky, značné množstvo vitamínu C, preto sa stávajú predmetom výskumu ako veľmi vodný zdroj tohto vitamínu. Okrem plodov sú všetky časti rastliny mierne jedovaté. Najmä kôra z koreňov obsahuje alkaloidy, medzi iným aj vysoký obsah berberínu, ktorý vo veľkých dávkach pôsobí toxicky.
Na zimnicu, aj do vína
Už v 16. storočí pokladali šťavu z plodov dráča za liečivú, na liečenie používali aj kôru, niekedy listy. Plody dráča nakladali do medu a užívali ich pri „zimnici“ (horúčke). Z vylisovanej šťavy sa vyrábalo víno. V 18. storočí odporúčali používať kyslú šťavu z dráčov (pomenovanie plodov dráča) namiesto citrónovej šťavy.
Na trávenie i kloktanie
Aj moderná fytoterapia uvádza liečivé účinky dráča pri poruchách trávenia, na zrýchlenie peristaltiky žalúdka a čriev hlavne pre starších pacientov a u rekonvalescentov. Výskumy potvrdili aj určitú protinádorovú aktivitu berberínu (Mika: Fytoterapia pre lekárov). Osobitne pre pediatrickú prax je zápar vhodný na podporu trávenia a chuti do jedla, aj ako výborný vitamínový nápoj (2 kávové lyžičky rozdrvených plodov na pohár vody). Odvar z listov dráča je vhodný na kloktanie a vyplachovanie pri zápaloch ďasien a ústnej dutiny.
Posilnenie organizmu
Plody dráča pôsobia močopudne a spôsobujú mierne hnačky. V ľudovom liečiteľstve sa používajú na posilnenie organizmu a zlepšenie chuti do jedla. Môžu sa tiež pripravovať ako zaváranina (marmeláda) v kombinácii s inými sladšími plodmi, jablkami a hruškami. Takáto pochúťka má kyslastú osviežujúcu chuť, povzbudzuje chuť do jedla a tehotným ženám pomáha predchádzať zvracaniu. Z plodov sa dá pripraviť tiež osviežujúca šťava, alebo sa môžu nasušiť na dochucovanie rôznych jedál.
Barbaris na šašlík
Aj čaj z listov a koreňov pôsobí močopudne, čistí krv a pomáha pri ochoreniach žlčníka, musí sa však užívať pod odborným lekárskym dozorom. Podobne ako drienky, aj plody dráča sa v Zakaukazsku sušia a melú, používajú sa ako „barbaris“ – kyslý prášok ku okoreneniu šašlíku.
Homeopatikum aj farbivo
Výťažok rastliny je súčasťou homeopatických liekov proti žlčníkovým a obličkovým kolikám, hemoroidom a kĺbovému reumatizmu. Z kôry koreňov sa získava žlté farbivo, ktorým sa dá farbiť vlna a látky.
Na veľkú škodu sa v ostatnom storočí kríky dráča začali likvidovať kvôli parazitovi – hrdzi obilnej, ktorá napádala obilie a ohrozovala úrodu, takže zo strednej Európy dráč skoro celkom vymizol.
Z plodov dráča a drienok sa vyrábajú sirupy, džemy alebo likéry. Majú však vysoký obsah cukru a v prípade likéru aj vysoký podiel alkoholu, preto ich diabetikom po konzultácií s diétnou sestrou Máriou Štefákovou neodporúčame. Ak by ste sa po spomínaných plodoch rozhodli siahnuť pre ich zdravotné účinky, najlepšie je užívať výťažok len po lyžičkách ako liek, a to v prírodnej, nedochucovanej podobe.
Ing. Mária Kleňová
Foto: www.fotolia.com