Pocítili ste niekedy, ako vám stuhla krv v žilách? Počuli ste niekoho hovoriť alebo ste sa stretli v detektívke so slovami – krvi by sa v ňom nedorezal? Predstavte si, že tieto frazémy, ktoré sú známe od nepamäti, nie sú len prázdne slová či babské reči. Ako hovorí lekár záchrannej služby doc. MUDr. Viliam Dobiáš, PhD., majú svoje racionálne jadro, často až neuveriteľne výstižné.
Tieto a mnohé podobné frazémy, napríklad „mráz mu prebehol po chrbte“ či „obelel od strachu“, by sa dali použiť pri rozličných situáciách, ktoré bežne prežívame. Spomeňte si na to, ako ste sa cítili, keď ste sa náhle preľakli, mali ste pred dôležitým stretnutím či skúškou, stali ste sa svedkami nepríjemnej udalosti. A my sa vám pokúsime niektoré z týchto frazém medicínsky vysvetliť.
Krvi by sa v ňom nedorezal
Táto frazéma, ako sami isto viete, sa používa v súvislosti so strachom či preľaknutím. „Človek je vtedy bledý, spotený, s rozšírenými zreničkami, napätými svalmi, pripravený na boj alebo útek. Každá nečakaná situácia, ktorá je spojená aspoň náznakom s nebezpečím, vyvolá v ľudskom tele okamžite poplachovú – stresovú – reakciu, ktorá pripravuje organizmus na jej zvládnutie. Zvyšuje sa tlak krvi, zrýchľuje sa činnosť srdca a dýchanie, ktoré sa zároveň prehlbuje, spomaľuje sa činnosť žalúdka a čriev, rozpadá sa zásobný cukor, zvyšuje sa hladina cukru v krvi. Krv sa presúva do životne dôležitých orgánov, ktoré sú potrebné pre zvládnutie hroziaceho nebezpečia,“ vysvetľuje doc. Dobiáš. Dochádza k tomu na základe pokynov z mozgu. Tie zúžia cievy v koži a, naopak, rozšíria ich v srdci, mozgu a v obličkách. Zúžené cievy v koži sú tým pádom menej viditeľné až neviditeľné aj na miestach, kde ich inokedy vidno. Koža zbledne. Keby ste sa v tejto situácii porezali, rana by vám krvácala oveľa menej ako keby ste sa poranili za pokojných okolností. A práve to vystihuje frazému ´krvi by sa v ňom nedorezal´.
Krv mu stuhla v žilách
Podľa doc. Dobiáša táto frazéma rozvíja predchádzajúcu. „Ľudová tvorivosť vyšla z predpokladu, že človek v strachu pri poranení menej krváca. Sám neviem, ako jednoduchí ľudia v dávnej minulosti objavili príznaky, o ktorých dnes ani mnohí lekári nevedia, že vôbec existujú. Pri poplachovej reakcii sa okrem viditeľných telesných prejavov spomenutých vyššie aktivujú aj menej viditeľné biochemické zmeny v krvi. Následkom zvýšenia činnosti nadobličiek, pretože v strese sa zvyšuje aktivita žliaz s vnútorným vylučovaním, sa do krvi vyplaví väčšie množstvo hormónov drene a kôry nadobličiek. Dochádza k zužovaniu najtenších krvných ciev vlásočníc a k zvýšenému zhlukovaniu krvných doštičiek. Krv má sklon k zvýšenému zrážaniu a v zúžených vlásočniciach aj k nadmernej tvorbe mikroskopických zrazenín. Krv je menej tekutá, stáva sa hustejšou = ´stuhla´," hovorí doc. V. Dobiáš.
Zomrel od strachu
Príliš veľký a dlhodobý stres nikomu neprospeje. Prináša so sebou množstvo zdravotných problémov, zvýšenie krvého tlaku, žalúdočné vredy, nespavosť, poruchy pamäti, zvyšuje riziko vypuknutia mnohých ochorení. „Je to podmienené dlhodobým vyšším vylučovaním hormónov drene nadobličiek – adrenalínu a noradrenalínu, ktoré zužujú cievy, zvyšujú činnosť srdca a zrýchľujú jeho frekvenciu. V spolupráci s hormónmi kôry nadobličiek menia aj hospodárenie organizmu s vodou a soľou. Keďže podnety sú síce mierne ale dlhodobé, organizmus má čas po rôzne dlhú dobu odolávať a prispôsobovať sa,“ opisuje doc. V. Dobiáš. Iná situácia vzniká, keď je podnet veľmi silný, nečakaný a prudký. „Nadobličky okamžite vyplavia veľké množstvo hormónov, cievy sa náhle zúžia a nastane prudké zvýšenie tlaku krvi so zodpovedajúcim zaťažením srdca. Zároveň sa náhle zosiluje a zrýchľuje činnosť srdca. Vo vzájomnej súčinnosti týchto faktorov vznikne obrovský nepomer medzi potrebou a dodávkou kyslíka a živín v srdci a preťažené srdce sa zastaví. Za 20 sekúnd vznikne bezvedomie, za minútu človek prestane dýchať a ak nie je prítomný svedok, ktorý by začal oživovanie, dá sa povedať, že človek zomrel od strachu. Treba však zdôrazniť, že takáto situácia je extrémne zriedkavá, možno aj preto, že sa na ňu nemyslí a ani podrobná pitva ju nedokáže.“
Každý z nás
Reakcie, ktoré sme vám opísali, vznikajú a prebiehajú v organizme každého z nás, niekedy si ich uvedomujeme viac, inokedy menej. Ako hovorí doc. V. Dobiáš, je vždy lepšie, keď o nich vieme, pretože nás pri nečakaných či prudkých situáciách prekvapia a vystrašia menej.
(ivk)
Foto: sxc.hu