Vedeli ste, že únava, spavosť, obezita, neplodnosť či suchý kašeľ môžu signalizovať aj ochorenie štítnej žľazy? Orgán motýlieho tvaru sa vie s organizmom človeka poriadne pohrať a spôsobiť rôznorodé ťažkosti.
Štítna žľaza zložená z dvoch lalokov spojených mostíkom je uložená na prednej strane krku, pri hrtane pred priedušnicou. Podobne ako Langerhansove β-bunky pankreasu aj štítna žľaza vylučuje hormóny – trijódtyronín (T3) a tyroxín (T4). „Ich produkcia je riadená tyreotropným hormónom (TSH), ktorý sa tvorí v centrálnom endokrinnom systéme, v podmozgovej žľaze hypofýze. V prípade, že je poškodená funkcia štítnej žľazy, ani tento hormón nie je v norme a prakticky ako prvý reaguje na zmeny jej výkonnosti a veľkosti,“ hovorí endokrinologička MUDr. Viera Gonsorčíková, CSc.
Na vlasy i srdce
Poslaním hormónov štítnej žľazy je ovplyvňovať činnosť celého organizmu, kompletne orgánov a hlavne metabolizmu. Ovplyvňujú:
● tvorbu tepla a termoreguláciu,
● dozrievanie a činnosť mozgu,
● metabolizmus tukov, cukrov a bielkovín
● reaktivitu dýchacích centier,
● činnosť pohlavných orgánov,
● majú vplyv na neplodnosť a menštruačný cyklus,
● kvalitu kože, nechtov, vlasov,
hmotnosť, participujú na obezite alebo na chudnutí,
● činnosť srdca, jeho výkonnosť a pulzovú frekvenciu,
● kvalitu kĺbov, mineralizáciu kostí a relaxáciu svalstva,
● krvotvorbu.
Nepokojný diabetes
Ako diabetici by ste vyšetrenie na štítnu žľazu určite nemali podceňovať. Neliečenie akejkoľvek jej poruchy vám totiž môže rozhádzať diabetes a hlavne zvýšiť spotrebu inzulínu, teda vznikajú skôr hyperglykémie. „Spolupráca endokrinológa a diabetológa by mala byť veľmi úzka. Diabetes a ochorenie štítnej žľazy sú spojené ako presýpacie hodiny. Nehovoriac o tom, že aj podklad týchto ochorení býva často geneticky podmienený,“ konštatuje MUDr. Gonsorčíková. To znamená, že imunitný systém napáda zdravé tkanivo buniek podžalúdkovej žľazy a štítnej žľazy ako cudzorodé. „Diabetik máva tiež poruchu metabolizmu lipoproteínov, ktorá je v 10 až 14 % spôsobená poruchou činnosti štítnej žľazy. Ak sa správne diagnostikuje ochorenie štítnej žľazy, jej liečbou sa koriguje aj metabolizmus lipoproteínov.“
1. Ochorenie štítnej žľazy zhoršuje diabetes. Dokonca je časté, že diabetik má zároveň aj problémy so štítnou žľazou.
2. Ochorenie štítnej žľazy môže spôsobovať obezitu, ktorá v prípade zdravých ľudí zvyšuje riziko, že budú mať diabetes 2. typu.
Pocit škrabania a dusenia
Zväčšená štítna žľaza, struma, ktorá má medzi ochoreniami tohto orgánu prevahu, na seba upozorňuje pomaly. Dokonca nemusíte mať žiadne príznaky a ochorenie sa často zistí náhodne pri preventívnej prehliadke či krčnom vyšetrení pohmatom a pohľadom. „Zväčšená žľaza však môže spôsobovať lokálne problémy, ako pocit cudzej prekážky pri prehĺtaní, dusenia, škrabania v krku. Človek vtedy neraz hľadá východisko u krčného lekára alebo alergiológa. Niektorí sa cítia byť unavení, priberajú a ženy môžu mať poruchy menštruačného cyklu,“ vysvetľuje endokrinologička.
Znížená činnosť
Druhou najfrekventovanejšou chorobou štítnej žľazy je jej znížená činnosť. Môže sa kombinovať so strumou alebo aj so zmenšenou štítnou žľazou. Jej príčinou je podľa lekárky v 50 % chronický zápal, ďalej môže vzniknúť po operácii štítnej žľazy alebo sa tento stav objaví po liečbe rádiojódom, ktorý sa aplikuje pre jej zvýšenú činnosť. „Do zníženej činnosti môžu vyústiť, samozrejme, aj bakteriálne či vírusové zápaly.“
Ako sa prejavuje?
● zhrubnutie hlasu, „zachrípnutie“,
● únava, nevýkonnosť a spavosť, znížená koncentrácia,
● zábudlivosť,
● depresia,
● opuch mihalníc, tváre, predkolení,
● zimomravosť,
● suchá koža,
● vypadávanie vlasov, znížená kvalita nechtov,
● bolesť kĺbov a svalov,
● poruchy trávenia – lenivé trávenie, zápcha, nafukovanie,
● znížená výkonnosť srdca, pomalá srdcová frekvencia (60 úderov / min. a nižšie),
● poruchy menštruačného cyklu – dlhé cykly až výpadky,
● nemožnosť otehotnieť, potraty,
● anémie,
● výkyvy glykemického profilu,
● priberanie na hmotnosti, nemožnosť schudnúť.
Prefíkaná
Znížená činnosť štítnej žľazy je prefíkaná, môžete s ňou žiť aj niekoľko rokov a nemusíte vôbec vedieť, že ste chorí. Vzniká totiž postupne, nenápadne, nealarmuje žiadnymi príznakmi, maximálne sa môžete cítiť trochu nesvoji. A prejavy, ktoré sa po čase objavia, ľudia pripisujú iným problémom, často starnutiu.
Spôsobuje potraty
V ambulancii endokrinológa neraz končia ženy, ktoré viackrát potratili. „Nielen znížená činnosť štítnej žľazy, ale aj veľká štítna žľaza s normálnou funkciou môže spôsobovať potraty. Keď žena otehotnie, gynekológ by jej mal automaticky v krvi vyšetriť aj hormóny štítnej žľazy,“ hovorí MUDr. Gonsorčíková.
Doživotná liečba
Lekári vám stav funkcie žľazy vyšetria z krvi, o jej morfológii a veľkosti sa dozvedia pohmatom a ultrazvukom. V prípade, že vám odhalia zníženú činnosť štítnej žľazy, budete užívať lieky do konca života. „Jedno je isté, tieto lieky nemajú nežiaduce účinky a ak je žena tehotná, nepoškodzujú plod. Pri optimálnej liečbe sa celý organizmus dostáva do normálu, život je plnohodnotný, človek je vitálny a zdravý.“
Intenzívna a rýchla
Zvýšená činnosť štítnej žľazy je na rozdiel od zníženej veľmi nápadná. Jej nástup je intenzívny, rýchly a vy by ste si čoskoro všimli, že s vami niečo nie je v poriadku. I keď sa vyskytuje zriedkavejšie, jej prejavy sú búrlivé. „Človek vyhľadáva pomoc skoro, no na začiatku väčšinou u psychiatra, lebo sa psychicky mení, je netrpezlivý, výbušný, vyčerpaný. Aj napriek tomu, že je hyperaktívny, je neschopný ísť komfortne po schodoch,“ vysvetľuje MUDr. Gonsorčíková.
Pre bolesti kĺbov často navštevuje ortopéda či neurológa, pretože má problém postaviť sa na stoličku. Pri zvýšenej činnosti štítnej žľazy sa často oči vysúvajú dopredu a práve preto si chorý myslí, že by mal zájsť k očnému lekárovi. Nakoniec sa ale príde na to, že takéto prejavy a mnohé ďalšie spôsobuje nadmerné množstvo hormónov v krvi, ktoré tvoria bunky štítnej žľazy. „Túto poruchu spôsobuje zväčšená štítna žľaza, ale aj s normálnou veľkosťou, alebo žľaza s uzlami, ktoré sa správajú autonómne, teda nepodliehajú regulačnému mechanizmu hypofýzy.“
Výsledkom nadprodukcie štítnej žľazy sú:
● trasenie rúk (pozor, časté aj pri hypoglykémii),
● nespokojnosť, nervozita, emočná labilita,
● nespavosť, zvýšená únavnosť,
● nepokojné nohy, svalová slabosť,
● bolesti kĺbov,
● vypadávanie vlasov,
● riedke početné stolice,
● strata hmotnosti, zvyčajne pri zvýšenej chuti do jedla,
● neznášanlivosť tepla, potenie,
● poruchy menštruačného cyklu až neplodnosť, potraty,
● poruchy srdcového rytmu, búchanie srdca,
● výkyvy glykemického profilu,
● poruchy videnia,
● rast prsníkovej žľazy u mužov, časté v prípade diabetikov.
Dochádza k recidíve
Aj zvýšená činnosť štítnej žľazy sa lieči tabletkami. Liečba však nie je doživotná, trvá 2 – 3 roky. Choroba sa však môže vrátiť a vtedy prichádza na rad chirurgicky zákrok alebo zriedka liečba rádiojódom. Podľa endokrinologičky je efekt nástupu účinku rádiojódu zdĺhavý, treba naň čakať mesiace až roky a štítna žľaza sa väčšinou prehupne do zníženej činnosti.
Ženy a estrogén
Mnoho ochorení si s obľubou vyberá skôr ženskú populáciu. Je tak aj v prípade štítnej žľazy. Podľa endokrinologičky sa súvis hľadá aj v prítomnosti početných estrogénových receptorov v štítnej žľaze a v iných orgánoch ženy.
● Ženy majú zväčšenú štítnu žľazu 5 až 10-krát častejšie ako muži.
● So zníženou činnosťou štítnej žľazy sa trápi 8-krát viac žien v porovnaní s mužmi.
● 4 až 5-krát viac žien ako mužov má riziko zvýšenej činnosti štítnej žľazy.
● V puberte sú v prevahe jednoduché zväčšené žľazy, tzv. strumy.
● Vo vyššom veku sa vyskytuje zväčšená štítna žľaza s uzlovito zmenenou strumou, ku ktorej sa pridružuje aj porucha funkcie, obvykle znížená činnosť.
● Výskyt ochorení stúpa prudšie v dekáde medzi 20 až 40 rokom.
● Zníženú činnosť štítnej žľazy má až 2 % ľudí nad 60 rokov, častejšie ženy ako muži.
Skríning novorodencov
Z celosvetového hľadiska sa za najsilnejšiu príčinu vzniku ochorení štítnej žľazy považuje nedostatok jódu. Poruchám tohto orgánu na Slovensku už predchádza štát primárnou prevenciou – jódiduje sa soľ, piškóty, detská výživa či iné potraviny. „Lekári robia skríning novorodencom na ochorenie štítnej žľazy tak, že berú kvapku krvi z ich päty a vyšetrujú stav hormónov. Je veľmi dôležité zachytiť prípadnú chorobu v časnom štádiu, ak by sa nezachytila, ďalší vývoj a rast novorodenca, hlavne dozrievanie centrálneho nervového systému – mozgu, zaostávajú,“ hovorí endokrinologička.
Dôležité!
Zvýšený denný príjem jódu sa odporúča v tehotenstve, vtedy má totiž zdravá štítna žľaza tendenciu zväčšovať sa, lebo vyrába viac hormónov, ktoré do 12. týždňa tehotenstva pokrývajú potrebu nielen matky, ale aj plodu. Okrem potravín, ktoré sa obohacujú jódom, jeho prirodzeným zdrojom sú morské ryby.
Cigarety, chemikálie, röntgen
Preventívne prechádzať chorobám štítnej žľazy môžete aj svojou životosprávou. Pravidelným pohybom kompenzujte stresy, prijímajte potraviny, ktoré obsahujú jód. Nefajčite! Fajčiarsky dym totiž obsahuje látky, ktoré poškodzujú štítnu žľazu a spôsobujú najmä jej zväčšovanie. Negatívny vplyv majú aj priemyselne vyrobené chemikálie, pesticídy, insekticídy, PVC. Napríklad pri stomatologickom snímkovaní by mali mať deti prekrytú oblasť štítnej žľazy špeciálnym ochranným krytom. Negatívny dopad na zdravie mal aj výbuch atómovej elektrárne Černobyľ. V spolupráci s alergiológom dôsledne liečte akékoľvek ochorenie imunitného systému a nezanedbávajte preventívne prehliadky.
Pozor!
Zväčšovanie štítnej žľazy spôsobuje aj nadmerná konzumácia kelu, karfiolu, kapusty, kalerábu, cibule, cesnaku, horčice, podzemnice olejnej, prosa, sóje a fazule. Primeraný príjem jódu však dokáže časť týchto účinkov eliminovať. Týchto potravín sa teda nemusíte báť v prípade, ak si doprajete dennú odporúčanú dávku. Pozor by si mali dávať hlavne dámy, ktoré holdujú rôznym drastickým diétam, napríklad dvojtýždňovej kapustovej.
(ivk)
Foto: fotolia.com