Horúčka býva najčastejšie neklamným znakom toho, že sa na nás „prilepil“ nejaký vírus. Deti to niekedy zneužívajú a pokúšajú sa oklamať teplomer. Zvýšená teplota je totiž najlepším argumentom za to, aby sa mohli uliať zo školy. Prečo však ľudské telo reaguje na infekciu práve zvýšením telesnej teploty? Má to pre organizmus nejaký zvláštny význam alebo je to len nutné zlo, ktoré nám znepríjemňuje život?
Zvýšená teplota môže byť prejavom rôznych ochorení. Až v 90 % je však na príčine infekcia, najčastejšie bakteriálna alebo vírusová. Chrípke či angíne sprevádzanej horúčkou sa za svoj život nevyhne asi nikto. Horúčka je však príznakom aj iných chorôb. Môžu ju spôsobiť onkologické choroby, autoimúnne ochorenia, rôzne vzácne choroby, ale aj obyčajné očkovanie. Aj metabolicko-endokrinné poruchy môžu byť sprevádzané zvýšenou teplotou alebo horúčkou. Príkladom toho je diabetes insipidus, o ktorom ste sa mohli dočítať v tohtoročnom májovom čísle nášho časopisu.
Ako v ohni
Ako vlastne horúčka vzniká? Na svedomí ju majú tzv. pyrogény. Toto meno si nevyslúžili náhodou. Pochádza z gréckeho slova „pyros“, ktoré znamená oheň. Ak máte pocit, že horíte, spôsobili to práve tieto látky. Teda nie celkom. Stoja na začiatku celého reťazca dejov, ktorého výsledkom je horúčka, únava, bolesti hlavy a všetky tie nepríjemné príznaky chrípky či iných ochorení.
Vnútorný termostat
Odkiaľ sa pyrogény berú? Do nášho tela vniknú väčšinou z vonkajšieho prostredia, ako súčasť mikroorganizmov spôsobujúcich infekcie. „Keď sa tieto telu cudzie látky dostanú do organizmu, spustia imunitnú reakciu,“ vysvetľuje MUDr. Nadežda Bystrická z nemocnice Podunajské Biskupice. Biele krvinky sa zaktivizujú a začnú vytvárať látky, ktoré v mozgu stimulujú tvorbu prostaglandínov. A aká je ich funkcia? Prostaglandíny spôsobujú, že sa termoregulačné centrum v mozgu prestaví na vyššiu teplotu. Toto centrum sa nachádza v hypotalame a funguje ako akýsi vnútorný termostat. Keď sa účinkom prostaglandínov prestaví na vyššiu teplotu, celý organizmus začne na jej zvýšení pracovať. Pocity, ktoré to vyvoláva, poznáme všetci. Zdá sa nám, že nám je zima a rýchlo sa zababušíme do teplých perín. Niekedy dostaneme dokonca triašku, pretože kontrakcie svalov produkujú teplo. Na zabránenie vzniku prostaglandínov a tým aj horúčky sa podáva acylpirín, paracetamol alebo ibuprofen. Všetky tieto liečivá totiž blokujú ich tvorbu, a tým účinne tlmia horúčku.
Horúčkový stav
Za celý komplikovaný proces, ktorý vyústi až do horúčky, sú zodpovedné miniatúrne mikróby, ktoré sa dostali do nášho tela a spôsobili infekciu. Práve tie naštartovali imunitný systém, ktorým sa organizmus pred cudzorodými látkami bráni. Ako z vlastnej skúsenosti viete, zvýšenie teploty nie je jediným dôsledkom imunitnej reakcie. Spôsobuje aj stratu chuti do jedla, malátnosť, bolesti hlavy a iné prejavy typické pre horúčkový stav.
Pozor na glykémie!
Udržať si hladinu glykémie v norme aj počas choroby je veľmi dôležité. Nielen že tým predídete ťažkej dekompenzácií, zrýchlite tým aj liečbu vášho ochorenia. Preto si počas choroby kontrolujte glykémie častejšie ako obyčajne. Vysoká horúčka často spôsobuje malátnosť a slabosť, ktoré môžu spôsobiť, že svoju cukrovku nebudete schopní kontrolovať sami. Aby ste predišli komplikáciám, najlepšie je požiadať o pomoc rodinu alebo blízkych priateľov.
Načo nám je
Horúčka teda vzniká ako odpoveď nášho organizmu na vonkajší podnet, ktorým je najčastejšie infekcia. Vďaka nej zaručene vieme, že s naším telom nie je niečo v poriadku. Má však aj iný význam? „Horúčka zlepšuje priebeh imunitnej reakcie,“ ozrejmuje lekárka. Počas horúčky sa totiž zvyšuje:
- aktivita bielych krviniek - vďaka tomu úspešnejšie pohlcujú baktérie.
- tvorba bielkovín, ktoré viažu železo. Keďže baktérie potrebujú na svoje rozmnožovanie práve železo, jeho „úschova“ v bielkovinách im v tejto aktivite bráni.
A to nie je všetko. Horúčka nám pomáha aj tým, že nás takpovediac „odstaví“ z bežného aktívneho života. Človek je počas nej malátny a vyčerpaný. Namiesto toho, aby zbytočne míňal energiu, radšej sa zabalí do perín a oddychuje. Organizmu to umožňuje lepšie sa ochoreniu brániť a vytvárať si zásobu energie.
Sedem dní alebo týždeň
Ak má horúčka taký význam v boji proti infekcii, natíska sa otázka, prečo ju zrážame pomocou liekov, sprchy či zábalov? „Na jednej strane horúčka zvyšuje účinnosť mechanizmov imunitného systému, na druhej strane, neexistuje žiadna štúdia, ktorá by potvrdila, že pri tlmení horúčky trvá ochorenie dlhšie. S humorom sa zvykne hovoriť, že bežná viróza trvá bez liečby sedem dní a s liečbou týždeň. Lieky tlmiace prejavy chrípkových ochorení a prechladnutia tak uzdravenie nespomalia, ale ani neurýchlia," upozorňuje MUDr. Bystrická.
Bez horúčky
Na infekciu reaguje organizmus každého človeka inak. Kým jednému spôsobí vysoké horúčky, iný by si nebyť plného nosa chrípku ani nevšimol. Horúčka je veľmi individuálna. Osobitným prípadom sú ľudia trpiaci nejakým imunitným ochorením, napríklad AIDS. Keďže ich imunitný systém nefunguje ako má, imunitné reakcie sa nespúšťajú. V dôsledku toho nedostanú horúčku ani pri vážnych chorobách. Podobne je to aj u pacientov, ktorí majú za sebou transplantáciu nejakého orgánu. Po zákroku totiž užívajú tzv. imunosupresíva, ktoré zabránia, aby ich imunitný systém napadol transplantovaný orgán. Majú teda umelo oslabenú obranyschopnosť, čo sa môže prejaviť aj tým, že pri infekcií nedostanú horúčku. Môže to byť problematické, pretože horúčka je často najzreteľnejším signálom choroby.
Horúčka nie je choroba, ale príznak možného ochorenia!
Horúčka a inzulín
Keď diabetik dostane hoci len obyčajnú chrípku, hrozí mu dekompenzácia. Preto treba byť počas choroby zvlášť opatrný. V prípade horúčky to platí dvojnásobne. Pre diabetikov na inzulíne to znamená potrebu zmeny režimu. Pri ležaní na lôžku budete potrebovať o 20 - 30 % vyššie dávky inzulínu na deň ako obyčajne. V prípade horúčky to bude ešte viac. Pri ťažkej infekcii je potrebné prijať až dvojnásobné množstvo inzulínu.
Tlmiť či netlmiť?
Kým vaša teplota nepresahuje 38°C, nie je potrebné ju tlmiť. Vaše telo si s ňou poradí aj bez pomoci zvonka. Ak vaša teplota túto hodnotu presiahne, treba siahnuť po tabletkách alebo použiť tzv. fyzikálne metódy ako sprcha či zábaly. Pri teplote nad 39°C už treba byť opatrný. Vtedy sa zvyšuje metabolizmus, v dôsledku čoho telo spaľuje viac živín a spotrebúva viac kyslíka. „Zvýšenú potrebu kyslíka v tkanivách zabezpečuje srdce tak, že zrýchli svoju činnosť až o 15 úderov za minútu na každý stupeň Celzia, o ktorý sa zvýšila telesná teplota. Horúčka tak predstavuje záťaž pre srdcovocievny systém a u kardiakov môže vyvolať až záchvat angíny pectoris,“ ozrejmuje MUDr. Bystrická. Nadmerne vysoká teplota zaťažuje aj obličky, preto je nebezpečná aj pre diabetikov. Ak vám teda teplota prudko stúpa, bojujte proti nej!
(tab)