Ak si na krv posvietime z medicínskeho hľadiska, zistíme, že od toho, ako funguje krvný obeh, sa odvíja aj celkové zdravie. Je naozaj namieste hovoriť o krvi ako o životodarnej tekutine. Ak je jej hustota optimálna, tak srdce dobre pracuje a dochádza aj k optimálnemu okysličovaniu telesných tkanív. Ak je však krv príliš hustá, kyslík a živiny sa ku tkanivám dostávajú neskôr a horšie, čo sa môže negatívne prejaviť na zdravotnom stave.
Čo všetko môže ovplyvniť hustotu a prúdenie krvi
1. Pitný režim – nevhodné je väčšie množstvo alkoholu, kofeínových či energetických nápojov, ktoré podporujú zvýšenú tvorbu moču a zároveň zahusťujú krv.
2. Spánok – počas spánku dochádza k poklesu arteriálneho tlaku, znižuje sa hladina melatonínu a spomaľuje sa prietok krvi.
3. Telesná teplota – pri termoregulácii sa potením stráca voda z tela. Ak si tekutiny nedoplníte, zahustí sa krv i telesné tekutiny a môže dochádzať k nebezpečnému prehriatiu organizmu.
4. Strava – zahustenie krvi môže mať na svedomí napríklad aj strava s vysokým obsahom proteínov a aminokyselín.
5. Svalová záťaž – fyzická aktivita v kombinácii s dostatočným prísunom tekutín pomáha zrieďovať krv; naopak, prílišná svalová záťaž bez dostatku tekutín vedie opäť k zhusteniu krvi a zvyšuje sa aj riziko vzniku zrazenín. Nedostatok tekutín telo signalizuje kŕčmi a zvýšenou únavou.
6. Stres – tiež podporuje zhusťovanie krvi tým, že sa zvyšuje jej zrážanlivosť. Stres môže vyvolať aj zmena životného rytmu (ponocovanie, dlhé sedenie v lietadle, aute alebo práci).
7. Pôsobenie chladu – ochladenie periférnych častí tela v zime prispieva k zahusteniu krvi. V chladnom počasí máme automaticky tendenciu prijímať menej tekutín a často až smäd nás donúti napiť sa. Pocit smädu je signál, že telu už chýba významné množstvo tekutín.
8. Nadmorská výška – pediatrička Eva Beňová vysvetľuje, že v nadmorskej výške od 2 500 m sa vďaka klesajúcemu tlaku pre telo citeľne znižuje množstvo kyslíka v ovzduší. Aby mohli byť všetky orgány optimálne okysličené, snaží sa organizmus o kompenzáciu. Cievy sa rozširujú a zvyšujú svoju priepustnosť, srdcová frekvencia rastie a dochádza k dodatočnej tvorbe červených krviniek, čím sa zvýši hustota krvi. V takomto prostredí by mal človek telo šetriť a vyhýbať sa zbytočnej námahe, dopĺňanie tekutín je, samozrejme, tiež potrebné a môže krvi do istej miery pomôcť. Podľa lekárky si treba dávať pozor najmä na prudké zmeny nadmorskej výšky, čo sa deje napríklad pri premiestňovaní lanovkou, lyžovaní na ľadovci či pri lete v helikoptére.
S bublinkami opatrne
Hustotu krvi teda možno ovplyvniť dostatočným príjmom tekutín. Podľa odborníkov by v pitnom režime mala dominovať čistá voda, vhodná je napríklad nie príliš mineralizovaná neperlivá pramenitá voda s ideálnym pomerom vápnika a horčíka 2 : 1 a mierne zásaditým pH.
Sýtené vody si doprajte len veľmi striedmo, bublinky v nich sú zradné, na uhasenie smädu totiž práve vďaka bublinkám CO2 stačí menej takejto vody, čo negatívne ovplyvní množstvo prijatých tekutín.
Pediatrička Eva Beňová vysvetľuje, že je to preto, lebo bublinky v sýtených vodách dávajú subjektívny pocit väčšieho osvieženia a tiež žalúdok doslova nafukujú „vzduchom“. Človek sa tak cíti plný a následne môže naozaj prijať menej tekutiny. „Predovšetkým však CO2 prispieva k prekysľovaniu organizmu, čo vedie aj k zahusteniu krvi,“ dodáva lekárka. Oveľa vhodnejšie sú preto neperlivé pramenité vody, najlepšie s vyváženým obsahom minerálov.
Nielen čo, ale aj ako piť
Jedna vec je prijať dostatok tekutín, druhá však, akým spôsobom ich telu počas dňa dodávať, aby krv mala optimálnu hustotu. Pediatrička Eva Beňová hovorí, že „z hľadiska hustoty krvi, ale tiež optimálneho fungovania všetkých orgánov, je potrebné piť predovšetkým pravidelne. Najvhodnejšie je pritom začať hneď po prebudení pohárom čistej, vlažnej vody.
Pijeme ju po malých dúškoch, pokiaľ sa opäť neobnoví tvorba slín a opakované močenie. Indikátorom správneho príjmu tekutín je napríklad jazyk bez povlaku, priesvitné sliny a aj zdravý pocit hladu. Ráno voda pomôže aj správne naštartovať trávenie a vstrebávanie všetkých živín. Počas dňa by sme okrem iných tekutín mali vypiť ešte aspoň 8 pohárov čistej vody.“
Prekyslenie i bielkoviny
Hustotu krvi ovplyvňujú nielen tekutiny, ale aj iné faktory. Najväčším nepriateľom krvi je podľa lekárky prekyslenie organizmu, na ktorom sa okrem nevhodných tekutín a zanedbaného pitného režimu podieľa hlavne nesprávne zloženie stravy a jej zlé načasovanie.
Za riziko považuje aj nedostatok spánku, pohybu a kyslíka, pretože pri celodennom sedení nevyužívame celú kapacitu pľúc. Preto si treba denne dopriať aspoň dvadsaťminútovú rozcvičku, krv rozprúdite aj rezkou chôdzou. Aj príliš vysoký podiel bielkovín v strave sa môže podieľať na zahusťovaní krvi. Lekárka vysvetľuje, že telo potrebuje na strávenie bielkovín dlhší čas, preto by sme ich už nemali jesť po 17. hodine.
„Bielkoviny sú stavebnou látkou pre naše tkanivá. U dospelých je to výmena bunky za bunku a denný príjem bielkovín by mal byť 10 % z požitej stravy. Deti a tehotné ženy naproti tomu prakticky tvoria z jednej bunky dve nové bunky, preto by mal byť príjem zvýšený na 15 %. Nie je vhodné prijímať nadbytok bielkovín, pretože nespracované bielkoviny zaťažujú obličky, a tak majú podiel na zahustení krvi a lymfy,“ vysvetľuje pediatrička.
Môže priveľa vody uškodiť?
Ak budete piť priveľa, môžete svojmu organizmu urobiť medvediu službu. Krv sa môže príliš rozriediť a dôsledkom bude napríklad zníženie hladiny elektrolytov. Lekárka upozorňuje, že každý extrém je pre organizmus zlý. Pre udržanie hladiny elektrolytov sú nutné biominerály, ktoré telo prijíma hlavne zo zeleniny a primeraného množstva ovocia. „Ak je porušený príjem či zvýšený výdaj týchto látok, alebo v dôsledku prílišnej hydratácie poklesne ich koncentrácia, vždy dochádza k istému narušeniu rovnováhy prostredia. Príčin však môže byť veľmi veľa, preto treba každý prípad vyhodnotiť individuálne,“ hovorí lekárka.
Zradné zrazeniny
Nedostatočné prijímanie tekutín v potrave môže mať ďalší nebezpečný dôsledok – tvorbu krvných zrazenín. Pediatrička hovorí, že problém pozoruje už u novorodencov. „Niektorí majú nepekné, zelené stolice, ktoré nepríjemne kyslo zapáchajú. Býva to hlavne u dojčených detí, kde maminka ponúka "husté mlieko", keďže prebieha šestonedelie, čo je očista organizmu po pôrode. Vždy je to spojené s plačom pri dojčení a následnými bolesťami bruška. V ústach majú deti silne povlečený jazýček. Sú to všetko prejavy prekysleného prostredia, ktoré vzniká aj nedostatočným prísunom tekutín, vysvetľuje lekárka problém aj na základe skúseností z praxe.
Dodáva, že v krvnom obraze majú vždy vysoké hodnoty krvných doštičiek. Takáto krv je potom neprimerane zahustená, ťažko sa pretláča cez jemné cievky, hlavne v obličkách či sietnici oka a ohrozuje tieto veľmi dôležité orgány. „Mladý organizmus si následne vytvára ochranné mechanizmy, no tie sa postupne vyčerpávajú a o pár rokov skutočne môžu vznikať krvné zrazeniny,“ hovorí lekárka.
Čo ovplyvňuje krvotvorbu:
· zdravé kosti,
· silný žalúdok,
· dobré vstrebávanie živín v tenkom čreve,
· pružná lymfa,
· pohyb,
· zdravý hlad,
· dobrý pitný režim a kyslík,
· strava bohatá na železo, B-vitamíny či mladé bunky, ako je vajíčko, pečeň, ryby, strukoviny a zelené potraviny, ktoré sú navyše zásadité a pomáhajú tak optimalizovať naše vnútorné pH.
Zdroj: primar.sme.sk (krátené)
Foto: fotolia.com