Už pred viac ako 30 rokmi upozornili zahraniční i naši odborníci na mimoriadnu podobnosť molekuly glukózy so štruktúrou vitamínu C. Obidve molekuly majú 6 uhlíkov a sú veľmi dobre rozpustné vo vode, nie však v tukoch. Mnoho laikov si myslí, že pohyb malých vo vode rozpustných látok je v tele neobmedzený, pretože veľkú časť hmoty tela tvorí voda. Tento názor je nesprávny.
Každá bunka ľudského tela má vonkajšiu blanu-membránu, ktorá ju chráni pred neobmedzeným vstupom rôznych látok do vnútra bunky. Membrána sa skladá hlavne z tukových látok - fosfolipidov a cholesterolu. Pre molekuly glukózy alebo vitamínu C je takáto hranica nepriepustná, odrazí ich a nepustí do bunky.
Takáto situácia je však pre ľudské telo neprijateľná, pretože bunky by nedostávali hlavný zdroj energie, glukózu. Preto sa na povrchu buniek vyvorili kanáliky, ktorých otváranie riadi „vrátnik“, hormón inzulín produkovaný slinivkou brušnou. Po jeho zásahu sa kanáliky otvoria a do bunky môže vstupovať glukóza a spolu s ňou aj chemicky príbuzný vitamín C.
Chýbajúci vitamín
V dobách, keď ešte nepoznali inzulín, boli deti, ktoré ochoreli na diabetes typu 1 odsúdené na ťažké umieranie, pretože ich bunky nemali k dispozícii inzulín, otvárač kanálikov pre glukózu - hlavný zdroj energie a zrejme trpeli aj na nedostatok vitamínu C. Novšie výskumy ukázali, že mladí diabetici typu 1 majú v krvi skutočne menej vitamínu C ako zdraví jedinci. Ďalší výskum ukázal, že aj staršie osoby s diabetom typu 2 sú horšie zásobené vitamínom C a to dokonca aj v prípade, že ich potrava obsahuje dostatok vitamínu C. Tento fakt vysvetľujú tým, že inzulínová rezistencia zhoršuje nielen využívanie glukózy, ale aj vitamínu C. Navyše sa dokázalo, že vysoké hladiny glukózy v krvi zhoršujú presun vitamínu C z krvi do tkanív. Na príčine je „súťaženie“ o to, aká molekula rýchlejšie prestúpi cez kanáliky do buniek. V prípade, že je v krvi veľa molekúl glukózy, glukóza tento súboj vyhráva, pretože molekúl glukózy je v krvi oveľa viac ako vitamínu C. Z týchto dôvodov zásobenie tkanív vitamínom C býva u diabetikov znížené až o 30%.
Vnútorný deficit
Popri mnohých iných úlohách má vitamín C dôležitú funkciu chrániť organizmus pred nekontrolovaným premnožením voľných radikálov, ktoré atakujú všetky molekuly, s ktorými sa stretnú. Pri plnení tejto úlohy sa vitamín C spotrebúva. Pretože diabetici sú vo zvýšenej miere ohrození voľnými radikálmi, toto je ďalšia príčina, prečo tkanivá diabetikov sú horšie zásobené vitamínom C. Takto sa v tele diabetikov vytvára zvláštny stav – dokonca ak aj konzumujú dostatok zeleniny a ovocia, trpia chronickým „vnútorným“ nedostatkom vitamínu C. Táto situácia môže mať vážne zdravotné dôsledky, pretože zvyšuje riziko vzniku chronických ochorení, najmä patologických zmien na srdcovo-cievnom systéme. Objavili sa dokonca správy, že chronický nedostatok vitamínu C vyvoláva poruchy v glykoregulácii, pripomínajúce diabetes. Takto sa vytvára veľmi škodlivý bludný kruh: diabetes zapríčiňuje „vnútorný deficit“ vitamínu C a nedostatok vitamínu C zhoršuje kontrolu hladín glukózy v krvi.
Málo C-čka, veľa HbA1C
Presvedčivým dôkazom tohto tvrdenia je skutočnosť, že pri nízkom zásobení tela vitamínom C sa zvyšuje hladina glykozylovaného hemoglobínu. Pri trvale vysokých hladiných krvného cukru sa glukóza spája s hemoglobínom, farbivom červených krviniek, následkom čoho vzniká v krvi glykozylovaný hemoglobín, označovaný skratkou HbA1C. Stredná dĺžka života červených krviniek je 8 až 12 týždňov, vďaka čomu hodnota HbA1C dáva dôležitú informáciu, aká bola priemerná hladina glukózy za posledných 8-12 týždňov. Pri vysokom zásobení vitamínom C bývajú hladiny glykozylovaného hemoglobínu nižšie.
Odborné štúdie
Zostáva zodpovedať najdôležitejšiu otázku: možno vysokým prívodom vitamínu C znížiť riziko ochorenia na cukrovku? Na takúto otázku môžu odpovedať jedine dlhodobé tzv. prospektívne štúdie na obrovskom počte osôb, ktorých zdravotný stav sa sleduje po mnoho rokov. Takéto štúdie sú organizačne aj finančne veľmi náročné a je preto pochopiteľné, že ich realizovali hlavne Američania. Touto cestou získali pre medicínu mnoho významných poznatkov, napr. o tom, ktoré faktory sú najrizikovejšie pre vznik srdcovo-cievnych ochorení. V posledných rokoch však začína konkurovať Američanom aj Europska Únia, ktorá zorganizovala mega-projekt EPIC (European Prospective Investigation into Cancer and Nutrition). Tento projekt je v doterajších dejinách medicíny najväčšou štúdiou o výžive a zdraví. Zahrňuje vyše 520 tisíc osôb v 10 krajinách (Dánsko, Francúzsko, Nemecko, Grécko, Taliansko, Španielsko, Švédsko, Nórsko, Holandsko a Veľká Británia). Jeho cieľom je preštudovať vzťahy medzi výživou, životným štýlom a prostredím s výskytom rakoviny, kardiovaskulárnych porúch, diabetu a iných chronických ochorení.
Súvis s diabetom
Už dlhé roky prebiehajú debaty o tom, aké zložky výživy zosilujú alebo naopak znižujú riziko ochorenia na cukrovku. Napriek dodnes rozšírenému laickému presvedčeniu, že na vine je konzumácia veľkého množstva cukru, údaje o úlohe jednotlivých výživových faktorov pri vzniku diabetu sú nejednoznačné. Cieľom vyššie spomínanej mega-štúdie bolo prispieť aj k vyriešeniu tejto dôležitej otázky. Prvá dielčia štúdia projektu EPIC sa objavila v roku 2008. Pre štúdiu vybrali 21 831 zdravých mužov a žien vo veku 40 – 75 rokov, ktorí boli detailne zdravotne vyšetrení a v ktorých krvi stanovili hladinu veľkého počtu biologicky významných látok, okrem iného aj vitamínu C. Výskum prebiehal 12 rokov od februára 1993 do konca decembra 2005. V tomto období vznikla cukrovka typu 2 u takmer 750 zúčastnených osôb. Štúdia našla až nečakane tesný vzťah medzi východzou hladinou vitamínu C v krvi a rizikom vzniku diabetu typu 2. Osoby, ktoré mali nízke, až deficitné hladiny vitamínu C v krvi ochoreli na cukrovku v oveľa vyššom počte. Zvyšujúca sa hladina vitamínu C bola spojená s veľmi zreteľným poklesom rizika vzniku cukrovky.
Všetko s mierou
Diabetikom a osobám ohrozeným cukrovkou (napr. obéznym ľuďom) možno preto odporučiť nielen zvýšený príjem zeleniny a ovocia, ale aj ľahko dostupné tabletky askorbovej kyseliny. Nič však netreba preháňat. Celoživotný výskum vitamínu C ma vedie k záveru, že dostačujúci a absolútne bezpečný je denný príjem 100-200 mg askorbovej kyseliny, ktorá nielen že zníži riziko diabetu, ale aj chorobných zmien na kardiovaskulárnom systéme.
RNDr. Emil Ginter, DrSc.
Foto: www.fotolia.com