Postihnutie nervového systému je v prípade pacientov s diabetom najčastejšou a napriek vážnosti často podceňovanou komplikáciou. Periférne aj vnútorné nervy diabetikov dostávajú často zabrať vplyvom diabetickej polyneuropatie. Tá je aspoň v počiatočných štádiách dobre ovplyvniteľná, preto ju netreba podceňovať, naopak, je dôležité po nej pátrať a naučiť sa rozoznať signály, ktoré vysiela.
Diabetická polyneuropatia môže nervové vlákna postihovať rovnomerne - symetricky, alebo asymetricky – napríklad na jednej končatine. Najznámejšie je postihnutie nervov na dolných končatinách. Prejavuje sa pestrým spektrom príznakov:
● pocitom pálenia, mravčenia na dolných končatinách,
● zvýšenou únavou končatín,
● svalovou slabosťou,
● svalovými kŕčmi,
● neistotou v postoji a pri chôdzi,
● pokojovou bolesťou, výraznejšou hlavne v noci.
Rovnakými príznakmi, hoci menej často, môžu byť postihnuté aj končatiny horné.
Vnútorné orgány
Špecifickým druhom je autonómna neuropatia, kedy sú postihnuté nervové vlákna vnútorných orgánov – srdca, tráviaceho traktu, močovo-pohlavného systému alebo endokrinného systému. Perspektívne najzávažnejšie je postihnutie kardiovaskulárneho autonómneho systému, lebo predstavuje riziko tichej ischémie srdcového svalu, porúch srdcového rytmu a zmien krvného tlaku, hlavne pri zmene polohy, dokonca je rizikom náhlej srdcovej smrti.
Postihnutie ostatných systémov - tráviaceho traktu, močovo-pohlavného zhoršuje kvalitu života. Prejavuje sa:
● pocitom plnosti žalúdka,
● nafukovaním,
● nepravidelným vyprázdňovaním stolice,
● poruchou močenia,
● častejšími infekciami močového systému,
● poruchami v sexuálnom živote,
● poruchami potenia.
Autonómna neuropatia môže zasahovať aj do kompenzácie cukrovky hlavne pri poruchách pasáže tráviacim traktom, alebo pri chýbaní varovných príznakov pri hypoglykémii - syndróm neuvedomenia si hypoglykémie.
Keď trpia nohy
Komplikáciou a častým následkom diabetickej polyneuropatie je vznik takzvanej diabetickej nohy, ktorej sa boja všetci diabetici, nakoľko je najčastejšou príčinou amputácií dolných končatín. Syndróm diabetickej nohy je postihnutie dolných končatín u diabetikov na podklade poškodenia nervových vlákien (diabetickej polyneuropatie) a cievneho zásobenia nôh (ischemickej choroby). Prejavuje sa bolesťami v noci, alebo pri chôdzi, poruchami vnímania tepla, bolesti, vredmi na nohách, ranami.
Diabetologička MUDr. Adriana Ilavská informuje:
Diabetická polyneuropatia predstavuje najčastejšiu chronickú komplikáciu cukrovky. Vyskytuje sa u tretiny až polovice všetkých diabetikov. Často sa dokonca zistí diabetes alebo pre-diabetes tak, že najprv sa pacient sťažuje najmä na bolesti končatín a v laboratórnom vyšetrení sa potvrdí vyššia hladina krvného cukru. Niektorí diabetici ale o nej nevedia, nespôsobuje ťažkosti a zistí sa náhodne, vyšetreniami. Častejšia je u diabetikov 2. typu. Vznik takzvanej diabetickej nohy je neskorým následkom diabetickej polyneuropatie, obyčajne v kombinácii s porušením cievneho zásobenia dolných končatín.
Glykémia rozhoduje
Diabetická polyneuropatia sa rozvíja obyčajne pomaly a pozvoľne, tak, ako pôsobí vyššia hladina cukru na metabolizmus v nervových vláknach. Preto jej vznik a rozvoj závisí od trvania diabetu, ale hlavne od stavu a úrovne metabolickej kompenzácie. Hladina krvného cukru, aktuálna kompenzácia, ale hlavne dlhodobá metabolická kompenzácia je rozhodujúca pri predchádzaní vzniku a rozvoja diabetickej kompenzácie. Aj tu platí, že zázraky sa nedejú. Pri zistení polyneuropatie je neskoro začať rozhodovať sa, či diabetik bude alebo nebude lepšie spolupracovať pri liečbe, dodržiavať odporučené rady. Vzniku neuropatie už nezabráni. Pravdou ale je aj to, že v každom okamihu je prínosom lepšia spolupráca pri liečbe ochorenia. V prípade diabetickej polyneuropatie potom dochádza k spomaleniu alebo zastaveniu rozvoja tejto komplikácie. Včasná prevencia znižuje rizikovosť neuropatie o 50 -80 %.
Príbeh pacientky s diabetom
Po operácii pravej ruky pre fistulu, ako prípravu na dialýzu, som si sama sebe položila otázku, či je lepšie nemať ruku, alebo nohu?!
Pred dvoma rokmi som čelila priamo amputácii pravej diabetickej nohy, ktorú mi našťastie zachránili. A ja sa teraz nemusím voziť v nepohodlnom vozíčku, ale chodím po vlastných. Ruku mi rozrezali na dvakrát, lebo mi vôbec nespravili rtg žíl, a na plánovanom mieste sa fistulu nepodarilo zaviesť. Pre zvedavcov a obdivovateľov môjho zašitého „náramku“, mám jednoduché vysvetlenie, a síce, že som si robila atestáciu na chirurga, a učila som sa sama na sebe šiť.
Keby som prišla o nohu, dokázala by som sa o seba postarať rukami. Keby som však prišla o ruku, to už by bolo oveľa ťažšie. Potrebovala by som ruky niekoho druhého. A keby mi vypovedal aj môj cukrovkou postihnutý zrak, to už by som bola celkom neschopná! Hoci som sebestačná a viem sa o seba postarať, takmer vo všetkom sa spolieham na pomoc druhých. Vždy sa mám na koho obrátiť a vždy sa mám komu zdôveriť. Mám obrovské šťastie, že som sa narodila a stále som súčasťou veľkej súdržnej milujúcej rodiny, ktorá ma nevníma ako chorého človeka, ale ako schopnú, plnohodnotnú ženu, ktorá má zdravý rozum, správne myslenie, veľké ľudské srdce a hlbokú citlivú dušu. A moja choroba, to je len osudom predurčená cesta, ako spoznať samú seba, a byť, čo najbližšie k Bohu, k Nebu a k Človeku.
Vďaka terajšiemu pobytu v našej mestskej poliklinike, už ani presne neviem koľkému v poradí (za 18 rokov trvajúceho boja s nevyliečiteľnou chorobou tých nemocničných pobytov bolo až-až), som sa po mnohých rokoch stretla so svojím príbuzným, ktorý tu u nás tiež ležal ako pacient. Známe porekadlo: „Všetko zlé je na niečo dobré“, mi prinieslo výnimočné, nezabudnuteľné stretnutie a pekné zážitky. A súčasne známe príslovie: „Dvakrát meraj a raz rež!“, mi potvrdilo, že je stále platné, múdre a pravdivé, pre každého, kedykoľvek a kdekoľvek.
Noha chodí, ruka drží, tak mi už nič iné nezostáva, ako pevne veriť tomu, že inzulínová pumpa, namiesto bábätka v brušku a čoskoro začínajúca dialýza, namiesto si vychutnávania náruče nežného manžela, ma neprivedú do úplného zrútenia, ale ma naučia si ešte viac vážiť všetko to, čo mi ešte zostalo a čo mi ešte budúcnosť prinesie. A naďalej ma budú milovať, ochraňovať, pomáhať i a sprevádzať ma moji najdrahší, starostliví, chápajúci, strážni, ľudskí aj tí nebeskí Anjeli. Lebo každý, kto koná dobro, je jeden skutočný Anjel, a vôbec nemusí mať oblečený biely plášť, alebo zlaté krídla. Vďaka dňu diabetikov – 13. 11. 2010 v Banskej Bystrici, som sa v srdci Slovenska stretla po 6 rokoch a troch mesiacoch so svojím druhým srdcom, so svojou spriaznenou dušou s milovaným mužom, ktorý sa po 12 rokoch vrátil domov zo zahraničných ciest. Prajem Vám, aby ste všetci mali okolo seba neustále usmiatych, láskavých Anjelov.
Mária Sládečková zo Žiliny
Foto: www.fotolia.com