Bohatý výber kozmetických prípravkov používali ľudia už v staroveku. Avšak s jedným významným rozdielom. V tom čase boli všetky zložky kozmetiky prírodné. Aj v súčasnosti rastie záujem o kozmetiku na prírodnej báze. V záplave „bio“, „eko“, „natur“ a „prírodnej“ kozmetiky sa môže bežný spotrebiteľ ťažko orientovať.
V posledných rokoch sa všetko, čo údajne pochádza z prírody, lepšie predáva. Každý si chce do svojej domácnosti zo supermarketu doniesť aj kúsok prírody. Preto niet divu, že výrobcovia využívajú marketingové ťahy, aby v nás túto ilúziu podporili. Žiaľ, namiesto „kúska prírody“ si väčšinou domov odnášame skôr množstvo chémie. Otázka je, či nás to v prípade kozmetiky môže ohrozovať.
Čím kŕmite pokožku?
Možno si myslíte, že pokiaľ krém nebudete jesť, nedostane sa do vášho organizmu a preto vám nemôže uškodiť. Nie je to celkom tak. „Zdravie človeka ovplyvňuje všetko okolo neho, teda to, čo dýcha, čo zje, ale aj to, čo získa cez pokožku. To všetko patrí k výžive ako celku. Vyživujeme organizmus všetkým, čo zo svojho okolia do seba prijímame a výrazne to ovplyvňuje naše zdravie. Jednou z tých vecí sú aj látky, ktoré nanášame na pokožku. Na tej báze účinkujú prípravky, ktoré sa bežne vo farmácii používajú, napríklad rôzne náplaste, či už antinikotínové, hormonálne alebo iné. Tak ako náplaste, aj každá kozmetika, ktorú používame, na nás pôsobí,“ tvrdí konzultant v oblasti výživy a kozmetiky Ing. Ján Tóth. Niet teda pochýb, že látky, ktoré nanášame na pokožku, náš organizmus prijíma. Ak sa zaujímate o svoje zdravie, nemalo by vám byť jedno, čím svoj organizmus kŕmite. A to nie len ústami, ale aj cez pokožku.
Môže obyčajný krém škodiť?
Väčšina ľudí sa nad účinkami bežnej kozmetiky ani nepozostavuje. Používa ju predsa množstvo ľudí a často celé roky. Čo by na nej mohlo byť zlé? „Pri dlhodobom používaní nejakého kozmetického prípravku je vplyv jeho zloženia na naše zdravie zrejmý, hoci si to neuvedomujeme, a mnohí sa nad tým ani nezamýšľajú,“ upozorňuje Ing. Tóth. Výskumy na konci 20. storočia ukázali, že viaceré zložky prípravkov kozmetického priemyslu pôsobia škodlivo. Aj preto sme približne od deväťdesiatych rokov minulého storočia svedkami postupného vzostupu prírodnej kozmetiky. „Dnes množstvo ľudí trpí alergiami. Myslím si, že je to spôsobené škodlivinami v ovzduší, množstvom konzervantov a farbív, ktoré prijímame v potravinách a v neposlednom rade aj kozmetikou. Pri porovnaní tkaniva súčasného človeka s tkanivom človeka žijúceho na začiatku 20. storočia našli vedci až okolo 250 látok, ktoré náš predok vôbec v tele nemal. Sme teda poznačení touto dobou., Niekedy za to môžeme sami, keď bez uváženia používame „výdobytky“ súčasného priemyslu, zameraného na udržanie a tvorbu zisku. Zdravie pritom ostáva v úzadí,“ dodáva.
Kontrola nestačí
Bežná kozmetika obsahuje aj zložky, ktoré pre zdravie predstavujú určité riziko. Medzi najdiskutovanejšie patrí v súčasnosti skupina konzervantov, tzv. parabénov. Možno si myslíte, že kontrolné úrady by mali bezpečnosť týchto konzervantov garantovať, takže kozmetika z obchodu by mala byť úplne nezávadná. Áno, mala by byť. No nie vždy je to tak. Aj oficiálna kontrola má totiž svoje slabé miesta. „Kontrolné úrady garantujú bezpečnosť týchto látok, pokiaľ sú obsiahnuté v určitom limite. Niektorí výrobcovia však tento limit obchádzajú. Napr. v skupine parabénov existujú ich rôzne deriváty - etylparabén, butylparabén a pod. Výrobca použije povedzme štyri rôzne deriváty, z ktorých každý spĺňa predpísaný limit. Ako celok však môžu byť škodlivé najmä pri dlhodobom používaní, keď sa ich množstvo v pokožke zvyšuje. Tieto limity však existujú väčšinou pre jednotlivé zložky,“ konštatuje Ing. Tóth.
Natierame sa ropou
V bežne dostupnej kozmetike býva problematický aj základ, ktorý sa používa v krémoch alebo balzamoch na vlasy. Vo veľkej väčšine prípadov ide o látky, ktoré sú derivátmi ropy. Skúste sa bližšie pozrieť na etiketu niektorého krému, ktorý každodenne používate. Pravdepodobne v informácii o zložení nájdete slovo parafín, vazelína alebo medzinárodné „paraffinum liquidum“. Všetko sú to označenia derivátov ropy, ktoré nepôsobia na naše zdravie priaznivo. „Vieme, že keď sa ropa vyleje z tankerov v mori, spôsobuje uhynutie živočíchov a to práve preto, že ich takpovediac „oblepí“. My si deriváty tejto ropy nanášame na pokožku a tým jej tiež znemožňujeme dýchať na ošetrených plochách. Týka sa to, žiaľ, väčšiny výrobkov v predaji, pretože tento základ je veľmi lacný,“ objasňuje odborník.
Je naozaj prírodná?
Čo je prírodné, to sa predáva. Preto sú často za prírodnú kozmetiku označované aj výrobky na báze derivátov ropy, ktoré sú obohatené nejakými rastlinnými výťažkami. Nazvať takýto produkt prírodnou kozmetikou je skutočne zavádzajúce. „Správny názov takejto kozmetiky by mal znieť „kozmetika s prídavkom prírodných látok“, lebo jej základ je syntetický, zo spomínaných derivátov ropy,“ dopĺňa Ing. Tóth.
Zdravie je naozaj z prírody
Skutočne prírodná kozmetika by mala mať:
prírodný základ
prírodné výťažky
Základom takejto kozmetiky môže byť kvalitný rastlinný olej, napríklad olivový alebo sezamový, získaný šetrným spôsobom, teda lisovaním za studena. Na rozdiel od ropy, ktorá je na syntetickom základe, olej z rastlín pokožke pomáha. „Ropné deriváty ostávajú na povrchu pokožky a upchávajú póry, pokožka nemôže dýchať. Na rozdiel od nich rastlinné oleje pokožka veľmi dobre prijíma za svoje. Príkladom je mandľový olej, ktorý poznali už v dávnej minulosti. V oblasti Balkánu hovorili tomuto oleju aj kožný olej, pretože ho pokožka naozaj dobre prijíma,“ hovorí Ing. Tóth. V prípravkoch kvalitnej prírodnej kozmetiky sa nepoužívajú syntetické farbivá, syntetické parfumy, silikóny, parafín, vazelína ani ďalšie ropné produkty. Rastlinné suroviny pochádzajú, pokiaľ je to možné, z kontrolovaného ekologického poľnohospodárstva alebo z certifikovaného zberu vo voľnej prírode. A výrobky ani jednotlivé suroviny zodpovední výrobcovia netestujú na zvieratách.
Overená kvalita
Zárukou, že sa skutočne jedná o kvalitný produkt, je certifikácia. Napriek tomu, nie každá kvalitná prírodná kozmetika je aj certifikovaná, pretože je to pomerne nákladné a nie všetky firmy si certifikáciu môžu dovoliť. Mnohí sa aj k overeným výrobkom stavajú nedôverčivo, podobne ako je to v prípade tzv. bio potravín. Podľa Ing. Tótha sú certifikačné organizácie naozaj nezávislé a výrobcov preverujú na základe prísnych kritérií. Napriek tomu platí, že aj produkt bez certifikácie môže byť kvalitný. Treba sa sústrediť najmä na zloženie. Keď si spravíte prehľad v kvalitných značkách, bude pre vás výber už hračkou.
Bio kozmetika
Špičku v prírodnej kozmetike predstavuje bio kozmetika, čiže kozmetika zložená len zo zložiek v kvalite bio. Všetky suroviny použité pri výrobe jej zložiek sú pestované organicky bez pridania akýchkoľvek syntetických látok do pôdy. „Je to celý reťazec: od zdravej pôdy, cez zdravú rastlinu až k zdravému výrobku,“ hovorí Ing. Tóth. Na druhej strane, aj poctivá prírodná kozmetika môže obsahovať látky, ktoré nie sú v kvalite bio. To však ešte nemusí znamenať, že sú zlé. Niektoré zložky sa jednoducho nedajú certifikovať ako bio. Príkladom je kuchynská soľ, ktorá sa používa v niektorých zubných pastách alebo voda použitá v každom kréme.
Krém kráľovnej Kleopatry
Dlhé tisícročia sa na prípravu kozmetiky používali výlučne prírodné prostriedky ako mlieko, med či rastlinné výťažky. Veľmi vyspelé prípravky mixovali starovekí Egypťania. „Kráľovná Kleopatra používala zmes prírodnej hlinky, včelieho vosku, olivového oleja a arašidového oleja, ktorý už vtedy vedeli lisovať. Sú to všetko prírodné zložky, z ktorých po správnom namixovaní vznikne ochranný krém. Používal sa proti horúcemu púštnemu vzduchu,“ pripomína Ing. Tóth. Dodnes v prírodnej kozmetike existuje obdoba tohto krému, ktorý sa využíva na ochranu proti extrémne teplému alebo studenému počasiu, čiže je vhodný napríklad aj na lyžovačky či pre horolezcov. Prírodná kozmetika v mnohom stále ťaží z toho, čo poznali a využívali naši predkovia.
Viete, že...
Masti s výťažkami šafránu, škorice, myrhy či aloe, ktoré boli objavené v egyptských hrobkách, voňajú i po viac ako 3300 rokoch. Všetky prípravky z obdobia antiky boli pritom čisto prírodné.
Umelé prísady
Hoci ľudia používali kozmetiku odpradávna, obrovské odvetvie kozmetického priemyslu sa začalo rozvíjať až v 19. storočí. To je práve obdobie, keď boli pôvodne prírodné zložky postupne nahradené syntetickými. Súviselo to, samozrejme, aj s rozvojom vedy a novými poznatkami z oblasti biológie, fyziológie a chémie. Keď sa pri jednom pokuse náhodne podarilo objaviť slabo fialové farbivo nazvané lila, začali sa v kozmetike masovo využívať umelé farbivá. Dnes sú súčasťou šampónov, zubných pást či vôd po holení, hoci ich pôsobenie na zdravie človeka je diskutabilné. Väčšina syntetických farbív pre dekoratívnu kozmetiku sa vyrába z lacného uhoľného dechtu, vedľajšieho produktu uhoľného priemyslu. Ak si takéto látky denne nanášate na pokožku, riskujete alergickú reakciu. Umelé farbivá a vonné látky v súčasnosti výrobcovia pridávajú aj do obyčajného mydla. Aby ešte viac ušetrili, používajú niektorí na výrobu tuhého mydlového základu namiesto živočíšnych alebo rastlinných tukov použitý fritovací olej.
Diabetici, pozor!
Nad správnym výberom kozmetiky by sa mali zamyslieť všetci ľudia, ešte dôležitejší je však v prípade ľudí s chronickým ochorením, medzi ktoré patrí aj diabetes. Pri takomto ochorení je dobré znižovať škodlivé vplyvy prostredia, pretože to zlepší kvalitu života a vyhliadky do zdravšej budúcnosti. „Práve ľudia, ktorí majú zdravotné problémy a dostanú sa k informácii, že zdravie možno ovplyvňovať aj zložením kozmetiky, si často veľmi pomôžu už len tým, že prestanú používať niečo, čo im dlhé roky škodí. Ak navyše nájdu zdraviu prospešnú kozmetiku, je pomoc o to výraznejšia,“ podotýka na záver Ing. Tóth.
Za zdravie sa platí
Značiek, ktoré prinášajú kvalitnú prírodnú kozmetiku je viac. Niektoré dostanete v bežnej drogérii, iné v lekárni alebo bioobchodoch. Je pravda, že prírodná kozmetika sa zväčša pohybuje v cenových reláciách, ktoré môžu byť pre bežného človeka ťažšie dostupné. Je to však investícia do zdravia. Kto nefajčí a nepije alkohol, šetrí svoje zdravie aj peňaženku. Možno potom ostane v rodinnom rozpočte priestor aj na prírodnú kozmetiku.
Sledujte etikety
Hoci niektoré informácie sa výrobcovia snažia schovať za malé písmená, nenechajte sa oklamať. Vyhnite sa najmä produktom, ktoré sú umelo farbené. Pri dlhodobom používaní môžu byť takéto výrobky rakovinotvorné. Ak je šampón zelený alebo modrý, je možné, že obsahuje dechtové farbivo, preto sa mu radšej vyhnite. V zložení zdravej a neškodnej kozmetiky rozhodne nemajú miesto najmä:
· Imidazolidinyl urea a diazolidinyl urea: konzervačné látky, ktoré môžu spôsobovať kontaktnú dermatitídu a sú toxické, ich obchodné mená sú Germall II a Germall 115.
Methyl, propyl, butyl a ethyl paraben: spôsobujú alergické reakcie a vyrážky.
· Petrolatum – ropa: ropa je zmes minerálnych olejov a tie môžu spôsobiť problémy pri priamom styku s kožou (môžu zapríčiniť fotosenzitivitu a vysušujú pokožku). Je toxická a používa sa len preto, že je lacná.
· PVP/VA copolymer: ropný derivát
· Propylene glycol: spôsobuje alergické a toxické reakcie.
· Sodium lauryl sulfate (SLS): pri dlhodobejšom pôsobení a používaní môže zapríčiniť očné podráždenie, kožné vyrážky, vypadávanie vlasov, šupinatenie kože, lupiny a alergické reakcie. Preto sa nahrádza vo výrobkoch šetrnejším Sodium laureth sufatom (SLES).
· Stearalkonium chloride: chemikália používaná vo vlasových kondicionéroch a v krémoch. Spôsobuje alergické reakcie.
Chemické farbivá a syntetické vône
· Triethanolamine (TEA): spôsobuje alergické reakcie, vrátane očných problémov, suchosti vlasov a kože a môže byť toxický, keď sa vstrebáva do tela po dlhý čas.
(tot)