Bojíte sa kliešťov viac ako pavúkov či hadov? Ak ste si odpovedali áno, pozorne čítajte, ako sa z nich nezblázniť a nepadnúť im za obeť. Ak patríte medzi tých, ktorým tieto malé potvory vôbec neprekážajú a z lesa si ich prinesiete hocikedy aj päť naraz, nepodceňujte ani vy nebezpečenstvá, ktoré prinášajú.
Kliešte prenášajú celý rad ochorení, najnebezpečnejšia pre človeka je však kliešťová encefalitída. „Kliešťová encefalitída je vírusový zápal mozgu, našťastie však existuje očkovacia látka, ktorá človeka spoľahlivo chráni,“ hovorí RNDr. Milan Labuda z Ústavu zoológie SAV v Bratislave.
Vírus v prírode
„Infekcie, ktoré prenášajú kliešte a iné článkonožce, sú tisícročia dobre zakotvené v prírode. Nepotrebujú človeka na to, aby cirkulovali. Vírus kliešťovej encefalitídy sa prenáša medzi kliešťami a drobnými zvieratami v lese, najčastejšie hlodavcami. Človeka infikujú len náhodne vstupom medzi nich,“ vysvetľuje M. Labuda. Zaujímavé je, že vírus nezapríčiňuje ochorenie prirodzeným hostiteľom. Nakazia sa, ale neochorejú. Naopak, nezaočkovanému človeku spôsobuje v organizme riadnu šarapatu.
Larva, nymfa, dospelý kliešť
Kliešte majú tri vývojové štádia – larvu, nymfu a dospelého kliešťa. „Každé jedno štádium sa musí nasať krvi, aby sa premenilo na ďalšie štádium. Prenos vírusu vajíčkami zo samičky na larvy sa vyskytuje len vo veľmi nízkom percente, takže larvy začínajú ako neinfekčné. Infikujú sa na hlodavcoch od infikovaných nýmf, a tým je zabezpečená cirkulácia vírusu v prírode,“ hovorí M. Labuda.
V Európe žije okolo 20 druhov kliešťov. Niektoré sú špecializované na určitý druh hostiteľa, nebezpečným prenášačom vírusu je Ixodes ricinus.
Ohniská vírusu
Na kliešte si dávajte pozor kdekoľvek, pretože podľa epidemiologičky MUDr. Viery Jančulovej z Úradu verejného zdravotníctva SR sa nachádzajú takmer na celom našom území – od nížin až po podhorské pastviny v nadmorskej výške do 1000 m. Dokonca vás môžu prepadnúť aj v mestskom parku či záhradke. „Kliešť má charakteristickú krivku sezónneho výskytu s dvoma maximami – v apríli a máji a v septembri a októbri. Súvisí to s aktivitou kliešťov, ktorá začína obvykle pri teplote nad 10°C. Dlhoročným sledovaním výskytu ochorení na kliešťovú encefalitídu v Európe sa prírodné ohniská v priebehu rokov nemenia, nezanikajú, môžu však vznikať nové. U nás poznáme 37 endemických ohnísk, ale najrizikovejšia je oblasť západného Slovenska,“ vysvetľuje epidemiologička. Nie každý kliešť je nosičom vírusu kliešťovej encefalitídy. V prírodnom ohnisku sa vyskytuje asi 1 až 2 % infikovaných kliešťov. Podľa M. Labudu tieto malé potvorky vyžadujú veľmi vhodné podmienky na to, aby mohli cirkulovať. Potrebujú vysokú vlhkosť vzduchu, a tú im zabezpečujú najmä údolia väčších riek, napríklad Váhu až po Považskú Bystricu.
Rizikové oblasti:
● Tribeč
● Vtáčnik
● Nitrianska a Pohronská pahorkatina v údolí Váhu až do okresu Považská Bystrica
● Malé Karpaty
● Záhorská nížina
● Kováčske kopce
● Krupinská vrchovina
● Slovenský kras
● Slánske vrchy
Ohniská kliešťovej encefalitídy v Európe:
● Slovensko
● Česká republika
● Rakúsko
● Švajčiarsko
● Maďarsko
● Poľsko
● Švédsko
● Dánsko
● Slovinsko
● Chorvátsko
Striehnu na svojich hostiteľov
Kliešte čakajú na svojho hostiteľa najmä na okrajoch lesov, chodníkov, čistín, na južných svahoch a v nížinách. Vyhýbajte sa aj miestam s vysokou vegetáciou. Keď im prídete do cesty, vyhľadajú na vašom tele skryté a jemné miesta s dostatočným prísunom krvi – najmä zákolenné jamky, vnútorné strany stehien, podpazušie, miesta pod prsníkmi, deťom lezú často do vlasov. Tam majú teplo a sú dobre chránené. Chvíľu im trvá, kým si nájdu vhodnú časť, a ak si na sebe všimnete ešte len jeho putovanie po oblečení či po nohách, rýchlo ho straste.
Stačí 5 minút
Prisatie kliešťa na hostiteľa, teda aj človeka, je procesom jeho infikovania. Vírus sa do organizmu dostáva slinami. Tie majú veľmi špecifické vlastnosti, pretože kliešť nimi dokáže prerušiť zrážanie krvi, sťahovanie kapilár a imunitné reakcie. Po jeho odstránení všetky reakcie opäť prebehnú. „Každé z vývojových štádií kliešťa má dobu satia rôznu – larvy sajú 2-3 dni, nymfy 3-4 dni a dospelé kliešte týždeň, aj dva,“ konštatuje M. Labuda. Vírus sa však prenáša veľmi rýchlo. Aj 5 minút stačí na to, aby ste ochoreli. Na druhej strane ho však treba čo najrýchlejšie odstrániť, pretože množstvo vírusu sa s dĺžkou doby satia zvyšuje, čo môže byť pre vás nebezpečnejšie. Ak ho odstránite do dvoch dní, riziko infekcie je malé.
M. Labuda odporúča kliešťa vytiahnuť pinzetou. Dôležité je len to, aby ste ho nepoškodili a neodtrhli mu hlavičku. „Rozhodne neškodí, keď ho točíte doprava či doľava, alebo ho ťaháte priamo. Neexistuje presný návod, ako na to. Kývanie, točenie aj priamy ťah zabezpečia, že hlavička ide von,“ hovorí zoológ. Ak sa vám to nepodarí, okamžite vyhľadajte lekára.
Vysoká teplota a bolesti hlavy
Od satia infikovaného kliešťa musí ubehnúť určitá doba, aby sa objavili prvé príznaky ochorenia. O 5 dní až 2 týždne vám stúpne telesná teplota pomerne vysoko – na 40°C a začnú úporné bolesti hlavy. Po 2-3 dňoch ochorenie ustúpi a vám sa môže zdať, že je všetko v poriadku. Najhoršie však len príde. O 2 až 3 týždne po prvej fáze prichádza druhá vlna ochorenia, keď okrem vysokej teploty, bolesti hlavy nastupujú aj pohybové problémy. „V našich končinách nie sú prípady úmrtí, toho nebezpečenstva sa nemusíme báť, ale je dôležité si uvedomiť, že aj takáto možnosť je a niektoré následky môžu pretrvávať dlhodobo až trvalo,“ hovorí M. Labuda. V ťažkom štádiu je nutná hospitalizácia na infekčnom oddelení, treba však veriť, že ochorenie prebehne bez následkov.
Viete, že...
na Ďalekom východe a na Sibíri existuje podobný vírus, avšak s oveľa tragickejšími dôsledkami? Prenáša ho iný druh kliešťov, ktoré našťastie u nás nemáme.
Chráňte sa
Očkovanie:
Ak žijete alebo sa často pohybujete v ohniskách vírusu, dajte sa zaočkovať. Tri dávky očkovacej látky, ktoré vás výjdu približne na 1500 Sk, vám zabezpečia ochranu na 3 až 4 roky. Protilátky vám zvýši po tejto dobe ďalšie preočkovanie jednou dávkou. Aby ste však boli chránení už počas ich sezóny, mali by ste sa zaočkovať v zimných alebo skorých jarných mesiacoch, aby sa v tele vytvorilo dostatočné množstvo protilátok. Môžete sa dať zaočkovať aj v lete skrátenou schémou očkovania, kedy je medzi prvou a druhou dávkou týždeň alebo dva.
Repelenty a oblečenie:
Pomôcť vám môžu aj repelenty, takže pred výletom do prírody sa poriadne natrite. Dlhé nohavice, košeľa s dlhými rukávmi a ponožky sú samozrejmosťou. Po príchode domov sa vyzlečte, šaty straste a poriadne sa navzájom poprezerajte.
Pozor!
Vírusom kliešťovej encefalitídy sa môžete nakaziť aj z neprevareného kozieho, ovčieho alebo kravského mlieka, ktoré pochádza z infikovaných zvierat.
Nebezpečné borélie
Kliešte okrem encefalitídy prenášajú na človeka aj lymskú boreliózu. „Spôsobujú ju baktérie Borrellia burgdorferi, ktoré sú medzi kliešťami veľmi rozšírené. Nevyskytujú sa ohniskovo, ale zaregistrovať ich môžeme takmer všade. Zhruba každý 5. až 10. kliešť je infikovaný,“ vysvetľuje M. Labuda. Pravdepodobnosť, že sa stretneme s boréliami je teda omnoho väčšia.
Škvrna, bolesti kĺbov či poruchy rytmu
Kliešte sa boréliami infikujú takisto na hlodavcoch a navyše aj na vtákoch, ich nakazenosť na Slovensku je asi 20%. Človeka infikujú až po 16- až 24-hodinovom prisatí. Podľa zoológa má borélia niekoľko genetických druhov, ktoré sa dajú rozlíšiť v laboratóriu. Každý z nich spôsobuje človeku iné problémy – buď napadajú kožu a kĺby, iné zase centrálnu nervovú sústavu, srdce či pečeň. V organizme môžu pretrvávať aj viac rokov a spôsobovať chronické a zdĺhavé zápalové procesy. Najčastejšie býva postihnutý nervový systém, zápaly miechy, nervov, dokonca nehnisavý zápal mozgových blán či mozgu. Podľa V. Jančulovej bývajú časté aj postihnutia kĺbov (hlavne kolenných), obličiek alebo postihnutia srdca s poruchami rytmu. Očkovacia látka proti tomuto ochoreniu zatiaľ neexistuje, borélie sú však vnímavé na antibiotiká. „Pre včasné štádium boreliózy je najtypickejším prejavom červená migrujúca škvrna na koži, ktorá sa objaví do niekoľkých dní až týždňov na mieste prisatia kliešťa. Objavuje sa však asi len v 40 až 60 % prípadov,“ hovorí epidemiologička V. Jančulová.
Zastarané názory
Ľudia majú predstavu, že kliešte na nich padajú zo stromov, no nie je to pravda. Podľa M. Labudu môžu byť na spodných vetvách, kríkoch, ale nie vysoko. Keby liezli na stromy, stratili by veľa energie a minuli by svojho hostiteľa. Neverte ani tým, ktorí vám tvrdia, že prisaté kliešte treba potrieť olejom. Kliešť sa v tom prípade začne dusiť a vyvráti obsah žalúdka aj s boréliami do tela.
Diabetici, buďte ostražití!
Ak máte diabetes, na kliešťov si dávajte dvojnásobný pozor. „Každé ochorenie totiž diabetikom prebieha ťažšie, no najmä zdĺhavejšie, kliešťovú encefalitídu a lymskú boreliózu nevynímajúc. V porovnaní so zdravými ľuďmi im oveľa dlhšie trvá, než vyzdravejú. A okrem toho sa im zvykne rozhádzať hladina cukru,“ upozorňuje Dr. Jančulová.
PRÍBEHY
Máriu vyliečili, akurát sa jej zhoršil zrak
Mária (31) z Liptovského Mikuláša má s kliešťom skutočne nepríjemný zážitok. Spôsobil jej totiž kliešťovú encefalitídu. Kliešťa si doniesla z prechádzky počas liečebného pobytu v kúpeľoch v Nimnici. „Pri prezliekaní som zbadala, že mám niečo čierne na bruchu. Bol to kliešť. Hneď som išla k lekárovi, sama som si ho netrúfala vybrať,“ hovorí Mária. Miesto, kde bol prisatý, mala trošku zapálené a o pár dní pociťovala bolesti hlavy, chrbta a na krku sa jej objavili uzliny. „Nevedela som, či je to chrípka, alebo niečo z kliešťa. Vedela som totiž, že môžu preniesť kliešťovú encefalitídu. Do konca liečebného pobytu mi ostávali ešte dva týždne, tak som sa vybrala k lekárovi v kúpeľoch. Ten mi len predpísal lieky na prevenciu. Bolesti hlavy a chrbtice však stále pretrvávali a po príchode domov mi už nechutilo jesť. Na druhý deň mi bolesti vystreľovali od spodku chrbtice až do hlavy. Zvracala som a prehnalo ma,“ opisuje Mária.
Skončila v nemocnici
Okamžite šla k lekárke, ktorá ju poslala na infekčné oddelenie do nemocnice, kde sa potvrdilo, že Mária má kliešťovú encefalitídu. Nasledovala mesačná hospitalizácia na infekčnom a takmer tri mesiace sa liečila doma. Prišli však ďalšie komplikácie. „Dostala som zápal trojklaného nervu, krvácanie očného pozadia a schizoformnú psychotickú poruchu, ktorá bola dôvodom druhej hospitalizácie. Po ukončení PN som pravidelne chodila na kontroly k očnému lekárovi, neurológovi a psychiatrovi. Okrem toho som po liečbe absolvovala psychologické testy, ktoré mali ukázať, či nemám poškodený mozog.“
Výpadok pamäte
Máriu vyliečili, akurát sa jej zhoršil zrak, čo nepovažuje za také strašné. Uspokojila sa s tým, že následky bývajú niekedy oveľa vážnejšie. Pri spomienke na chorobu hovorí, že určitú dobu si vôbec nepamätá. „Niečo viem len z rozprávania rodičov, lekárov a známych. Tí, ktorí ma ošetrovali, sa o mňa starali a podporovali ma a ja som sa postupne dostávala do normálneho života. Život ide ďalej a ja sa pozerám dopredu, pretože mám ciele a chcem ešte niečo dokázať.“
Objavil škvrnu
Kvetko (29) si našiel kliešťa na bruchu, ktorého odstránil sám. Zaujímavé je, že škvrna sa mu objavila zhruba o štyri mesiace po prisatí na vnútornej strane pravého stehna. „Pôvodne som si myslel, že je to zaparenina alebo ekzém, tak som si ju začal mastiť. Žiaľ, nezmizla, len zmenila farbu,“ hovorí Kvetko. Asi mesiac po nájdení škvrny navštívil kožného lekára, ktorý mu hneď diagnostikoval lymskú boreliózu. „Dostal som strach, pretože z univerzitných prednášok z virológie som vedel, čo je to za pliaga. Najhoršie je asi posledné štádium. Čo viem, každému sa škvrna neobjaví, takže to považujem za milosť, že som ju mal ja a nezanedbal tak liečbu, lebo po čase by sa asi mohla stratiť. A potom by to pokračovalo bolesťami kĺbov a... radšej nepokračujem,“ dodáva Kvetko.
(ivk)