Nedostatočná metabolická kompenzácia diabetu spôsobuje najskôr poškodzovanie drobných ciev – kapilár. Postupne sú postihnuté aj väčšie cievy a tiež nervový systém. Najčastejšie pri diabete trpia oči, (diabetická retinopatia), obličky (diabetická nefropatia) a periférny nervový systém (diabetická polyneuropatia). V prípade poškodenia väčších cievy sa zas začne prejavovať syndróm diabetickej nohy. Je možné komplikáciám predísť?
Vznik komplikácií je pomerne zložitý proces a hoci ho štartuje zlá metabolická komplikácia a vysoké hladiny glykovaného hemoglobínu, za určitých okolností sa komplikácie niekedy rozvíjajú aj u diabetikov, ktorí sú dostatočne kompenzovaní.
Pri mechanizme rozvoja komplikácií diabetu sa uplatňuje takzvaná polyolová cesta. Na nervových vláknach dochádza k nasávaniu vody a utláčaniu nervového vlákna a tak sa stráca citlivosť napríklad na nohách.
Pomôže včasná diagnostika?
Ak sa diabetes podarí diagnostikovať čím skôr, je to v súvislosti s komplikáciami výhoda. Nie vždy sa to však darí. „Často diagnostikujeme diabetikov s už rozbehnutou cukrovkou. Prijímame ich do evidencie ako nových pacientov, ale už s chronickými komplikáciami, lebo v skutočnosti majú diabetes dlhšie, len sa o ňom nevedelo. Preto je dôležitý skríning u praktických lekárov. Ak má niekto zvýšenú hladinu cukru v krvi, mal by byť odoslaný do diabetologickej ambulancie. Liečbu určuje výsostne diabetológ. Glykémia nalačno má istú výpovednú hodnotu, ale musíme zistiť, aký je celkový stav pacienta, doplníme glykovaný hemoglobín a podľa toho nastavíme liečbu,“ hovorí diabetológ MUDr. Jaroslav Fábry.
Čo vie pacient o komplikáciách?
Každý diabetik, ktorý prejde edukáciou, sa dozvie aj to, čo sú komplikácie diabetu a ako im predchádzať. „Novodiagnostikovaný pacient musí vedieš, čo ho čaká, ak k svojmu zdraviu a k liečbe nebude pristupovať tak ako má,“ zdôrazňuje J. Fábry.
Sú ľudia, ktorí berú hrozbu komplikácií vážne, ale podľa odborníka je to len mizivé percento spomedzi všetkých diabetikov. Drvivá väčšina ľudí s diabetom začne brať komplikácie do úvahy až vtedy, keď sa ich začnú týkať. To je tvrdá realita, ktorá vyplýva z praxe diabetológov. Hoci je dnes liečba naozaj účinná a komplikácie sa dajú stabilizovať, ich rozvoj spomaliť, sú za tým zvýšené náklady na lieky a znížená kvalita života pacienta. Mnohokrát by k tomu nemuselo dôjsť. Náklady na liečbu sú totiž jedna vec, ale oveľa závažnejšie je poškodenie organizmu človeka.
Chýba zodpovednosť za vlastné zdravie
Kým nie je určené zákonom, že človek sa má o seba a svoje zdravie starať, situácia sa podľa J. Fábryho zrejme nezmení. Najmä starší pacienti často konštatujú, že im je to už jedno, lebo nejako dožijú a že tak či tak predsa zomrú, tak o čo ide? Často týmto postojom spôsobia starosti celej rodine. „Istej pacientke som tri roky tvrdil, že je nutné, aby prešla na inzulín, no ona navrhovaný liečebný plán neakceptovala. Po čase prišla do ambulancie s ťažkou diabetickou nohou a konečne sme ju nastavili na inzulín. Pacient má právo odmietnuť navrhovanú liečbu, hoci mu ju dostatočne odôvodním, ale za akú cenu?,“ pýta sa J. Fábry.
Akceptovanie liečby je krok k tomu, aby pacient s diabetom predišiel komplikáciám. Diabetológovia majú v tomto ťažkú úlohu. Neraz prehovárajú diabetikov k tomu, aby im záležalo na vlastnom zdraví, aby predsa len žili o niečo dlhšie a hodnotnejšie. Našťastie aj v prístupe k svojmu zdraviu existujú výnimky. Najčastejšie však v mladších vekových kategóriách.
Správna liečba v správnom čase
Každému chronickému ochoreniu v určitej časovej etape prináleží istý spôsob liečby. Diabetologické ambulancie manažujú liečbu diabetu vo všetkých jej štádiách. Podľa J. Fábryho sú diabetológovia dostatočne erudovaní na to, aby rozhodli, akú liečbu, kedy a prečo nasadiť. „Dlhodobo vysoké glykémie deštruujú organizmus diabetika, preto diabetológ musí liečbu priebežne korigovať, meniť a prispôsobovať. Nie vždy pacient tento postup akceptuje, hoci je to pre jeho dobro,“ konštatuje J. Fábry.
Aj preto je na Slovensku na inzulín nastavených menej pacientov, než by podľa ich výsledkov a stavu kompenzácie malo byť. „Šance vidím najmä u mladších pacientov. Chcú si dať všetko vysvetliť a to je predpoklad dobrej spolupráce. Bez diskusie sa neposunieme ďalej. Liečbu inzulínu im dám na zváženie, nikoho nenútim k zmene okamžite. Snažím sa pacientov pochopiť a nie pristupovať k nim diktátorsky.“
Pacienti s diabetom 2. typu, ktorí navrhovanú liečbu inzulínom akceptujú, majú oveľa väčšie šance, že sa vyhnú komplikáciám diabetu, alebo ich rozvoj spomalia, než tí, ktorí liečbu inzulínom odmietajú. „Som presvedčený, že keby sa niektorí pacienti s diabetom stavali zodpovednejšie k svojmu ochoreniu, bolo by komplikácií diabetu menej,“ uzatvára J. Fábry.
(red.)
Foto: www.fotolia.com