Slovo skloňované vo všetkých pádoch po stáročia a určite tomu tak bude ešte aj v ďalších storočiach. Asi ani jeden ľudský orgán nezapríčinil ľuďom toľko bolesti ako práve zuby. A nielen ľuďom. Posledné číslo časopisu 21. století (Revue objevů, vědy, techniky a lidí) prinieslo takúto informáciu:
Vedci z univerzity v Toronte urobili zaujímavý objav, ktorý dokumentuje prvý prípad bolesti zubov v histórii: Na fosílii jaštera z rodu Labidosaurus, ktorý žil v období permu pred 275 miliónmi rokov, totiž našli jasné dôkazy zubnej infekcie... Objav je dôležitý nielen pre rozšírenie vedomostí o zubných chorobách. Odhaľuje výhody i nevýhody, s ktorými sa živočíchy stretávali počas vývoja chrupu. Usudzuje sa, že rovnakým procesom prešiel aj ľudský chrup a práve táto adaptácia si vyžiadala cenu v podobe väčšej náchylnosti našich zubov k bolesti...
Do jedného vytrhnúť!
Bolesťou zubou trpeli zvieratá, ale o nič lepšie na tom nebolo ani ľudské pokolenie. Nešlo len o bolesť zubov, ale aj s ňou spojené riziká iných ochorení. Náuka o takzvanej fokálnej infekcii bola známa už pred 2500 rokmi. Podľa nálezov asyriológa profesora Ohmsteada v zrúcaninách Ninive a Ashuru nájdené klinové písmo z doby 650 rokov pred Kristom podáva dôkaz o tom, že asýrsky kráľ (Asýrsko – staroveká ríša na území dnešného Iránu) Anapper-Essa si dal na radu osobného lekára Arada-Nany vytrhať všetky zuby. Až potom sa zbavil hrozných bolestí hlavy, kostí a nôh, pretože natieranie olejom a masťami ani iné liečebné procedúry nepomáhali.
Známy prípad sa uvádza v análoch zo 4. storočia pred n. l., keď na radu slávneho lekára Hipokrata po extrakcii zubov ustúpili pacientovi ťažkosti spojené s reumatizmom.
Baktérie v ústach
Ako prvý roku 1891 upozornil na bakteriálne osídlenie ústnej dutiny W. D. Miller, spolupracovník R. Kocha. Práve on zaradil medzi ďalšie možné zdroje infektu mandle a maternicu. O chorobách chrupu a ich vzťahu k ochoreniam srdca bolo publikovaných už pred 100 rokmi viacero článkov. Časopis „Lázně Poděbrady“ (1929) uvádza: Lázně Poděbrady se specializovali v poslední době k léčení chorob srdečních a soustavy cevní a svým zařízením vyšetřovacím a laboratorním stojí v čele našich lázní (pozn. prvá kúpeľná sezóna bola zahájená roku 1908)... Jsou choroby, zejména soustavy cevní, jichž původ je neznámý nebo nejasný.
Popisujú sa rôzne choroby ako zhubná anémia, chudokrvnosť, reumatizmus, niektoré chyby srdca, choroby obličiek a iné. Pri pátraní po pôvode ochorení ... byly při roentgenovaní jednotlivých partií tělesných ohledávány zuby a bylo u pacientů s chorobami těmito shledáno často, že se nachází nad hroty kořenů některých zubů stín velikosti hrášku, tvaru přibližně okrouhlého... Byla pak vyslovena domněnka, když nenalezeno nic v ostatních orgánech, zda nemoci ony nejsou vlastně otravou krve původu zubního, zda nejsou výsledkem ložiskové (fokální) infekce...
Teórie spoza hraníc
V tom čase sa už o tejto problematike diskutovalo v lekárskych kruhoch aj mimo nášho územia. V Amerike sa robili rôzne pokusy a zubnou chirurgiou sa zaoberali viacerí významní lekári, Dr. Hunter, Rosenow, May a ďalší. Vznik hnisavých ložísk pod koreňmi zubov odôvodňovali prenesením infekcie okolo hrotu koreňa alebo neošetrením zapálenej drene zuba. Tá sa hnilobne rozpadne a koreňovým prieduchom sa nakazí časť okolo hrotu koreňa. Vznikne tam zápal a jeho vleklou formou je práve vznik tohto ložiska, tvoreného hlavne väzivom, kde medzi pruhmi väziva sú uzavreté kolónie jedovatých baktérií, ktoré produkujú jedy (toxíny) a hnis. Tieto sa dostávajú do ústnej dutiny alebo do krvného obehu a tak porušujú predovšetkým cievnu sústavu, ale aj vzdialenejšie orgány, na ktorých podľa teórie uvedených vedcov spôsobujú chorobné zmeny. Tieto teórie boli dokladované pokusmi a boli vyslovené vety ako: Chirurgie žaludku a střev začíná v ústech ... Nerozpakujme se u lidí stižených chorobami srdce, ledvin a kloubů vytáhnouti mrtvé zuby, když jiná příčina onemocnení těch nebyla shledána...
Amerika verzus Európa
Rosenovowi žiaci dôsledne mŕtve zuby vyťahovali a po ich odstránení radšej zhotovovali komplikované a nákladné umelé chrupy. I keď na začiatku 20. storočia zubné lekárstvo presadzovalo ako jedinú možnú terapiu extrakciu zuba, Európa sa na radikalizmus amerických kolegov dívala kriticky a hľadala radšej metódy k chirurgickému odstráneniu hnisavých ložísk so zachovaním zubov a ich funkcií. V niektorých prípadoch pripúšťala z baktérií ochorenia cievnej sústavy, ale dávala prednosť odstráneniu ložiska chirurgickou cestou, pričom sa zub zachráni. A čo o tom hovorí súčasná lekárska veda?
Chýbajúce súvislosti
Od roku 1930 sa začalo ustupovať od extrakcie všetkých zubov a od 50 rokov 20. storočia teória fokálnej infekcie začala upadať. Nezistila sa súvislosť medzi prítomnosťou fokálneho ložiska a vznikom patologických dejov na vzdialených tkanivách či orgánoch. Ložisko chronického zápalového procesu môže byť lokalizované na ktoromkoľvek mieste v organizme. Za časté miesto fókusu sa považujú tonzily (mandle), ale aj zápaly prínosových dutín a nosohltanu, zažívací trakt (žlčník, slepé črevo), močové cesty a iné. Na podklade imunitnej reakcie protilátok môže dôjsť k poškodeniu i vzdialenejších orgánov. Niekedy je veľmi ťažké určiť, či sa baktérie z ložiska diseminovali (rozsiali, rozptýlili) a či vôbec vyvolali ochorenie na inom mieste v organizme. Klinický obraz fokálnej infekcie je veľmi pestrý. Symptómy ako únava, bolesti hlavy, závraty, subfebrilné teploty, syndróm nervových a svalových bolestí, reumatizmus, endokarditídy ale aj ekzémy či keratitídy môžu mať celkom inú príčinu. Doteraz nebola objavená spoľahlivá laboratórna metóda, ktorá by určila príčinnú súvislosť medzi rozvojom základného ochorenia a zápalom v ústnej dutine. Podľa najnovších poznatkov sa fokálna infekcia pokladá za multifaktorálne ochorenie so súvislosťou na obranných mechanizmoch pacienta. Ak sa skutočne potvrdí závažnosť ochorenia vyplývajúce zo zubnej infekcie, za najspoľahlivejšiu metódu sa považuje extrakcia zuba.
Tímové rozhodnutie
Zdá sa, že ani u nás nie je názor stomatológov jednoznačný. Časť lekárov je za odstránenie chorého zuba, druhá skupina lieči zub a snaží sa ho zachrániť „do poslednej minúty“. Terapeutický postup by však mal vždy výsledkom konzultácie lekárskeho tímu – internistu, neurológa, otolaryngológa a, samozrejme, stomatológa. Prevenciou je dostatočná ústna hygiena a systematická stomatologická starostlivosť.
Ing. Mária Kleňová
Foto: www.fotolia.com