Liečba inzulínom má svoje špecifiká, preto je nevyhnutná úzka spolupráca pacienta s diabetológom. Nastavenie dávky inzulínu nie je vecou jednej kontroly u diabetológa a jednej stabilnej, nemennej dávky inzulínu. Pripravte sa na to, že množstvo inzulínu, ktorý si budete aplikovať, sa bude meniť v závislosti od viacerých faktorov.
Každý človek má svoj spôsob života, svoje viac-menej zabehané stereotypy. Ak ste zamestnaný, pracovné dni majú istý systém, ktorý sa môže, no nemusí meniť. Niekto presedí celý deň za počítačom, iný pracuje manuálne, alebo je neustále v pohybe či za volantom, aby sa denne stretával s množstvom ľudí. Aj typ vašej práce rozhodne o tom, akú dávku inzulínu si budete aplikovať. Napriek tomu sa vyskytnú situácie, keď bežne vyhovujúcu dávku inzulínu budete musieť korigovať.
Počas ochorenia
Jedným z prípadov, keď je nutné, aby ste zmenili dávkovanie inzulínu, je ochorenie. Pomerne častou príčinou je viróza. „Pacientov počas edukácie upozorňujeme na to, že keď majú virózu alebo chrípku, vplyvom choroby sa ich hladiny glykémií znižujú. V podobných situáciách ľudom často nechutí jesť, takže neprijímajú stravu pravidelne. Ak majú črevnú virózu, hnačku a zvracanie, ich kalorický príjem je znížený alebo zminimalizovaný, a v takom prípade je nutné upravovať dávku inzulínu. V našej ambulancii máme k dispozícii mobilné telefónne číslo vyhradené pre volania pacientov a ak je to podľa ich opisu aktuálneho stavu možné, úpravu dávky inzulínu s nimi odkomunikujeme telefonicky,“ upozorňuje diabetológ MUDr. Jaroslav Fábry.
Pri náhlom ochorení, ktoré neraz sprevádza zvýšená teplota či horúčka, diabetológ väčšinou postupuje tak, že dávku inzulínu zníži. Pacienta ďalej usmerní, aby si urobil glykemický profil a keď podľa nahlásených výsledkov diabetológ usúdi, že nie je všetko v poriadku, pacient musí prísť do ambulancie, kde s ním lekár podrobne rozoberie jeho situáciu a nastaví liečbu na prechodné obdobie tak, aby zodpovedala momentálnemu zdravotnému stavu a aby boli glykémie podľa možnosti čo najviac vyrovnané. Samostatnejší pacienti na intenzifikovanom režime si dokážu dávku inzulínu aktuálne zvyšovať či znižovať vo vzťahu ku kalorickému príjmu aj bez opakovanej konzultácie s diabetológom.
Pred vyšetrením
Osobitou situáciou, v prípade ktorej sa treba zaoberať krátkodobou zmenou dávkovania inzulínu, je podľa J. Fábryho príprava na kolonoskopiu. Toto vyšetrenie je pomerne časté, pretože karcinóm hrubého čreva i konečníka je, žiaľ, rozšíreným onkologickým ochorením. „Pred týmto vyšetrením pacient nesmie dva dni prijímať potravu, preto sa mu musia adekvátne upraviť dávky inzulínu na dané dva dni. Inzulín musí prijať, ale v redukovanom množstve, aby sa nedostal do hypoglykémie. Zároveň ho však nesmie byť málo, pretože by mohol mať hyperglykémiu, prípadne hrozí až ketoacidóza. Obyčajne to prekrývame bazálnym inzulínom. Presné dávkovanie nastavíme pri osobnom stretnutí v ambulancii individuálne každému pacientovi, ktorý musí kolonoskopiu podstúpiť. Po nej sa opäť môže vrátiť k pôvodnej dávke inzulínu,“ vysvetľuje J. Fábry.
Pri športových aktivitách
Aj fyzická aktivita väčšieho rozsahu si niekedy vyžaduje úpravu dávkovania inzulínu. Každý diabetik by sa v rámci svojich možností mal aktívnemu pohybu venovať pravidelne. Preto časom nie je problém zautomatizovať si základné režimové pravidlá počas športovania. „Pri individuálnej edukácii zisťujeme, akému športu sa pacient s diabetom venuje, aká je záťaž pri danej aktivite a podľa toho prepočítame dávku inzulínu. Pacienta poučíme, s akou glykémiou môže ísť cvičiť a prečo má mať poruke hroznový cukor. Do výberu ich športovej aktivity nevstupujem a prakticky nič im nezakazujem, ale odmietam športy, kde hrozia poranenia, poškriabania či iné zranenia. Najčastejšie sa ľudia venujú cvičeniu v posilňovni, plávaniu, lyžovaniu, behaniu. Proti tomu nič nemám a podporujem pacientov, aby sa týmto aktivitám venovali,“ hovorí J. Fábry .
Športu sa spomedzi diabetikov venujú skôr mladšie vekové ročníky. Ich protipólom je skupina diabetikov 2. typu s obezitou. Hladina glykémie, glykovaného hemoglobínu a aktuálna hmotnosť počas kontroly u diabetológa hneď prezradia, či pacient dodržiava odporučený kalorický príjem. „Ak diabetik 2. typu pristupuje k liečbe poctivo a zodpovedne, klesá jeho telesná hmotnosť a úmerne s ňou môžeme znižovať aj dávku inzulínu. Rovnako je to pri pacientoch na perorálnych antidiabetikách,“ prízvukuje diabetológ.
Jedna edukácia nestačí
Každý človek je individualita, preto neplatí žiadna univerzálna schéma pri nastavovaní liečby a režimových opatrení. Pri inzulínových pacientoch je cieľom hľadať optimálnu dávku a vyhnúť sa výkyvom glykémií. „Platí, že pacienta musíme nastaviť tak, aby nemal hneď na začiatku zlú skúsenosť s hypoglykémiou. To by ho od inzulínu mohlo odradiť. Spočiatku to chce opakované kontroly aj niekoľkokrát do mesiaca, čo, žiaľ, zdravotná poisťovňa nezaplatí, ale keď má pacient problémy, nebudem ho zaťažovať rečami o tom, že poisťovňa mi to neuhradí. Pacient má problém a ten treba riešiť. Cukrovka je choroba, ktorá si vyžaduje častejšie kontroly a pravidelnú edukáciu. Diabetológ môže robiť len takýmto systémom,“ uzatvára J. Fábry.
Spracovala: Barbora Tinková
Foto: fotolia.com