„Po prvý raz v dejinách ľudstva zabíjajú chronické neinfekčné choroby, ako je cukrovka, rakovina alebo kardiovaskulárne ochorenia, väčší počet ľudí než infekčné choroby vyvolané vírusmi, baktériami, plesňami či parazitickými prvokmi a ďalšími cudzopasníkmi,“ skonštatovala v roku 2011 Organizácia spojených národov.
Ochorenia, ktoré obvykle hádžeme do jedného vreca s visačkou „civilizačné“, si ročne vyžiadajú 35 000 000 obetí na životoch.
Lenže tzv. civilizačné choroby zďaleka nesužujú len obyvateľov „civilizovaných“, priemyselne vyspelých krajín. Všade, kam prenikol západný životný štýl s typickou stravou doslova nabitou energiou, pribúda obéznych a chorých ľudí.
Na svete žije o tretinu viac obéznych ľudí, než koľko ich trpí podvýživou. Ľudia v rozvojových krajinách sa dnes dožívajú vyššieho veku a počas dlhšieho života sú častejšie ohrození práve civilizačnými chorobami.
Obezita nie je civilizačná choroba!
Je chyba dávať znamienko rovnosti medzi obezitu a civilizačné choroby. Asi pätina obéznych má celkovo nenarušený metabolizmus a dožije sa obvyklého veku. Naopak, asi 40 % ľudí s normálnou telesnou hmotnosťou má metabolizmus narušený a trpí cukrovkou, vysokým krvným tlakom alebo degeneráciou pečene. Obezitu môžeme preto chápať ako jeden z prejavov porúch metabolizmu, ktoré sú v ľudskej populácii podstatne bežnejšie než nadváha.
Civilizačné choroby majú tri hlavné príčiny – fajčenie tabaku, pitie alkoholu a nezdravé stravovanie. Spotreba tabaku i alkoholu je regulovaná zákonmi a predpismi.
Napríklad u nás nesmú alkohol konzumovať ani nakupovať ľudia mladší ako 18 rokov. Na každej škatuľke cigariet musí byť varovanie pred ich neblahým vplyvom na zdravie a na niektorých miestach je fajčenie zakázané.
Potraviny však regulácii nepodliehajú. Človek si môže kúpiť tučný a sladký zákusok a zhltnúť ho na posedenie. Žiadna výstraha ho nevaruje pred následkami. Žiadny zákon či vyhláška mu v tom nebránia.
Ani tuky, ani soľ za to nemôžu!
Regulácia spotreby potravín predstavuje zložitý problém. Bez tabaku aj alkoholu sa človek celkom ľahko zaobíde, a tak je ich spotrebu možné bez následkov obmedzovať. Jesť však musíme. Pokiaľ má byť regulované nezdravé stravovanie, ktoré má za následok rozvoj civilizačných chorôb, musíme nájsť v potrave skutočne nebezpečné a do značnej miery nahraditeľné zložky a pomocou zákonov a noriem obmedziť ich konzumáciu.
Čo vybrať? V Dánsku zvolili tuky, a na potraviny s vysokým obsahom tuku vymerali špeciálnu daň. Mohla by to byť aj kuchynská soľ, ktorej obsah v priemyselne vyrábaných potravinách by mohol byť obmedzený na rozumne nízku hladinu.
Lekári Robert Lustig, Laura Schmidtová a Claire Brindisová z University of California v San Franciscu sú však presvedčení, že ani tuky, ani soľ nie sú hlavní zabijaci, ktorí sa skrývajú v potrave konzumovanej obyvateľmi západného sveta.
Máme radi sladké
Vinníka miliónov úmrtí vidia v cukre. Konkrétne v ovocnom cukre, fruktóze, ktorá sa používa ako sladidlo v mnohých potravinách. Za posledných 50 rokov sa celosvetová spotreba cukru zvýšila na trojnásobok.
Ako sladidlo sa používa cukor sacharóza, ktorý sa izoluje z cukrovej repy alebo cukrovej trstiny, a jeho molekuly sú tvorené jednoduchými cukrami, glukózou a fruktózou. Ďalším hojne používaným typom sladidla je sirup vyrábaný z kukurice. Ako základná surovina slúži kukuričný škrob, ktorý sa pomocou enzýmov rozkladá až na glukózu. Následne sa časť glukózy v roztoku mení na fruktózu. Oba cukry sú v sirupe zhruba v pomere 1 : 1.
Tradícia sladenia repným či trstinovým cukrom je dlhá. Kukuričný sirup sa začal pridávať hlavne do sladených nápojov až v druhej polovici 70. rokov minulého storočia, ale jeho spotreba odvtedy rastie priam raketovo. A práve to je problém. V malom množstve cukry neškodia. Vysoká spotreba fruktózy a sacharózy však nezostáva bez následkov.
Cukor je všadeprítomný
Naši predkovia si mohli na sladkých pokrmoch s vyšším obsahom cukru pochutnávať iba výnimočne. Ovocie bolo dostupné nanajvýš niekoľko mesiacov v roku.
Zber medu ako ďalšieho výdatného zdroja cukru narážal na zúrivý odpor včiel vyzbrojených žihadlami. Cukor bol dlho vzácnosťou vyhradenou len pre zámožných ľudí.
Dnes sa cukor pridáva do celého radu potravín a nápojov a človek pred ním prakticky nemá úniku. Keď chce jesť, takmer zákonite konzumuje i nadbytočný cukor. V ekonomicky rozvinutých krajinách sveta vrátane Slovenska konzumujú ľudia denne v cukre cielene pridávanom do potravín a nápojov asi 500 kalórií energie.
Cukor je jedovatý
Konzumácia cukru zďaleka neškodí len tým, že sa s jeho molekulami do nášho organizmu hrnie energia. „Sladká pohroma“ sa v toxických účinkoch vyrovná alkoholu.
Výdatný prísun fruktózy má v ľudskom tele za následok zvýšenie tvorby kyseliny močovej, a to vede k vzostupu krvného tlaku. Cukry sú v tele spracovávané okrem iného aj na tuky. Pokiaľ vzniká tukov príliš veľa, ukladajú sa v pečeni a ťažko ju poškodzujú. V tom je efekt cukru nápadne podobný účinkom nadmernej konzumácie alkoholu. Pečeň „kúpaná“ vo fruktóze vyrába krvný cukor glukózu a oslabuje reakciu organizmu na inzulín vylučovaný pankreasom. To je počiatok cukrovky.
Fruktóza sa sama priamo viaže na rôzne molekuly, od tukov a bielkovín v membránach buniek až po dedičnú informáciu uloženú v bunkovom jadre. Molekuly s naviazanou fruktózou neplnia svoju úlohu a bunky majú narušenú funkciu. Dôsledkom je urýchlené starnutie buniek, tkanív, orgánov a celého organizmu. Niektoré štúdie dokázali spojitosť medzi spotrebou cukru a vznikom rakoviny či poklesom duševnej výkonnosti.
Zdroj: 21stoleti.cz (krátené)
Foto: fotolia.com