Mnoho pomerne mladých ľudí zomiera na infarkt srdcového svalu alebo na mozgovú porážku bez toho, že by mali v krvi výrazne zvýšenú hladinu celkového cholesterolu. Je zrejmé, že smrť týchto ľudí spôsobili iné rizikové faktory. Dnes vieme, že hlavnou hrozbou je celý komplex chorobných zmien, ktoré sa súborne nazývajú syndróm X.
Syndróm X možno zhrnúť do niekoľkých bodov – hromadenie tuku v brušnej oblasti, narušená látková premena glukózy, zvýšený krvný tlak, znížená hladina „dobrého“ HDL-cholesterolu a ďalšie.
Debaty okolo diabetu 2. typu a aterosklerózy sa stále točia okolo troch problémov: 1) obezity; 2) porúch látkovej premeny glukózy; 3) rizika ochorení srdca. Odborníci však v súčasnej dobe spájajú tieto tri okruhy otázok do jedinej – do syndrómu X, ktorý má aj iné názvy, napr. metabolický syndróm alebo syndróm inzulínovej rezistencie. Až príliš jednoduchá je predstava, podľa ktorej sa spája diabetes s chorobami srdca: obezita Ú cukrovka Ú vysoký cholesterol Ú infarkt.
Tieto vzťahy sú oveľa zložitejšie a hladina celkového cholesterolu v ňom nehrá až takú významnú úlohu. V populárnych článkoch sa často tvrdí, že nadváha a obezita zapríčiňujú vzostup hladiny celkového cholesterolu v krvi. Ukazovateľ nadváhy a obezity (BMI = váha v kg delená výškou v metroch2 ) stúpa s vekom úplne rovnako ako hladina celkového cholesterolu. Ak preto porovnávame hladinu cholesterolu obéznych osôb s hladinou celkového cholesterolu štíhlych ľudí, ktorých vek je obvykle podstatne nižší, získame chybný dojem, že ľudia s nadváhou majú celkový cholesterol zvýšený. Skutočnou príčinou je však ich vyšší vek, nie nadváha či obezita.
Hranice pre diagnózu
Vysoko rizikový syndróm X nezávisí od hladiny celkového cholesterolu v krvi. Americká asociácie pre srdce zverejnila v roku 2007 spresnené hranice pre diagnózu syndrómu X (musia byť prítomné najmenej tri diagnózy):
● vysoký krvný cukor nalačno – nad 5,6 mmol/l
● vysoký krvný tlak – systolický tlak nad 130 mmHg, diastolický tlak nad 85 mmHg
● centrálna obezita (ukladanie tuku v oblasti pásu – obvod pásu v prípade mužov nad 102 cm, žien nad 88 cm)
● chorobne zmenené hladiny niektorých tukových látok v krvi: nízky „dobrý” HDL-cholesterol – u mužov pod 0,9 mmol/l, u žien pod 1,1 mmol/l a vysoké triglyceridy – u oboch pohlaví viac ako 1,7 mmol/l.
Zhubné následky
Národný prieskum výživy už v rokoch 1988 – 1994 dokázal, že takmer 50 miliónov obyvateľov USA malo v tej dobe syndróm X. V súčasnosti má metabolický syndróm každý štvrtý dospelý Američan, teda asi 70 miliónov osôb. Zhubné následky syndrómu X ho kvalifikujú ako zdravotný problém č. 1 pre mnohé ekonomicky vyspelé štáty. Syndróm X je nielen hlavnou príčinou kardiovaskulárnych ochorení, ale zapríčiňuje aj zvýšenú celkovú úmrtnosť, úmrtnosť na viaceré druhy ochorenia pečene a niektoré druhy rakoviny.
Príčiny metabolického syndrómu sú zložité a iba z časti objasnené. Tri najvýznamnejšie faktory sú starnutie, genetika a životný štýl (najmä nízka telesná aktivita a vysoký energetický príjem). Medzi odborníkmi stále prebiehajú spory o to, či obezita alebo inzulínová rezistencia sú príčinou metabolického syndrómu, alebo či ide o oveľa širšiu metabolickú poruchu.
Prevencia a liečba
Prevencia a liečba metabolického syndrómu vyžaduje trvalú zmenu životného štýlu, najmä zvýšenú telesnú aktivitu, zníženie príjmu energie a zmenenú štruktúru výživy. Primárnym cieľom je znížiť riziko kardiovaskulárneho ochorenia, menovite infarktov srdcového svalu a mozgovej porážky, ako aj rozvinutej formy diabetu 2. typu. Preto je v prvom rade potrebné zmierniť vplyv hlavných kardiovaskulárnych rizikových faktorov – prestať s fajčením a znížiť úroveň rizikového LDL-cholesterolu, triglyceridov, krvného tlaku a hyperglykémie. Pred použitím špecifických liekov je potrebné zmeniť životný štýl:
1. znížiť hmotnosť na normálnu úroveň (BMI pod 25 kg/m2),
2. zvýšiť telesnú aktivitu (minimálne 30 minút primeraného cvičenia denne)
3. radikálne zmeniť zloženie stravy:
● podstatne zvýšiť v potrave podiel obilnín, strukovín, zeleniny, ovocia, orechov a rýb, inými slovami zvýšiť príjem n-3 a n-6 nenasýtených mastných kyselín, antioxidačne účinných vitamínov C a E, karotenoidov a flavonoidov, ako aj nestráviteľnej vlákniny;
● podstatne znížiť spotrebu živočíšnych nasýtených tukov, trans-tukov z margarínov vyrábaných zastaranou technológiou a aj konzumáciu nápojov sladených sacharózou.
● zvýšiť spotrebu mlieka a mliečnych produktov. Táto požiadavka vychádza z výsledkov tohtoročnej zverejnenej štúdie, v ktorej na vzorke vyše 2000 dospelých mužov zistili, že denný príjem pol litra mlieka znižuje viac ako o polovicu vznik syndrómu.
Výskyt oveľa vyšší
Preventívnym opatreniam treba venovať pozornosť od detstva. Pravidelný prieskum zdravotného stavu obyvateľov USA ukázal v uplynulom štvrťstoročí prudký nárast nadváhy detí. V súčasnosti už každý štvrtý mladý Američan má nadváhu alebo obezitu. Okrem nízkej telesnej aktivity (počítačové hry, televízia, transport výlučne autom) sú zrejme ďalšou príčinou „fast-food” reštaurácie, v ktorých americké deti konzumujú až 40 % svojej dennej potravy. Výskyt syndrómu X u detí a dospievajúcich je oveľa vyšší ako sa pôvodne predpokladalo. V tomto roku zverejnené výsledky výskumu dokazujú, že výskyt metabolického syndrómu stúpa so stupňom obezity a zasahuje až 50 % extrémne obéznych detí. Tieto deti po dovŕšení 20 – 30 rokov, teda vo veku, keď by mali byť úplne zdravé, ohrozuje prvý srdcový atak a ak nezmenia životný štýl, môžu dostať v štyridsiatke ťažký infarkt.
Éra obéznych detí
Doba kyprých barokových anjelikov je už za nami. Nahradila ich éra extrémne obéznych detí milujúcich rýchle občerstvenie so stále sa zväčšujúcimi porciami hotdogov, kombinované vysokou spotrebou presladených limonád. Ak sa tento problém nevyrieši, sľubný pokles kardiovaskulárnych úmrtí v ekonomicky vyspelých krajinách sa zastaví a predlžovanie života začne stagnovať.
RNDr. Emil Ginter, DrSc.
Foto: www.fotolia.com