Vo vašom žalúdku sa môže udomácniť a dlhodobo šarapatiť choroboplodná baktéria Helicobacter pylori a vy o tom nemusíte vedieť. Aj napriek tomu, že poškodzuje žalúdočnú sliznicu a môže vyprovokovať vážne ochorenie, nemusíte pociťovať žiadne bolesti, ani tráviace ťažkosti.
Helicobacter pylori (HP) vyzerá ako morská príšera. Vo svojej štruktúre má zväzok dlhých bičíkov, ktorými sa uchytáva v žalúdku. Podľa gastroenterológa MUDr. Petra Minárika z Poradne pre obezitu a zdravý životný štýl v Bratislave neexistuje len jeden kmeň HP, ale viacero. „Jednotlivé kmene majú rôzny stupeň choroboplodnosti, niektoré sú škodlivejšie než druhé. Najrizikovejší kmeň sa dokonca vyskytuje v 50 – 60 % prípadov. Ten, kto je jeho nositeľom, má 20-násobne väčšie riziko karcinómu žalúdka.“ To, či bude HP k vášmu organizmu šetrnejší alebo zákernejší, závisí od génov, ktoré nosí v sebe. Pri vyšetrení sa však nerozlišujú, ich liečba je rovnaká.
Mení sa
Jeden človek je zväčša nositeľom len jedného kmeňa, počas života sa však môže zmeniť na iný. „Helicobacter má meniaci sa genóm. V priebehu rokov sa jednotlivé reťazce nesúce genetickú informáciu baktérie menia a tak dochádza k jej zmenám,“ konštatuje MUDr. Minárik.
Baktériu Helicobacter pylori objavili v roku 1982 Austrálčania Barry J. Marshall a J. Robin Warren, ktorí za objav v roku 2005 získali Nobelovu cenu.
Žije v žalúdku
HP má veľmi rád kyslé prostredie, preto žije v žalúdku, hlavne v jeho poslednej tretine. Nebezpečnou baktériou sa môžete nakaziť veľmi jednoducho. Stačí použiť lyžičku či vidličku, alebo pohár človeka, ktorý je jej nositeľom. Infikovať sa môžete dokonca aj bozkom, HP totiž krátkodobo prežíva na zubnej sklovine. Nákaze napomáha aj kašeľ či pálenie záhy, keď sa kyslý žalúdočný obsah dostane až do ústnej dutiny. „Z faktov vyplýva, že je možný prenos aj stolicou, alebo kontaminovanou vodou fekáliami, častejšie ale v rozvojových krajinách,“ upozorňuje gastroenterológ.
Chronický zápal
Obozretní pred nákazou HP by ste mali byť najmä v prípade, ak máte oslabenú imunitu. Po styku s baktériou sa vo vašom organizme ľahšie zachytí. Na prevenciu by ste mali myslieť predovšetkým vy diabetici, vaša obranyschopnosť totiž nie je stopercentná. A HP podľa MUDr. Minárika nie je žiadne neviniatko, infekcia je väčšinou bezpríznaková. „Vedie však k chronickému zápalu žalúdočnej sliznice, tzv. chronickej gastritíde. V prípade, že sa nelieči, môže dôjsť k zmenám buniek, čím sa nakazení ľudia dopracujú k predrakovinovému stavu. 1 % z nich spravidla dostane rakovinu žalúdka.“
Baktéria a koža
V súčasnosti sú ľudia dosť informovaní a sami sa pýtajú na odborné vyšetrenie. Potenciálni prenášači HP sa ku gastroenterológovi často dostanú na odporúčanie dermatológa. „Vzťah medzi kožnými problémami a HP však nebol jasne dokázaný. Ľudia ale majú niekedy pocit, že za ich zápalovými ochoreniami kože stojí infekcia HP,“ hovorí MUDr. P. Minárik.
HP je považovaný za karcinogén 1. triedy pre ľudský žalúdok.
Zápach z úst
Aj keď sa väčšina hostiteľov HP nesťažuje na žiadne ťažkosti, niektorých môže potrápiť bolesť žalúdka či pocit jeho plnosti a nechutenstva. Veľmi frekventovaným príznakom infekcie HP je zápach z úst, tzv. halitóza. HP je totiž schopný produkovať sulfid vodíka a metylmerkaptán, pričom ich tvorba je kmeňovo špecifická. Tvorba týchto látok môže podmieňovať zapáchajúci dych. Tieto látky tiež poškodzujú bunky sliznice tráviaceho traktu, aj ústnej dutiny. Niektorí pacienti dokonca ku gastroenterológovi prichádzajú len so zápachom z úst ako s jediným príznakom HP.
Alarmujúce fakty
● 100 % ľudí s HP dostane chronický zápal žalúdočnej sliznice, ale nemusia mať žiadne ťažkosti.
● Z toho 30 – 40 % chorých má problémy tráviaceho charakteru – pocit plnosti žalúdka, neznášanlivosti, nechutenstva, niekedy bolesti v oblasti žalúdka, častým príznakom je zápach z úst, tzv. halitóza.
● 10 až 15 % infikovaných dostane v priebehu života dvanástnikový alebo žalúdočný vred.
● 1 % skončí s rakovinou žalúdka.
● Na Slovensku je hostiteľmi HP 30 – 40 % ľudí. Sú však krajiny, kde je premorenosť baktériou 100-percentná. Čím nižší sociálny status, tým vyššia chorobnosť.
Na základe vzorky
Má niekto vo vašej rodine HP alebo máte podozrenie, že ste jeho nositeľom? Choďte na vyšetrenie. Váš žalúdok skontrolujú endoskopicky získaním bioptických vzoriek zo sliznice žalúdka. Tohto zákroku sa báť nemusíte. Aj keď sa vám pri pomyslení na hadičky, ktoré vám budú dávať do krku, zahmlieva pred očami, nemusíte sa obávať. Biopsia je bezbolestná a celé endoskopické vyšetrenie trvá 1 až 2 minúty. HP vám môžu skontrolovať aj biochemicky, tzv. rýchlym ureázovým testom. Vzorku z vašej sliznice gastroenterológ ponorí do močoviny a v prípade, že sa rozloží na amoniak a oxid uhličitý (CO2), znamená to, že ste infikovaní. Baktéria HP totiž produkuje enzým ureázu, ktorá štiepi močovinu na tieto látky.
Dychový test
Ak máte z endoskopie neprekonateľný strach, čakáte bábätko, alebo ide o vaše malé deti, stačí využiť neinvazívnu vyšetrovaciu metódu, tzv. dychový test. „Je veľmi presný, jeho princíp je podobný ako pri ureázovom teste. Nepotrebujeme k tomu vzorku sliznice žalúdka,“ vysvetľuje MUDr. P. Minárik. Stačí, keď vypijete roztok močoviny so špecificky označenou molekulou uhlíka. Ak sa vo vydychovanom vzduchu takýto uhlík objaví, je takmer na 100 % isté, že HP máte. Ste vo veku 19 až 20 rokov? Dychový test vám v rámci preventívnej prehliadky plne preplatí zdravotná poisťovňa. Ostatní si za neinvazívne vyšetrenie, žiaľ, musíte zaplatiť. Robia ho v niektorých súkromných gastroenterologických centrách.
Novinkou na Slovensku je aj veľmi spoľahlivý test na zistenie antigénu HP zo stolice. Výsledok je pozitívny už na začiatku infekcie. Toto vyšetrenie však zatiaľ realizujú len niektoré ambulancie a laboratóriá.
Protilátky v krvi
Lekári neraz na diagnostiku HP využívajú aj sérologické vyšetrenie protilátok v krvi. Táto neinvazívna metóda je však podľa MUDr. Minárika nespoľahlivá, pretože ak má človek protilátky pozitívne, nemusí to znamenať, že má HP. „Z výsledkov sa nedá jednoznačne povedať, či ide skutočne o infekciu. Inokedy sú problémom zase falošné negatívne výsledky. Odporúčam gastroskopické vyšetrenie, touto metódou sa dá navyše priamo skontrolovať žalúdok a tráviaci trakt, či v ňom nie sú už nejaké prejavy poškodenia.“ Sérologické vyšetrenie má však svoje opodstatnenie pri kontrole, ktorú by ste mali absolvovať mesiac od ukončenia liečby.
Kombinácia liekov
Ako hostiteľ baktérie HP budete 7 až 10 dní užívať 2 druhy vybraných antibiotík a jeden liek tlmiaci produkciu žalúdočnej kyseliny. Ak sa na kontrolnom vyšetrení zistí, že liečba bola neúspešná, hlavne pre rezistenciu na antibiotiká, gastroenterológ vám predpíše inú kombináciu liekov. „K tomu by mal infikovaný človek užívať probiotické baktérie, lebo antibiotiká majú širšie spektrum účinnosti a môžu utlmiť aj vlastnú probiotickú mikroflóru v hrubom čreve,“ odporúča MUDr. P. Minárik.
(ivk)