Nemám cukrovku, len vysoký cukor

Náhodne zistená zvýšená hladina cukru v krvi nie je ničím neobvyklým. Mnohí z vás sa len tak mimochodom dozvedeli, že majú vyššiu glykémiu. Čo to znamená? Je to už cukrovka, alebo nie? To je otázka, ktorú si často kladiete. Pojem zvýšená hladina cukru v krvi znamená pre lekára a pacienta niečo iné.

Lekárovi tento stav zvyčajne napovie, že môžu v tele dotyčného nastúpiť zdravotné komplikácie. Uvedomuje si rizikovosť pacienta a mal by upozorniť na nutné zmeny, ktoré treba zaviesť do života. Ako nutnosť číslo jeden sa javí zmena stravovania a režimu ako takého. Ruka v ruke so stravou na seba upozorňuje potreba pravidelného pohybu.
Pacient, ktorého sa zvýšená glykémia týka, ju vníma len ako prechodnú záležitosť. Dnes mám cukor zvýšený, nabudúce to tak byť nemusí, povie si a situáciu nepovažuje za vážnu. Po jednorazovej návšteve diabetológa sa po čase môže stať, že pacient sa na otázku súvisiacu s trvaním cukrovky vyjadrí prekvapene: „Ja predsa nemám cukrovku, len vyššiu hladinu cukru.“ Kde je teda pravda?

Prísnejšie kritériá
Treba uznať, že kritériá na stanovenie diagnózy diabetes mellitus sa sprísnili. Kedysi dobrá hladina cukru v krvi sa dnes už považuje za hladinu zvýšenú. Pacientov často mätie aj skutočnosť, že nepociťujú žiadne vážnejšie zdravotné ťažkosti. Napriek tomu však človek cukrovku môže mať a s ňou sa automaticky spája zdravotné riziko.
„Len“ zvýšená hladina cukru v krvi sa nazýva prediabetes a nie je správne brať ju na ľahkú váhu. Rizikovosť je v tomto prípade totiž podobná ako pri potvrdenej cukrovke.

Diabetologička MUDr. Adriana Ilavská radí
Nová klasifikácia ochorenia diabetes mellitus nahradila staré triedenie podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) platné od roku 1985. Americká diabetologická asociácia (ADA) v roku 1997, Medzinárodná diabetologická federácia (IDF) v roku 1999 a následne aj Slovenská diabetologická spoločnosť (SDS) prijali novú klasifikáciu. Rozhodujúcu úlohu má v nej typ diabetu (1. alebo 2. typ) a nie spôsob liečby (inzulínom alebo bez neho), a aj podchytenie skorých porúch metabolizmu cukru (glukózovej homeostázy).

Hraničná porucha glukózovej homeostázy znamená, že pacient síce nesplnil kritériá na diagnostikovanie cukrovky, ale ani nemá hladinu cukru v normálnom rozpätí.
Normálna hladina krvného cukru (glykémia) je do 5,6 milimólov na liter (mmol/l). Vyššia hodnota znamená už poruchu metabolizmu cukru rôzneho stupňa.
1.    Hraničná glykémia nalačno (má skratku IFG z anglického impaired fasting glucose) znamená, že hladina krvného cukru ráno nalačno je vyššia ako 5,6, ale nižšia ako 7 mmol/l a porucha pri vyšetrení po záťaži nebola zistená.
2.    Porucha glukózovej tolerancie (má skratku PGT) znamená, že hladina krvného cukru ráno nalačno je vyššia ako 5,6, ale nižšia ako 7 mmol/l a súčasne pri vyšetrení tzv. glykemickej krivky po záťaži bola zistená glykémia nad 7,8 mmol/l a pod 11,1 mmol/l.

Hraničné poruchy glukózovej homeostázy sú ekvivalentom pojmu prediabetes. Už tento názov znamená, že pacientov s takýmito poruchami treba pravidelne sledovať, minimálne jedenkrát ročne. Aj keď typické diabetické mikroangiopatické zmeny, ako je poškodenie očí – diabetická retinopatia alebo obličiek – diabetická nefropatia, sú u nich zriedkavé, veľmi často sa spájajú s tzv. syndrómom inzulínovej rezistencie a s náchylnosťou k predčasným aterosklerotickým komplikáciám v dôsledku kôrnatenia ciev. Diabetes mellitus (predovšetkým 2. typu) nevznikne náhle z jedného dňa na druhý, ale obyčajne pred zistením ochorenia. Už 8 – 15 rokov sa vyvíja porucha hladiny krvného cukru, ktorá sa zhoršuje priemerne každý rok o 3 – 5 %. Ochorenie sa potvrdí, keď dôjde k porušeniu regulácie krvného cukru na 50 %.

Foto: fotolia.com