Železné pľúca tvoril valec, v ktorom bol uzavretý trup chorého, vyčnievala iba hlava. Podtlakom vo valci sa hrudník chorého rozpínal a pľúca nasávali vzduch. K výdychu došlo po prerušení podtlaku vo valci. Proces zodpovedal normálnemu dýchaniu. V súčasnosti sa takéto respirátory už nepoužívajú.
Zariadenie na záchranu ľudského života vyrobil Philip Drinker z Harvardovej univerzity. Čoskoro sa objavila vylepšená verzia z dielne Jacka Emersona. V období pred zavedením očkovania proti obrne, práve jeho železné pľúca zachránili veľa detí. Železné pľúca sa však využili aj pri oživovaní utopených, alebo pri otrave oxidom uhoľnatým.
O prístrojoch na podporu dýchania pri ochrnutí svalstva však dumali ľudia aj v minulosti. Známe sú skrinkové zariadenia na princípe vákua z 18. a 19. storočia. Dokonca Alexander Graham Bell vyvinul v roku 1880 akýsi vákuový plášť (vacuum jacket), ktorý slúžil na rozpínanie hrudníka.
So železnými pľúcami prežili niektorí ľudia takmer celý život. Austrálčanka June Middleton musela napríklad 60 rokov ležať 21 hodín denne v rúre, ktorá jej umožňovala dýchať. Železné pľúca ju držali pri živote od detskej obrny v roku 1949 až do jej skonu 30. októbra 2009, dožila sa 83 rokov. Pacientka mohla z valca vyjsť len na krátky čas s mobilným dýchacím prístrojom. Svoju situáciu znášala s humorom. Žena ochorela počas epidémie detskej obrny v roku 1949, len dva týždne pred tým, ako mala ísť k oltáru. Na prístroji mala nalepené plagáty hráčov futbalového tímu Carlton, ktorého bola veľkou obdivovateľkou. „Keď spím so 49 mužmi, nepotrebujem žiadnu prikrývku", žartovala.
Rovnako dlho sa podarilo žiť v železných pľúcach aj Američanke Marthe Mason. Tá zomrela v máji 2008. Detskú obrnu dostala ako 11-ročná.
Jednou z najmladších pacientok bola Američanka Dianne Odell. Žena z Tennessee (USA) strávila až na niekoľko mesiacov skoro celý 61-ročný život v železných pľúcach. Zomrela v máji 2008 v dôsledku výpadku prúdu.
Zdroj: TASR
Foto: Wikipedia