Pľúcna artériová hypertenzia (PAH) je jedna z foriem vysokého krvného tlaku v pľúcnom cievnom riečisku. Je to vzácne, ťažké a nevyliečiteľné ochorenie. Laici a často aj odborníci si ju zamieňajú s artériovou hypertenziou („vysoký tlak“), od ktorej sa však zásadne líši. Ešte prednedávnom boli lekári v liečbe pacientov s pľúcnou artériovou hypertenziou prakticky bezradní. K dispozícii boli len lieky, ktoré pomáhali týmto ľuďom len minimálne a nedokázali zvrátiť nepriaznivý a nezadržateľný priebeh ochorenia. Na Slovensku je v súčasnosti odhalených približne 130 – 140 pacientov s PAH, predpokladá sa však, že niekoľko desiatok prípadov ešte nie je diagnostikovaných. Každý rok pribúda približne 15 – 20 nových prípadov. Údaje o výskyte PAH v európskych krajinách majú veľmi široké rozpätie, čísla sa pohybujú od 5 do 50 milión obyvateľov. Úmrtnosť na PAH je vyššia ako na niektoré najvýznamnejšie zhubné ochorenia, ako je rakovina prsníka či hrubého čreva.
Mechanizmus vzniku ochorenia PAH
Ak chceme pochopiť, čo sa skrýva za týmto zložitým názvom, musíme si uvedomiť, že srdce a pľúca pracujú v úzkej súčinnosti. Do pravej komory prichádza krv z celého tela, ktorá je zbavená kyslíka. Pravá komora ju vytláča do pľúc, kde sa okysličuje a dostáva sa do ľavej komory. Tá prečerpáva krv bohatú na kyslík do celého tela.
„Podstatou pľúcnej artériovej hypertenzie sú viaceré chorobné procesy – zmrštenie drobných pľúcnych tepien (artérií) a zmnoženie buniek v ich stenách, ktoré hrubnú. Zároveň sa vo vnútri ciev môžu vytvárať drobné krvné zrazeniny. Prvotný podnet, ktorý vyvolá tieto zmeny, ostáva nášmu poznaniu stále neznámy. Výsledkom však je, že pravá komora srdca musí na to, aby prečerpala cez pľúca dostatočné množstvo krvi, vytvoriť vysoký tlak (hypertenziu), a tak vynakladať obrovskú námahu. Po čase pravá komora srdca toto preťaženie nezvládne a zlyhá. Navonok sa to prejaví ako dýchavičnosť pri fyzickej námahe, modranie pier, odpadávanie, opuchy nôh či hromadenie vody v tele,“ uvádza doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., z Centra pre pľúcnu artériovú hypertenziu pri NÚSCH.
Diagnostika PAH
Ak má byť PAH účinne liečená, musí byť včasne odhalená. Diagnostiku však sťažuje vzácny výskyt, ktorý spôsobuje, že mnohí lekári sa s touto chorobou počas svojej celoživotnej lekárskej praxe vôbec nestretnú a nemyslia na ňu. Príznaky sa navyše dajú ľahko zameniť s inými, omnoho bežnejšími chorobami, než je samotná pľúcna artériová hypertenzia, teda napr. ischemická choroba srdca, postihnutie chlopní srdca, ale aj chronický zápal priedušiek, astma, chudokrvnosť a ďalšie. Na pľúcnu artériovú hypertenziu sa teda nezvyknú lekári zamerať hneď na začiatku diagnostického procesu, ale najmä vtedy, ak sa bežným lekárskym vyšetrením nedarí odhaliť príčinu ťažkostí, či vtedy, keď ťažkostí pretrvávajú napriek komplexnej liečbe, ktorú naordinoval kardiológ alebo pneumológ.
Liečba PAH
Pľúcna artériová hypertenzia je síce veľmi zriedkavá, predsa však môže postihnúť kohokoľvek z nás či našich príbuzných. Ľudia, z ktorých sa z jedného dňa na druhý prekvapivo stali pacienti s nevyliečiteľnou chorobou, o tom podávajú svedectvo. Títo pacienti, ich príbuzní a priatelia zvádzajúci tvrdý boj s neľahkým osudom, a preto si zaslúžia, aby sa o ich chorobe vedelo a aby ich boj dostal podporu verejnosti.
V ostatných rokoch sme sa stali svedkami pokroku, keď do bežnej praxe vstúpili lieky, ktoré sú schopné zmierniť príznaky, zlepšiť kvalitu života, spomaliť priebeh choroby a snáď aj predĺžiť život pacientov. Dnes je liečba pacientov na Slovensku porovnateľná s vyspelým svetom.
Pacienti postihnutí týmto vzácnym ochorením sa rozhodli založiť v roku 2010 Združenie pacientov s pľúcnou hypertenziou, o. z., aby vzali svoj osud do vlastných rúk. Prezidentkou združenia je bývalá učiteľka Iveta Makovníková, ktorá je skvelým príkladom, ako sa nevzdať a bojovať s pľúcnou hypertenzoiu. Ako jedna z mála absolvovala úspešnú transplantáciu pľúc vo Viedni a dnes po vyše roku s ešte väčším nasadením pomáha ostatným pacientom. Prostredníctvom združenia chce zvýšiť povedomie odborníkov o tejto chorobe, aby sa na ňu včas myslelo, pretože včasné stanovenie diagnózy a začiatok liečby znamenajú zlepšenie osudu pacientov. Edukačno-rekondičné stretnutia, ktoré združenie pravidelne organizuje, zasa pomáhajú pacientom a ich blízkym zvládať náročné postihnutie.
Z vyjadrenia pacientky s pľúcnou artériovou hypertenziou
„Dýchavičnosť sa mi postupne zhoršovala dva roky. Predpísali mi lieky na astmu, ktoré vôbec neúčinkovali. Nakoniec ma lekár poslal ku kardiológovi. Ten mi urobil echokardiografiu a vyslovil podozrenie na pľúcnu hypertenziu. Absolvovala som viaceré vyšetrenia, stanovili mi diagnózu a začali liečbu.“ Mária, 39 rokov
Zdroj: Bayer, spol. s r. o. (spracovala: Barbora Tinková)
Foto: fotolia.com