O káve sa okrem iného veľa popísalo aj v súvislosti s rôznymi ochoreniami – najčastejšie s vysokým krvným tlakom, zvýšenou hladinou cholesterolu, vredovou chorobou žalúdka alebo dvanástnika. Aj diabetici sa často pýtajú, či je káva vôbec vhodná pre ľudí so zistenou poruchou metabolizmu cukru, koľko jej môžu vypiť a, samozrejme, ako ju sladiť.
Káva je jedným z najrozšírenejších nápojov. Dnes sa pije na celom svete, i keď každý národ má svoj vlastný spôsob prípravy. Mnohí si bez nej nevedia predstaviť ani deň. Niekto si dá jednu, dve šálky, iní ju popíjajú ako hlavný zdroj tekutín. Káva sa najčastejšie podáva zalievaná, prekvapkávaná, espresso alebo instantná káva.
Kofeín a iné zložky
Káva obsahuje farmakologicky účinnú látku kofeín a okrem neho celý rad aromatických látok, antioxidantov. Jedna bežná porcia obsahuje okolo 85 mg kofeínu. Najviac ho je v zalievanej káve, najmenej v espresse. Táto látka sa však nachádza aj v čaji, kakau, kolových nápojoch a čokoláde. Využíva sa tiež vo farmaceutických prípravkoch. V jeden tablete sa nachádza najčastejšie 25 - 70 mg kofeínu.
Pôsobí stimulačne
Alkaloid kofeín pôsobí na centrálny nervový systém stimulačne, odstraňuje pocit únavy a zlepšuje náladu. Má aj močopudné účinky, zvyšuje vylučovanie žalúdočnej kyseliny. Na druhej strane, keď vypijete väčšie množstvo kávy, môže u vás vyvolať aj nepriaznivé účinky, ako:
● zvýšenú psychomotorickú aktivitu - zníženie aktivity, nedostatok nápadov, dojem, že všetko ide nápadne pomaly, tichá reč, neschopnosť rozhodnúť sa,
● tras rúk,
● neschopnosť koncentrovať sa,
● pocit chvenia žalúdka,
● zrýchlenú činnosť srdca,
● poruchy srdcového rytmu,
● zrýchlené dýchanie.
Účinok kofeínu sa prejaví už o 15 minút po vypití kávy. Najväčšia časť sa vylúči do 6 hodín, úplne až do 24 hodín. Ak vynechajú obvyklú dávku chronickí kávičkári, môže im to spôsobiť abstinenčnú bolesť hlavy.
Denná odporúčaná dávka kofeínu:
okolo 150 mg
Toxická alebo dokonca smrteľná dávka:
okolo 10 g, teda asi 70-krát vyššia, ako je odporučená denná dávka
KÁVA A CUKROVKA
Cukrovka (diabetes mellitus) patrí medzi ochorenia, ktorých výskyt sa prudko zvyšuje. V súčasnosti sa sledujú viaceré opatrenia životného štýlu, ktoré by mohli ovplyvniť výskyt tohto chronického metabolického ochorenia.
Pitiu kávy diabetikmi sa preto venovali viaceré odborné práce. Z desiatich publikovaných štúdií z Holandska, Fínska, Švédska a USA, až sedem potvrdilo, že čím viac bolo kávičkárov, tým mali nižšiu pravdepodobnosť výskytu cukrovky. Vedci sledovali vyše 200 tisíc účastníkov, či sú závislí od pitia čierneho nápoja a či sa u nich vyskytol diabetes po dobu 6 až 20 rokov. Vo väčšine štúdií sa robili úpravy vzhľadom na vek, pohlavie, hmotnosť (BMI), fajčenie a fyzickú aktivitu. Z publikovaných článkov ale vyplýva, že priaznivý vplyv sa zvyšuje s počtom vypitých káv do 4 - 6, ďalej sa už znova znižuje.
S kofeínom i bez
Odpoveď na otázku prečo je to tak, zatiaľ nie je známa. Podanie samotného kofeínu neovplyvňuje glykémiu tak, ako podanie kávy, ktorá je bohatým zdrojom minerálov, fytochemikálií, vrátane chlorogénovej kyseliny. Práve táto kyselina sa úspešne uplatnila na znížení hladiny cukru v pokusoch na malých zvieratách a aj vo zvýšení citlivosti na inzulín. V prípade človeka navyše znižuje vstrebávanie glukózy z čreva. Toto môže byť vysvetlením, prečo káva ovplyvňuje skôr pozáťažovú glykémiu po jedle (postprandiálnu) ako glykémiu nalačno. Zaujímavé je, že rovnaký účinok sa zaznamenal aj v prípade bežnej kávy s obsahom kofeínu, ale aj u bezkofeínovej kávy. Pri jej pití došlo navyše aj k priaznivému zvýšeniu GLP-1 – ďalšieho mechanizmu v udržaní vyhovujúcej hladiny glykémií. Predpokladá sa, že kyselina chlorogénová je schopná v pečeni ovplyvňovať metabolizmus glukózy prostredníctvom enzýmu glukózo-6-fosfatázy.
Chráni bunky
Káva je okrem iného dobrým zdrojom horčíka a jeho pozitívny vplyv na metabolizmus cukrov je dobre známy. Navyše má aj silné antioxidačné vlastnosti, ktoré môžu pred oxidačným stresom ochraňovať β-bunky podžalúdkovej žľazy, teda tie, v ktorých sa tvorí inzulín. Jednou z hypotéz je, že káva podporuje inzulínovú senzitivitu v tkanivách a tak zabraňuje vzniku alebo rozvoju cukrovky. Paradoxne ale bezprostredne po konzumácii kofeínu dochádza prechodne k zníženiu inzulínovej senzitivity a zhoršeniu metabolizmu glukózy. Preto je dôležité, že pri vyšetrení hladiny glykémie v krvi nalačno musí byť pacient skutočne nalačno, alebo pred vyšetrením môže vypiť iba čistú vodu.
Lepšia je filtrovaná
Dôležitý je aj spôsob prípravy kávy, najnevhodnejšie je varenie. Vtedy sa z kávy uvoľňujú kvapôčky tuku, ktoré sa prejavujú zvýšením hladiny cholesterolu. Jeho koncentráciu znižuje prechod od zalievanej kávy k filtrovanej, ktorá spolu s pressom kvapôčky tuku neobsahuje. Najlepšia je káva pripravená krátkym kontaktom s horúcou vodou, ktorá sa však nemá variť a nemá mať viac ako 90 - 95 °C. Spôsob prípravy kávy je dôležitý aj pre ovplyvnenie cukrovky. Zaujímavé je sledovanie z Fínska, kde je jedna z najväčších konzumácií káv na svete. Prvotná štúdia, keď sa vo Fínsku pila hlavne zalievaná káva, neukázala rozdiel vo výskyte cukrovky medzi kávičkármi a nekávičkármi. Druhá štúdia, keď v tejto krajine prešli na filtrovanú kávu, ukázala, že sa rizikovosť znížila.
A ako dopadlo porovnanie bežnej kávy s bezkofeínovou? Výsledky sú rozdielne. Niektoré publikované práce preukazujú rovnako priaznivý vplyv aj v prípade kávy bez kofeínu. Ak by sa tieto infromácie potvrdili, znamenalo by to, že za priaznivé výsledky v otázke výskytu cukrovky môže iné zložka kávy než je kofeín.
Z HISTÓRIE KÁVY
Pochádza z Etiópie
Pravlasťou kávy je oblasť okolo Červeného mora a najpravdepodobnejšie pochádza z Etiópie. Už dávno si v jemenských horách pri Červenom mori pastieri všimli zvláštny nepokoj kôz, ktoré predtým konzumovali kríky so zelenými a bielymi plodmi. Káva tam rástla voľne a otroci, ktorých odtiaľ prevážali arabskí obchodníci, si kávové zrná brali so sebou ako potravu. Ľudia ich najprv žuvali a až neskôr prišli na možnosť ich rozomletia a prípravy nápoja po varení vo vode.
Moslimský zvyk
Prvé kávové plantáže boli založené v 13. storočí na území dnešného Jemenu a rýchlo sa rozšírili do všetkých arabských krajín. Prvými milovníkmi pitia kávy boli sufisti, moslimskí mystici, ktorí zistili, že káva zaháňa spánok, povzbudzuje duševnú aktivitu a pomáha pri duševných cvičeniach. Je zaujímavé, že v Etiópii sa v tom čase káva oficiálne nepila. Jej pitie bolo považované za moslimský zvyk a etiópski stúpenci kresťanstva to preto odsudzovali. Neskôr sa káva začala cielene pestovať aj v jej pravlasti - v Etiópii.
Víno islamu
Pôvod slova káva nie je jasný. Podľa jedných je odvodený od pomenovania náhornej africkej plošiny Kaffa, podľa iných od arabského qahwah, ktorým označovali víno. Keďže islam zakazuje pitie alkoholických nápojov, káva sa stala vítanou náhradou vína pri rôznych príležitostiach a podľa historikov bola akýmsi „vínom islamu”. Jemenskí Arabi priviedli pestovanie a obrad pitia kávy takmer k dokonalosti, čo platí dodnes.
Obchodný artikel
Káva sa rýchlo rozšírila za hranice Etiópie a Jemenu - najprv do Mekky a postupne do celého arabského sveta. Do Európy sa dostala v 17. storočí cez Konštantínopol. Najprv sa predávala v lekárňach ako liek, neskôr aj v obchodoch. Najstaršiu kaviareň v Európe otvorili v roku 1624 v Benátkach. Názov Caffe Florian dostala po svojom zakladateľovi a milovníci si v nej môžu posedieť pri šálke kávy aj dnes. Ďalšie kaviarne otvorili v Londýne v roku 1652 a v Paríži v roku 1686. V Anglicku káva neskôr uvoľnila cestu novému nápoju - čaju. Zásluhou kolonistov v roku 1670 ju už poznali aj v New Yorku, Chicagu, Philadelphii i Bostone. Káva sa tak už v 17. storočí stala významným obchodným artiklom svetového obchodu. Jej veľkými ctiteľmi sa stali Turci, ktorým vďačíme, že sa dostala aj do strednej Európy.
Arabica, Robusta a Liberia
Káva sa získava z rastliny Coffea, ktorá kvitne niekoľkokrát do roka bielymi kvetmi. Existuje asi 60 druhov kávovníkov, z nich najvýznamnejšie sú Arabica, Robusta a Liberia. Väčšinou sa predávajú zmesi zŕn z rôznych krajín, v špecializovaných predajniach však možno kúpiť aj čisté druhy. Najväčšími producentmi kávy je dnes Brazília, Vietnam, Kolumbia, Indonézia, Mexiko a India.
Vyzrievanie, sušenie a mletie
Káva je semeno kávovníka, ktorý rastie v subtropickom pásme od úrovne mora až do výšky približne 2 000 metrov. Kávovníkové kry sú stále zelené a dorastajú do výšky šesť metrov. Na uľahčenie zberu sa kríky zrezávajú do výšky 2,5 až 3 m, vo väčšine oblastí sa plody oberajú ručne. Zrelé plody po zbere vyzrievajú šesť až osem mesiacov, potom majú sýtočervenú farbu, vnútri bobule sú dve zrná, ktoré sa po odstránení dužiny sušia. Pred balením na export sa lúpané zelené zrná triedia podľa veľkosti a kvality. Pražením kávy v krajine určenia sa redukuje množstvo kyseliny v zrnách a podporuje sa vznik aromatických olejov, ktoré jej dodávajú vôňu a chuť. Nakoniec sa zrná melú, aby pri varení bola vystavená väčšia povrchová plocha kávy vriacej vode.
Chutná i zdravá
Podľa súčasných zistení môže káva prispievať k zlepšeniu metabolických dejov v organizme. Je však dôležité zvoliť si kvalitnejšie druhy a pripraviť ju tak, aby sa dostala do styku s horúcou vodou čo najkratší čas. Ukazuje sa, že nie je rozdiel v tom, či vypijete kávu s kofeínom alebo bez. Ak do nej ešte pridáte kakao, škoricu alebo kardamón, bude chutnejšia a navyše obohatená o ďalšie antioxidanty. Káva však v žiadnom prípade nenahradí vašu liečbu ordinovanými liekmi alebo inzulínom. Na druhej strane je dôležité vedieť, že pitie kávy nie je pre vás diabetikov nebezpečné a môže mať dokonca priaznivé zdravotné účinky.
MUDr. Adriana Ilavská
Diabetologická a metabolická ambulancia Bratislava
Foto: www.fotolia.com