Probiotické baktérie sa prirodzene nachádzajú v ľudskom tele a spolurozhodujú o našom zdraví i chorobe. Je však viacero faktorov, ktoré môžu citlivú rovnováhu narušiť. Na to, aby probiotiká v našom tele prosperovali, potrebujú dostatok vlákniny.
Súčasným spôsobom života v kombinácii so znečisteným životným prostredím pripravujeme svojmu zdraviu rôzne nástrahy. Výsledkom sú zdravotné problémy a mnohé civilizačné ochorenia. V dôsledku dlhodobého pôsobenia rôznych rizikových faktorov môže dochádzať k narušeniu črevnej mikroflóry a následne aj poruche imunitných reakcií organizmu.
Tráviaci trakt je dôležitou sústavou nášho tela, zvykne sa hovoriť, že až tri štvrtiny imunity máme v bruchu. Preto je starostlivosť o bakteriálnu rovnováhu v zažívacom trakte dôležitá. Problémom môžeme čeliť zdravou životosprávou a vhodnou stravou s vysokým obsahom vlákniny a probiotických baktérií, ktoré sa prirodzene nachádzajú napríklad v kyslomliečnych výrobkoch, kvasenej kapuste a pod.
Zdravú stravu môžeme dopĺňať aj užívaním podporných doplnkov výživy s obsahom probiotických baktérií – bifidobaktérií a laktobacilov. O pozitívnom účinku probiotík na črevnú mikroflóru sa zmieňuje aj primár Detského oddelenia ostravskej Vítkovickej nemocnice MUDr. Jan Boženský: „Probiotiká sú produkty, ktoré obsahujú jeden alebo viac živých, vitálnych mikrobiálnych druhov, pôsobiacich na organizmus tak, že zlepšujú zloženie črevnej mikroflóry.“
Ako probiotiká účinkujú
· Podporujú imunitu a zvyšujú odolnosť voči bakteriálnym infekciám.
· Znižujú obsah cholesterolu v krvi, podporujú vylučovanie žlčových kyselín, a tak znižujú riziko srdcovo-cievnych ochorení.
· Uľahčujú vstrebávanie a podporujú účinky vitamínov.
· Napomáhajú produkcii vitamínov skupiny B (vrátane B12), vitamínu K.
· Tvorbou kyseliny mliečnej, octovej a maslovej potláčajú hnilobné procesy a pôsobia aj proti zápche.
· Znižujú nebezpečenstvo vzniku kolorektálneho karcinómu, nádorových ochorení pečene a obličiek.
Čo jesť
Názov probiotiká sa prvý raz objavil v roku 1965 a pochádza z gréckeho „pro bios“ – pre život. Ak chceme probiotiká prijímať v potrave, mali by sme do svojho jedálneho lístka zaradiť najmä kyslomliečne potraviny – kefírové mlieko, jogurty, bryndzu, žinčicu a pod., vynikajúcim zdrojom probiotík je aj kyslá kapusta.
Probiotické baktérie sú schopné prežiť aj v nehostinnom kyslom žalúdočnom prostredí a dokážu sa uchytiť na bunkách črevnej sliznice. Zdravá črevná mikroflóra je predpokladom kvalitne fungujúceho imunitného systému, pomáha znižovať riziko črevných zápalov, zlepšuje funkciu ochrannej bariéry čreva a využitie živín z potravy.
Gastroenterológ Peter Minárik uvádza, že „dostatočne pomnožené zdravé črevné baktérie potláčajú rast choroboplodných a nebezpečných baktérií a plesní, pôsobia proti črevným toxínom a znižujú riziko rakoviny. Zlepšujú vstrebávanie niektorých minerálnych látok z čreva (napríklad vápnika) a prispievajú k zníženiu cholesterolu v krvi. Hrajú tak úlohu v prevencii ochorení srdca a ciev“.
Lieky a doplnky výživy s obsahom probiotických kmeňov účinne pomáhajú ako súčasť liečby a prevencie infekčných hnačkových ochorení. Do organizmu by sme ich mali dopĺňať aj počas a po liečbe antibiotikami, pretože antibiotiká narúšajú citlivú črevnú mikroflóru.
Probiotiká zohrávajú dôležitú rolu napríklad aj pri liečbe Helicobactera Pylori alebo nešpecifických zápalových ochoreniach čreva, pri rôznych alergiách či imunitne podmienených ochoreniach. Probiotické baktérie sú aj dôležitou súčasťou prevencie rôznych nádorových a srdcovo-cievnych ochorení.
Zaujímavosť z histórie
Už naši prapredkovia v staroveku poznali priaznivé účinky kyslomliečnych potravín na organizmus, avšak k ich vedeckému skúmaniu vedci pristúpili až začiatkom 20. storočia. Gastroenterológ a dietológ MUDr. Peter Minárik v knihe Vademecum zdravej výživy uvádza: „Za začiatok vedeckého prístupu k štúdiu zdravotne prospešných baktérií, ktoré sú prítomné vo fermentovaných kyslomliečnych produktoch, možno považovať rok 1908.
Ruský vedec Iľja Mečnikov vtedy získal Nobelovu cenu za epidemiologické a mikrobiologické práce, ktoré položili základ preventívneho i liečebného využitia probiotických baktérií. Mečnikov ako prvý rozpoznal význam priateľských črevných mikrobiálnych kultúr a to, že ich nedostatok alebo úplná absencia vyvolá tráviace črevné poruchy s príznakmi nafukovania, vetrov a hnačiek.“ Na označenie poruchy črevnej mikroflóry sa používa odborný termín – dysmikróbia.
Probiotiká potrebujú potravu
Ak si chceme udržať zdravú črevnú mikroflóru, je dôležité napomáhať pomnoženiu probiotických baktérií. Akousi potravou pre bifidobaktérie a laktobacily sú tzv. prebiotiká, ktoré podporujú ich rast a aktivitu.
Prebiotiká nájdeme aj v potrave, a to v podobe nestráviteľnej rastlinnej vlákniny, ako je inulín (obsahuje ho napríklad čakanka obyčajná), psylium (nájdeme ho v skorocele indickom), glukomanan (získava sa z rastliny Amorphophallus konjac) a iné.
V súčasnosti sú k dispozícii aj doplnky výživy, kde sa v jednom produkte kombinujú probiotiká a zároveň aj ich „potrava“ – prebiotiká. Takéto preparáty sa označujú ako synbiotiká.
Antibiotická liečba
Užívanie probiotík sa odporúča zvlášť pri liečbe antibiotikami, ide totiž o výrazný zásah do organizmu a v dôsledku antibiotickej liečby často dochádza k narušeniu črevnej mikroflóry.
Profesor RNDr. Libor Ebringer, DrSc., z Ústavu bunkovej biológie a biotechnológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave upozorňuje, že poškodenie alebo rozvrat črevnej mikroflóry sprevádzajú rôzne zdravotné problémy, ako je napríklad post-antibiotická hnačka, ktorú u starších ľudí sprevádza hnačkové infekčné ochorenie. „Podobný zásah do zostavy črevnej mikroflóry detí môže byť ešte fatálnejší,“ hovorí profesor Ebringer.
Dnes sa už pri liečbe antibiotikami bežne využívajú aj probiotiká, a to od začiatku liečby minimálne počas dvoch až troch týždňov.
Zdroj: primar.sme.sk
Foto: fotolia.com