Sledovaním súvislostí medzi geografickou polohou krajín a výskytom rôznych ochorení sa získalo veľa zaujímavých údajov. Výnimkou nie je ani cukrovka. Výskumníci sa zhodujú v tom, že výskyt diabetu 1. typu stúpa so vzdialenosťou od rovníka, a teda závisí od vystavenia obyvateľstva slnečnému žiareniu.
Medzinárodné rozdiely vo výskyte cukrovky typu 1 sú azda najvyššie zo všetkých neprenosných ochorení. Ročný výskyt nových prípadov diabetu 1. typu je najnižší v Číne, 26-násobne vyšší v Pensylvánii (USA) a viac ako 50-násobne vyšší vo Fínsku. Existencia ochorenia má teda pravdepodobne súvislosť aj s vitamínom D, ktorý vzniká v ľudskej koži pôsobením ultrafialových (UV) lúčov.
Vitamín či hormón?
Vitamín D trápi odborníkov na výživu už dlho. Najprv si mysleli, že je potrebný iba pre vstrebávanie vápnika. Proletárske deti, ktoré poznali len úzke zadymené ulice Londýna bez slnka, mali preto často krivicu a vyliečil ich iba rybí tuk bohatý na vitamín D. Ukázalo sa však, že je to oveľa zložitejšie. Vitamín D vzniká po slnečnom žiarení v koži z látky veľmi príbuznej cholesterolu a dostal meno D3. Okrem toho sa príbuzná látka nazvaná D2 tvorí aj v morských riasach a z nich sa dostáva potravou do pečene rýb a iných morských živočíchov. Tieto zlúčeniny sú však biologicky neúčinné a musia sa v tele premeniť na biologicky aktívne látky. Najprv ich premieňa pečeň tým, že do ich molekuly vnáša skupinu –OH a takto vzniká 25-hydroxyvitamín D (25D). Táto látka cirkuluje v krvi a jej hladina je najlepším ukazovateľom zásobenia ľudského organizmu vitamínom D. Aby však získal skutočnú účinnosť, musí sa 25D ešte raz premeniť a prijať ďalšiu –OH skupinu v obličkách. Vzniká tak 1,25-dihydroxyvitamín D, krátko označený ako 1,25D, ktorý je skutočne účinnou formou vitamínu.
Spomínaní odborníci však zaraďujú medzi vitamíny len tie organické látky nevyhnutné pre život, ktoré ľudské telo nevie vytvárať. Podľa tejto definície vitamín D nie je vitamínom, pretože jeho najväčšiu časť si telo pôsobením UV žiarenia vytvára samo. Je pravda, že ho môžeme prijímať aj potravou, napríklad lyžička oleja z pečene tresky ho obsahuje viac ako 1000 IU (IU = medzinárodná jednotka vitamínu D) a jeho ďalším, ale chudobnejším zdrojom sú huby, napríklad u nás známa hliva ustricovitá alebo japonská drevokazná huba šii-take. Vitamín D sa nachádza aj v mäse rýb - v sardinkách, makrele a v lososoch. Vaječný žĺtok obsahuje 20 IU vitamínu D.
Jeho najbohatším zdrojom je však slnko. Žena opaľujúca sa v lete v bikinkách získa v poludňajších hodinách už za 15 minút 10 000 IU vitamínu D. Ľudia, ktorí pracujú odhalení pod holým nebom, ho vôbec nemusia prijímať z potravy. Patrí teda vitamín D vôbec medzi vitamíny?
Vládca génov
Ďalší problém vznikol potom, ako sa ukázalo, že aktivovaný „vitamín“ 1,25D pôsobí v tele podobným spôsobom ako steroidné pohlavné hormóny. Prakticky v každej ľudskej bunke sa nachádza špecifická bielkovina, ktorá viaže „vitamín“ 1,25D a má v tejto kombinácii nečakane silné biologické účinky. Tento komplex pôsobí v bunkovom jadre ako prepisovač tak, že sa naviaže na určitý úsek deoxyribonukleovej kyseliny (DNA) a vydáva povely na prepis informácií z rôznych génov pre tvorbu najrôznejších bielkovín. Odhaduje sa, že v tejto forme ovláda gén pre receptor vitamínu D (VDR) najmenej tisíc génov (!). Týmto spôsobom ovplyvňuje nielen metabolizmus vápnika v kostiach, ale aj množstvo génov, ktoré majú rozhodujúcu úlohu v obrane tela, v imunitnom systéme. Hlavný záujem výskumu sa sústreďuje na využitie týchto objavov v prevencii a liečbe rakoviny, ale objavujú sa dôkazy, že 1,25D hrá úlohu aj pri prevencii cukrovky.
Vypínač imunity
Chronické ochorenie diabetu 1. typu, ktoré postihuje len v USA 2 milióny ľudí, je autoimunitná choroba vyvolaná útokom pomýlených imunitných buniek voči β-bunkám pankreasu, čím zničí ich schopnosť produkovať inzulín. Aktívna forma vitamínu 1,25D vzniká aj v bielych krvinkách, keď musia bojovať s infekciou alebo s niektorými druhmi rakoviny. Má však aj ďalšiu funkciu - nielen zapínať, ale aj vypínať imunitný systém. 1,25D má tiež protizápalové účinky a potláča pre telo nepriaznivú prehnanú protizápalovú aktivitu. Roztrúsená skleróza (skleróza multiplex), ktorá napáda centrálny nervový systém, je taktiež autoimúnne ochorenie. Rozsiahly výskum, pri ktorom sledovali zásobenie vitamínom D v prípade amerických vojakov, ukázal, že dobre zásobení jedinci ochoreli na roztrúsenú sklerózu v oveľa menšom počte.
Neslávne prvenstvo
Podobným spôsobom pôsobí 1,25D aj proti vzniku ďalšieho autoimunného ochorenia – cukrovke 1. typu. Fínsko má najvyšší výskyt diabetu 1 na svete. Slnko na jeho severe svieti v decembri iba dve hodiny denne. Preto fínski lekári podávali viac ako 12 000 deťom 2 000 IU vitamínu D denne a zistili, že riziko vzniku diabetu 1. typu sa u nich znížilo o 80 %. Deti, ktorým sa vitamín D nepodával a ochoreli na krivicu (avitaminózu D), mali súčasne až trojnásobne zvýšené riziko ochorenia na diabetes 1. typu. V južnom Švédsku, kde je viac slnečných dní, podávali tehotným matkám vitamín D a A a zistili, že ich jednoročné deti neboli diabetom ohrozené. Po 2,5 roku už tento efekt nebol zreteľný. Odborníci preto zdôrazňujú, že pri podávaní vitamínu D deťom a tehotným matkám treba byť opatrný a dôležité je stanoviť optimálnu dávku, ktorá bude ochranná, ale ešte nebude pôsobiť toxicky. Optimálny príjem Pre množstvo vitamínu D sa používajú dva druhy jednotiek: mikrogram (μg) = milióntina gramu alebo medzinárodná jednotka IU = international unit. 1 μg sa rovná 40 IU. Väčšina európskych a amerických odborných spoločností odporúča denný príjem z potravy v rozsahu 200 až 600 IU podľa veku (staršie osoby - vyššie dávky). Americká pediatrická akadémia odporúča pre deti minimálny denný príjem 200 IU, čo však mnohí odborníci považujú za veľmi nízke množstvo, ktoré niekedy nestačí ani na prevenciu krivice. Z biochemického hľadiska je najpresnejšie kritérium množstvo 25D vitamínu v krvi. Mnohí odborníci preto tvrdia, že denný príjem najmenej polovice obyvateľov USA by mal presahovať 1 000 IU, aby sa ich hladina v krvi zvýšila na žiaducu minimálnu úroveň 30 ng/ml.
Neexistuje presné pravidlo na prepočet príjmu vitamínu D z potravy alebo potravinových doplnkov na jeho hladinu v krvi, pretože individuálna odpoveď je veľmi rozdielna. Pri tehotných ženách sa dokázalo, že denná dávka 6 400 IU zvýšila hladinu 25D v krvi dramaticky až na 40 ng/ml, ale k ďalšiemu zvyšovaniu už nedošlo.
Skrytý nedostatok
V posledných rokoch sa hromadia dôkazy, že skrytý dlhodobý nedostatok vitamínu D sa môže nepriaznivo prejaviť neskôr vo forme:
● zvýšenej lámavosti kostí,
● zvýšenej citlivosti proti infekciám,
● autoimúnym ochoreniam,
● vo zvýšenom výskyte niektorých druhov nádorových ochorení.
Americkí odborníci v novembrovom čísle významného časopisu Scientific American z r. 2007, z ktorého sme prebrali niektoré údaje, tvrdia, že súčasné oficiálne odporúčané dávky si vyžadujú revíziu. Podľa ich názoru v súčasnosti veľmi rozšírený skrytý nedostatok vitamínu D prispieva k vzniku mnohých vážnych ochorení vrátane diabetu 1. typu. Navrhujú, aby sa za minimálnu prijateľnú hladinu považovala koncentrácia 25D medzi 30 – 45 ng/ml krvi. Hladiny 25D medzi 21 – 29 ng/ml pokladajú za deficitné a pri poklese pod 20 ng/ml dochádza k prejavom krivice a zvyšuje sa riziko rakoviny hrubého čreva, prsníkov, vaječníkov a prostaty. Nízke hladiny 25D bývajú spojené aj so zvýšeným krvným tlakom.
Podľa farby pokožky
Žiaľ, takéto nízke hladiny 25D sú veľmi časté najmä v zime. Medzinárodný výskum, ktorý sa konal vo februári a marci 2005 v Dánsku, Fínsku, Írsku a v susednom Poľsku, ukázal, že až 92 % dospievajúcich dievčat malo hladiny 25D nižšie ako 20 ng/ml, a že dokonca 37 % dievčat malo ťažký deficit. V prípade starších žien malo skrytý nedostatok 37 % a ťažký deficit 17 % vyšetrených žien. Rozdielna je aj miera nedostatku vitamínu D v rôznych rasách. Biela koža syntetizuje vitamín D 6-násobne rýchlejšie ako čierna, pretože melanin blokuje prienik UV žiarenia do hlbších vrstiev pokožky. Oprávnené obavy z kožnej rakoviny vedú až k prehnaným obavám pred slnkom a môžu tiež zapríčiniť znížené zásobenie organizmu vitamínom D.
Namiesto slnka lekár
Z hľadiska prevencie diabetu sú súčasné oficiálne odporúčané dávky vitamínu D z potravy (200 – 1 000 IU, t.j. 5 – 25 mikrogramov denne) nízke. Podávanie 400 IU na riziko vzniku diabetu 1. typu nevplýva, ale dávky 2000 IU a vyššie majú silný ochranný účinok. Všetky deti v severných oblastiach, ktoré nemajú dostatok slnečného žiarenia a sú výlučne dojčené alebo majú tmavú kožu, by mali dostávať suplementy vitamínu D v dávke okolo 1000 IU, teda 25 mikrogramov denne. Potrebné sú ďaľšie štúdie o bezpečnosti dávok pre deti nad 1 000 IU. Zatiaľ je známe, že môže nastať toxické predávkovanie vitamínom pri dlhšom dennom príjme 40 000 IU. Nikdy však nebolo zistené predávkovanie vyvolané slnením. Výskum ochranného účinku vitamínu D pri prevencii diabetu 1. typu pokračuje, zatiaľ by sme sa mohli riadiť starým príslovím: Kam nechodí slnko, tam chodí lekár.
RNDr. Emil Ginter, DrSc.
Foto: www.fotolia.com