Krvácajú vám ďasná pri čistení zubov alebo pri pochutnávaní si na jablku? Ak áno, neváhajte a objednajte sa k zubnému lekárovi, krvácanie je totiž jeden z príznakov zápalového ochorenia s názvom parodontitída, ktorá postihuje závesný aparát zubov a vedie až k ich postupnej strate.
Podľa stomatologičky MUDr. Miroslavy Knapovej ide o multifaktoriálne ochorenie, to znamená, že na jeho vzniku sa podieľa viacero faktorov. „Hlavným vyvolávajúcim faktorom je bakteriálny povlak, ktorý vzniká na zuboch a človek si ho sám nedokáže odstrániť len bežným čistením klasickou zubnou kefkou.“ Ňou sa totiž nedostanete do všetkých priestorov, kde sa povlak usádza. „Prevenciou pred vznikom parodontitídy je práve odstraňovanie a rozrušovanie zubného povlaku, pretože baktérie, ktoré sa nachádzajú v ústnej dutine, sa v povlaku usporadúvajú tak, aby im to vyhovovalo. Sú organizované v trojrozmernej sieti a môžeme si ich predstaviť ako koraly v koralových útesoch. Tie, ktoré potrebujú kyslík, sa nachádzajú na povrchu, a tie, ktoré ho nepotrebujú, sa lokalizujú v hlbších vrstvách,“ vysvetľuje MUDr. M. Knapová. Tak vzniká bakteriálny zubný povlak, ktorý v ústnej dutine dokáže napáchať veľké škody.
Od ďasna k zubu
Správnou technikou čistenia sa ho však zbavíte len na miestach, kam kefka dočiahne, a o zvyšok sa postará dentálna hygienička. Zubná lekárka odporúča pri čistení využívať stieravú metódu, postupujte teda smerom od ďasna k zubu. Zaobstarajte si mäkkú zubnú kefku a aby ste mohli odstrániť zubný povlak aj z medzizubných priestorov, nezabúdajte každý deň, aspoň po večernom vyčistení zubov, použiť medzizubnú kefku alebo zubnú niť.
Podľa štatistík trpí parodontitídou každý štvrtý človek na Slovensku. Môže byť lokalizovaná najčastejšie na prvých stoličkách alebo na predných zuboch, môže však postihovať aj všetky zuby.
Nebezpečný zápal
Napriek tomu, že parodontitída je časté ochorenie, jej začiatok vzniku si sami pri prezeraní zubov v zrkadle vôbec nemusíte všimnúť. Na to, že sa niečo deje, vás môže upozorniť zápach z úst alebo krvácanie ďasien po čistení zubov, bolestivé, opuchnuté a začervenané ďasná, citlivé zubné krčky. Aj malej kvapke krvi venujte pozornosť a požiadajte svojho zubného lekára o vyšetrenie. Každý neošetrený akútny alebo chronický zápal ďasna môže viesť k parodontitíde.
„Stomatológ posúdi, či ide o lokálny zápal v zmysle poranenia ďasna, alergie, alebo o prejav parodontitídy, pre ktorú je typický aj parodontálny vačok, teda patologický priestor medzi ďasnom a koreňom zuba,“ vysvetľuje MUDr. M. Knapová. Ten vám lekár vyšetrí sondou, ktorú jemne zavedie medzi ďasno a zub. Keď bude tento priestor hlbší a sonda sa doň zanorí, je to signál, že parodontitída už zaútočila. Je možné, že ste s ňou žili aj desaťročia, pretože podľa stomatologičky sa toto ochorenie môže ťahať dlhé roky bez toho, aby sa prejavili prvé príznaky. „Tie sa objavujú väčšinou okolo 40. až 50. roku, parodontitída však môže vzniknúť aj v detskom veku. Vtedy hovoríme o juvenilnej parodontitíde, na ktorú sa zvyčajne príde skôr, pretože jej priebeh je agresívnejší, neraz spojený aj s bolesťou.“
Foto: sxc.hu