Naše telo nás vie niekedy podraziť v okamihu, keď to najmenej chceme. Zvlášť v situáciách, keď napríklad lekár odhalí, že mu klameme, alebo vtedy, keď sa na nás sypú chúlostivé otázky. V tom momente nás zaleje rumenec a najhoršie na tom je, že túto nežiaducu reakciu nevieme ovládať.
Červenanie sa je čisto ľudská záležitosť, v zvieracej ríši by sme takéto pocity nepostrehli. Zaujímavé je to, že červeň sa do tváre nahrnie len v prítomnosti iných ľudí, teda nikdy nie vtedy, keď sme sami. Medzi nami sa však pohybuje malá skupinka osôb, ktorí tento trápny pocit zažili možno len raz v živote. Môžeme im len závidieť, pretože zbaviť sa červenania je veľmi ťažké. Tento jav je však podľa psychologičky PhDr. Miroslavy Murárikovej úplne normálny fyziologický proces. „Každý človek sa na isté podnety červená. Niekto viac, iný menej.“
Červenajú sa aj slepí ľudia, to znamená, že tento pocit nijako nesúvisí s očným kontaktom.
Rozšírené krvné cievy
Náhle ocitnutie sa v trápnej situácii vyvolá podráždenie v určitom centre mozgu, ktoré vyšle impulz do zakončenia nervových vlákien spojených s cievami na tvári. Krvné vlásočnice sa pod vplyvom impulzov automaticky rozšíria, čo spôsobí neočakávaný príliv krvi do tváre prejavujúci sa červenaním a pocitom tepla. Zároveň sa autonómny systém postará o to, že sa nám zvýši pulz a dýchanie sa stáva plytkým.
Začervenanie však po krátkom čase odznie, no človek má v tom okamihu pocit, akoby trvalo večne.
Niekto očervenie už len z toho, keď ho obviníte, že sa červená.
Vnútorný nepokoj
Podľa niektorých lekárov červenanie vyvolávajú emocionálne podnety, ktoré spustia procesy vo vrchných vrstvách mozgovej kôry. Psychológovia tvrdia, že rozpálená tvár je výsledkom určitej formy spoločenského styku. Neraz nám totiž hlavou prechádzajú myšlienky o tom, ako zapôsobíme, ako nás iní zhodnotia, či ako zareagujeme na zvýšenú pozornosť okolia. Podľa PhDr. M. Murárikovej príčinu vnútorného nepokoja či zneistenia spustený vonkajšou okolnosťou treba hľadať v nedostatočnej sebadôvere či v komplexe menejcennosti. Tieto pocity sú však blízke takmer každému človeku. Veď si len spomeňte na situácie, keď vás atraktívna osoba pozvala na rande, niekto vás pochválil, alebo ste mali vystúpiť s referátom pred triedou. Pozor však na to, že prehnané červenanie môže byť prejavom sociálnej fóbie. „Ak si človek svoj rumenec vôbec nevšíma, pretrváva len pár sekúnd, nastáva pocit upokojenia, nájdenia si istoty. Inak je to v prípade, keď má sklon negatívne sa hodnotiť a ovplyvňujú ho najmä názory okolia na jeho osobu,“ hovorí psychologička.
Červenanie sa je signál, ktorý nás upozorňuje na to, aby sme sa nenechali uniesť vlastnou dokonalosťou.
Charlesovo tvrdenie
Problematikou červenania sa zaoberal dokonca aj britský prírodovedec Charles Darwin. Práve on prišiel s tvrdením, že tento nepríjemný prejav sa týka len ľudí a je dedičný. Prišiel tiež s vysvetlením, že červenajúce sa líčka sú výsledkom obavy z toho, čo si o nás pomyslia ostatní.
Ako ju ovládnuť
Takmer každý z nás túži ovplyvniť červeň a zabrániť jej, aby vystúpila na povrch. Faktom však je, že ovládnuť ju je veľmi ťažké a dokáže to málokto. Keďže sa červenajú len ľudia, ktorí majú schopnosť hanbiť sa, a ktorí posudzujú seba samého z hľadiska ostatných, riešením by bolo potlačenie emócií, to však zrejme nie je možné. Okrem toho, že môžete vyhľadať pomoc psychológa, je využitie tzv. biologickej spätnej väzby, ktorej predmetom je podriadenie mimovoľných biologických procesov vedomej duševnej kontrole. Stačí, keď si rozanalyzujete situácie, pri ktorých ste sa červenali a doslova si zopakujete ich celý priebeh. Postupne si uvedomíte, že červenanie čoraz viac ustupuje.
Iným spôsobom, ako si z vlastného nedostatku urobiť výhodu, je, že sa za tento prejav nebudete hanbiť. Pre mnohých ľudí je červenanie sa milé, sympatické a pre mužov dokonca sexi. Namiesto toho, aby ste rýchlo zutekali, usmejte sa a verte, že u vášho spoločníka zabodujete.
Červené líčka si dokonca môžete zamaskovať aj dobrým krycím krémom, alebo sa opáľte, na hnedej pleti totiž červeň až tak nevidno. Osvedčeným receptom sú aj dychové cvičenia, napríklad joga. Uvidíte, že po pár týždňoch budete takí pokojní, že vás nič nerozhádže.
(ivk)
Foto: www.fotolia.com