Väčšina ľudí každoročne vopred počíta s tým, že vianočné sviatky sa na nich podpíšu nejakými kilami navyše. V prípade mnohých diabetikov nepríjemné čísla nebude ukazovať len váha, ale aj glukometer. Keď k tomu pridáme ešte predvianočný stres, je jasné, že najkrajšie sviatky roka predstavujú pre organizmus poriadnu záťaž. Môže mať dôsledky, ktoré síce voľným okom nevidíme, no vedú k život ohrozujúcim ochoreniam. Zvlášť rizikovou skupinou sú práve diabetici.
Diabetes, nadváha, hypertenzia, vysoká hladina cholesterolu, nedostatok pohybu, fajčenie. To všetko sú faktory, ktoré prispievajú k rozvoju dnes veľmi rozšíreného ochorenia ciev zvaného ateroskleróza. Poškodenie ciev vedie k srdcovo-cievnym chorobám, na následky ktorých umiera až 55 percent Slovákov. Keďže ateroskleróza začína už v mladosti a jej komplikáciám možno do veľkej miery predchádzať, nikto nemôže tvrdiť, že sa ho tento problém netýka. Už samotný fakt, že máte cukrovku, vás posúva do rizikovej skupiny. A to je výzva žiť zdravšie.
Usadeniny v cievach
„Ateroskleróza je ochorenie ciev a to najčastejšie tepien, ktoré priamo vyživujú srdce, teda tzv. koronárnych alebo vencovitých tepien,“ vysvetľuje odborník na výživu MUDr. Ľubomír Ruttkay. Zdraví ľudia majú vnútorné steny tepien hladké a pružné. Prúdi nimi krv a prenáša pritom kyslík a iné živiny do všetkých častí tela. S pribúdajúcim vekom utvárajú tuky a iné látky, ktoré krv prenáša, v cievach usadeniny. Ak sa zväčšujú, cieva postupne stráca svoju funkčnosť. Má menšiu schopnosť pružne reagovať na zmeny krvného tlaku a zmenšuje sa aj prietok krvi v nej. „V tých najhorších prípadoch, keď dochádza k porážke alebo mozgovej mŕtvici, sa cieva následkom usadenia krvných doštičiek upchá, čiže dochádza k akútnemu zastaveniu prietoku krvi,“ ozrejmuje lekár. Podľa toho, ktoré cievy ateroskleróza postihuje, môžu sa vyvinúť rozličné ochorenia:
• ischemická choroba srdca
• infarkt srdcového svalu
• náhle cievne mozgové príhody (mozgová porážka)
• poškodenie zraku až slepota
• poškodenie obličiek
• gangréna (odumretie tkaniva okrajových častiach tela - napr. dolné končatiny)
• impotencia (erektilná dysfunkcia)
V ohrození sú aj deti
Alarmujúce je, že proces poškodzovania ciev môže postihnúť dokonca aj deti. Väčšinou je na vine nezdravá strava, no existujú aj genetické defekty, ktoré môžu spôsobiť infarkt detí. Našťastie ide skôr o výnimky. Oveľa častejšie stojí za náznakmi aterosklerózy ciev nevhodná strava a nedostatok pohybu. A tie dokáže ovplyvniť každý.
Viete, že…
cholesterol a jeho úlohu v organizme objavili v roku 1985 dvaja americkí vedci Michael Brown a Joseph Goldstein a za tento objav získali Nobelovu cenu?
Pozor na výkyvy cukru!
„Cukrovka, či už 1. alebo 2. typu, je sama predispozičným faktorom aterosklerózy, pretože rovnako zvýšená hladina cukru ako inzulínu poškodzuje cievnu stenu zvnútra,“ upozorňuje odborník. Neviete si odpustiť sladkosti? Potom by ste mali vedieť, že každou napolitánkou poškodzujete cievnu stenu trojnásobne. Najprv sa zvýši hladina glukózy, potom inzulínu a napokon hladina tzv. „zlého“ cholesterolu. A ste o tri kroky bližšie k srdcovo-cievnym ochoreniam. Hoci diabetici čelia väčšiemu ohrozeniu, dá sa s tým niečo robiť. Ak je cukrovka kompenzovaná, predstavuje omnoho nižšie riziko pre vznik aterosklerózy. Držte preto hodnoty glykémie v norme aj počas sviatkov!
Rizikové faktory
Diabetes nie je jediným rizikovým faktorov aterosklerózy. Patrí k nim aj:
• obezita
• fajčenie
• nedostatok pohybu
• vysoký krvný tlak
• vysoká hladina „zlého“ LDL cholesterolu
• nízka hladina „dobrého“ HDL cholesterolu.
Ak sa vás týka aj niektorý z týchto problémov, je na čase začať sa venovať prevencii. Až 80% rizika máte totiž pod kontrolou svojím spôsobom života. A práve výživa je asi najsilnejším faktorom, ktorý vstupuje do hry o vaše cievy.
Viete, že…
dospelý človek má v tele okolo 100 000 km krvných ciev? Viete, že… počet ľudí s nadváhou je celosvetovo vyšší (jedna miliarda) než počet ľudí trpiacich hladom (800 miliónov)?
Choroby súčasnosti
Nie je náhoda, že ateroskleróza a choroby koronárnych ciev sú typickými chorobami modernej doby. Súvisia totiž so životným štýlom, ktorý sa u nás rozvíja v posledných desaťročiach. V roku 1892 anglický vedec Sir William Osler ešte mohol zaznamenať, že počas svojej dlhej lekárskej praxe videl len niekoľko desiatok prípadov kardiovaskulárnych ochorení. Po uplynutí dvoch desaťročí sa mortalita na tieto choroby vo vyspelých krajinách zvýšila na 12 %. V osemdesiatych rokoch minulého storočia bol tento podiel už 30%-ný a spolu s nádorovými ochoreniami je najčastejšou príčinou smrti. Je pochopiteľné, že tento dramatický vývoj vyvolal zvýšenú pozornosť vedcov i verejnosti. Azda najdiskutovanejšou témou sa stala problematika cholesterolu, ktorý prijímame v strave.
Bez chlesterolu
Dnes sa o cholesterole toľko hovorí, že sa ho ľudia začali báť ako čert svätenej vody a snažia sa mu vyhýbať. Bohužiaľ, kvôli zlej informovanosti sa im to celkom nedarí. „Niektoré firmy dokonca využili nevedomosť ľudí a píšu na rastlinné produkty, že neobsahujú cholesterol. A to aj napriek tomu, že cholesterol sa vyskytuje len v živočíšnych produktoch, takže každý rastlinný produkt je logicky bez cholesterolu,“ upozorňuje MUDr. Ruttkay.
Nejesť ho nestačí
Veľa ľudí si myslí, že ak nebudú jesť cholesterol, nebudú ho mať zvýšený. Bohužiaľ, nie je to tak. „V skutočnosti cholesterol potrebujeme a žiadny človek by sa bez neho nezaobišiel. Využíva ho každá bunková membrána v našom tele. Cholesterol potrebujeme aj pre výrobu pohlavných hormónov a žlčových kyselín, ktoré sa uplatňujú pri trávení tukov. Náš organizmus si ho dokonca vyrába aj sám. Problém je v tom, že pod vplyvom niektorých látok, ktoré telu dodávame potravou, si ho začne produkovať priveľa,“ vysvetľuje odborník.
Škodlivé látky
Cholesterol sa nachádza v živočíšnych produktoch, najmä v kravskom mlieku a hovädzom mäse. Hoci ho telo pri konzumácii týchto jedál prijme, výsledné hodnoty cholesterolu príliš neovplyvní. Omnoho zradnejšie sú:
• trans formy mastných kyselín
• nasýtené mastné kyseliny
Práve tieto látky sa v značných množstvách nachádzajú na našich sviatočných stoloch, hoci by sme sa ich mali vyvarovať.
Nebezpečné trans formy
Ak pravidelne jete priemyselne vyrábane pekárenské výrobky (vrátane grahamových rožkov) a sladkostí (vrátane napolitánok s označením „dia“), mali by ste vedieť, že obsahujú práve spomínané nebezpečné látky, ktoré sa na zvyšovaní cholesterolu podieľajú najvýraznejšie. Okrem toho sa nachádzajú vo všetkých margarínoch, ktoré sa bežne používajú do pečenia.
Ak na Vianoce či iné sviatky pečiete podľa klasických receptov s tým, že cukor nahradíte iným sladidlom, svojmu zdraviu výrazne škodíte. Kto chce predísť ateroskleróze, mal by margarín vymeniť za pomácový olivový olej, panenský arašidový alebo olej z kukuričných klíčkov.
Ďalším výrazným problémom je vyprážanie na klasických rafinovaných olejoch. Čitatelia nášho časopisu už vedia, že pri zahrievaní týchto olejov vznikajú silné karcinogény a zároveň aj látky zvyšujúce cholesterol. Jednoduchou výmenou starého oleja za pomácový olivový olej alebo panenský sezamový olej sa týmto nepríjemnostiam vyvarujete. Ešte stále si mnoho ľudí myslí, že panenský olivový olej môžeme použiť aj do varenia. Samozrejme, nie je to tak. Takýto olej je veľmi zdravý pri príprave studenej kuchyne.
Mastné jedlá
„Ďalším faktorom, ktorý sa výrazne podieľa na zvyšovaní LDL cholesterolu je príjem nasýtených mastných kyselín. Hoci ich nepotrebujeme prijímať z potravy, dnešný človek ich napriek tomu vo veľkých množstvách svojmu organizmu dodáva,“ tvrdí MUDr. Ruttkay. Ak sa im chcete vyhnúť, nekonzumujte priveľa bravčovej masti, kravského masla, bravčového a hovädzieho mäsa a iných mastných jedál.
Dobrý cholesterol
Problémom nie je len príliš vysoká hladina tzv. „zlého“ LDL cholesterolu, ale aj príliš nízka hladina toho tzv. „dobrého“ - HDL cholesterolu. Ako ho zvýšiť? Ukázalo sa, že na jeho zvýšenie napomáha kvalitné južanské červené víno alebo hroznový mušt. Vhodná je aj cibuľa a zníženie príjmu cukru. K úprave cholesterolu prispievajú aj jedlá, ktoré však dnes väčšina ľudí úplne vyradila zo svojho jedálnička: semienka, jadierka, orechy, sója, mastné ryby.
Jesť či nejesť ryby
Možno ste už počuli tvrdenie, že konzumácia rýb napomáha upravovať cholesterol. Je to síce pravda, ale len čiastočná. Faktom je, že Eskimáci, ktorí jedia ryby denne, s vysokým cholesterolom problém nemajú. Treba však povedať, že oni ryby konzumujú surové aj s kožou. A práve v koži a podkožnom tuku sa nachádzajú dôležité 3 omega mastné kyseliny, ktoré cholesterol normalizujú. My sme však zvyknutí jesť ryby bez kože. Potrebnú dennú dávku 3 omega kyselín nám zabezpečí jedna lyžica panenského ľanového oleja alebo čerstvo namletých ľanových semien. Pomôže aj konzumácia sóje aspoň tri razy do týždňa a ovocia, napríklad hrozna aj s jadierkami.
Viete, že...
kardiovaskulárne ochorenia sú zodpovedné za každé tretie úmrtie na svete? Ročne na ne umiera 17,5 miliónov ľudí.
Dostatok B vitamínuV súčasnosti vedci diskutujú aj o podiele vysokej hladiny tzv. homocysteínu pri vzniku srdcovo-cievnych chorôb. „Homocysteín je látka, ktorá sa bežne vyskytuje v organizme každého človeka. Vzniká v metabolizme bielkovín. Jeho príliš vysoká hladina spôsobuje srdcovo-cievne choroby a majú ju už aj malé deti,“ vysvetľuje MUDr. Ruttkay. Aby telo regulovalo potrebné množstvo homocysteínu, potrebuje prijímať dostatok vitamínov B6, B9 a B12. Typická slovenská kuchyňa je v súčasnosti bohatá hlavne na mäso a živočíšne produkty.
Ak patríte k vyznávačom tohto druhu stravy, môže vám chýbať potrebná dávka vitamínu B9, teda kyseliny listovej. Nachádza sa predovšetkým v strukovinách, listovej zelenine a celozrných obilninách. Keďže rastliny obsahujú vitamín B 12 len vo veľmi malom množstve, býva táto látka jedným z problémov plnohodnotnej vegánskej výživy. Preto by vegáni nemali zabúdať na fermentované sójové produkty, napr. tempeh alebo miso.
Buďte sýty, nie prejedený
„Bežná strava založená na mäse, bielej múke a cukre nielenže nezabezpečuje potrebné látky pre organizmus a zvyšuje zlý cholesterol, ale dokonca uberá aj „dobrý“ HDL cholesterol,“ tvrdí lekár. Kedysi sa hovorievalo, že telo má ísť do hrobu „zhumpľované“. Dnes je však jasné, že od toho, do akej miery budeme svoj organizmus „humpľovať“, závisí kvalita nášho života. A práve na Vianoce si chce každý dopriať kvalitu a luxus. Čo však znamená luxus? Byť prejedený, alebo primerane sýty? Zjesť majonézový zemiakový šalát, alebo zdravý šalát zo zeleniny? Mať množstvo zdravotných ťažkostí, alebo byť zdravý?
(tot)
Foto: fotolia.com