Ako sa testujú nové lieky, inzulín, podľa čoho sa vyberá testovacia skupina? Ako dlho trvá testovanie, kde sa spracúvajú výsledky a kedy môžeme liek očakávať v lekárni? Aj vás zaujímajú podobné otázky? Ponúkame vám na ne odpovede.
Liečenie od praveku prebiehalo na základe skúsenosti ako poznávacej metódy. Človek bol odkázaný iba na pomoc prírody a v liečbe uplatňoval fyzikálne javy, rastliny, časti zvierat, kamene a k tomu, samozrejme, patrila aj neodmysliteľná mágia a zaklínadlá. Postupne sa zapojili alchymisti a skúšali rôzne zlúčeniny, využívali chemické reakcie.
Nové trendy
V posledných asi 100 rokoch nastal úžasný rozvoj. Lieky sú syntetizované v laboratóriách, je presne známa ich štruktúra, chemické vzorce, ale aj priestorové usporiadanie. Vedci objavili mnohé molekuly, ktoré pomáhajú človeku v liečbe bežných, ale aj civilizačných ochorení. Niektoré choroby, ktoré boli smrteľné, sa stali liečiteľnými, účinnými liekmi sa skrátila doba liečenia bežných ochorení, z vážnych ochorení sa stali ochorenia ľahké. Tento trend bude určite pokračovať. Farmácia sa zmenila na farmaceutický priemysel so všetkými jeho atribútmi – okrem humanitných a etických princípov je samozrejmosťou aj súťaživosť, veľké investície, ale aj prosperita.
Víťazná molekula
Vývoj liečiv si vyžaduje obrovské investície. Iba zanedbateľná časť zo skúmaných molekúl vedie k registrácii a ešte menej ku komerčnému úspechu. Do súčasnosti sa odhadovalo, že vývoj jedného lieku stojí od 250 do 500 miliónov amerických dolárov, ale posledné údaje svedčia o cene 500 miliónov alebo dokonca 1 miliardy amerických dolárov. Na vývoj sa priemerne spracuje od 5 000 do 10 000 rôznych molekúl a z nich iba jedna nájde uplatnenie ako nový liek. Z piatich molekúl sa iba jedna ukáže ako dostatočne účinná a bezpečná a stane sa používaným liekom. Ekonomická návratnosť sa tak, samozrejme, oneskoruje.
Sledujú efekt liečiva
Samotný predklinický výskum trvá asi 6 rokov. Z nich 1 - 2 roky vedci v laboratóriách pracujú na samotnej štruktúre molekuly a následné skúšanie trvá ďalšie 3 až 4 roky. Predklinické štúdie sledujú efekt liečiva, jeho farmakokinetiku a farmakodynamiku, ale aj všetky možné vedľajšie škodlivé účinky - toxicitu, mutagenitu, karcinogenitu, embryotoxicitu a teratogenitu. Predklinické štúdie vedci uskutočňujú na bunkových kultúrach a minimálne 2 zvieratách.
Výskum na človeku
Ak sa molekula javí ako úspešná, začína sa samotný klinický výskum. Je to prvé skúšanie na človeku. Doba klinického výskumu trvá ďalších 5 - 6 rokov. Rozdelený je na fázu I, II, III a IV. Aby to nebolo také jednoduché, fázy sa ešte delia na IIa a IIb, na IIIa a IIIb. Fáza IV nasleduje po registrácii preparátu a trvá neobmedzene dlho. Počas všetkých fáz sa sledujú mnohé parametre, ktoré svedčia o účinnosti, bezpečnosti a efektívnosti skúšanej molekuly.
| Klinické skúšanie | Cieľ | Osoby zaradené do sledovania | Zvyčajný počet osôb zaradených do sledovania |
| Fáza I | určenie farmakokinetických vlastností prípravku | väčšinou na zdravých dobrovoľníkoch, v odôvodnených prípadoch aj na pacientoch | 12 - 24 |
| Fáza II | sledovanie efektivity, bezpečnosti a tolerancie, stanovenie dávky prípravku | pacienti s ochorením, na ktoré je indikácia prípravku po splnení vstupných kritérií | 20 - 200 |
| Fáza III | porovnanie efektivitya bezpečnosti prípravku | so štandardom (obyčajne v danej dobe najlepšia liečba) alebo s neaktívnou látkou pacienti s ochorením, na ktoré je indikácia prípravku po splnení vstupných a vylučovacích kritérií | 100 – 1000, počet závisí aj od výskytu daného ochorenia |
| Fáza IV | overovanie vlastností prípravku v praxi, po registrácii prípravku | pacienti s ochorením, na ktoré je indikácia prípravku (vstupné a vylučovacie kritériá nemusia byť stanovené) | počet neobmedzený, často nad 1000 |
Registrácia prípravku
Ak počas celého sledovaného obdobia a fázy I - III klinického skúšania sa javí molekula ako perspektívna na využitie v medicíne, nasleduje registrácia prípravku s početnými administratívnymi úkonmi, kde samozrejmosťou je podrobné dokladovanie účinnosti a bezpečnosti lieku. Podmienkou sú priaznivé výsledky laboratórneho a klinického hodnotenia. Registrácia je vlastne súhlasom štátu s použitím liečiva a až po odsúhlasení je možná samotná distribúcia a predaj lieku. Registrácia sa povoľuje na 5 rokov a naďalej pokračuje sledovanie účinnosti a bezpečnosti prípravku.
Evidované v ústave
Nové liečivá sú v štátoch Európskej únie registrované centrálne v EMEA (European Medicines Agency). V jednotlivých krajinách sú ešte národné registračné úrady, kde sú evidované všetky lieky v danej krajine. U nás túto funkciu vykonáva Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL). Väčšina výrobcov sa, samozrejme, snaží registrovať prípravok aj v FDA (Food and Drug Administration) v USA. Takže od objavenia molekuly v laboratóriách až do podávania pacientovi uplynie asi 10 - 12 rokov. Registrácia však ešte neznamená, že liek sa hneď dostane k pacientovi. Po nej totiž nasledujú ďalšie úkony - kategorizácia lieku, stanovenie úhrady z verejného zdravotníctva a spoluúčasti pacienta, teda výška doplatku, ktorý pacient platí v lekárni.
Po registrácii a úspešnom uvedení liečiva do praxe sa ďalej prípravok sleduje cestou tzv. farmakovigilancie. Na opakovanú registráciu po uplynutí prvého päťročného obdobia je znovu doloženie údajov o bezpečnosti a efektivite prípravku. Zdrojom je IV. fáza klinického skúšania, ale aj údaje z bežnej klinickej praxe.
Podľa pravidiel
Pravidlá biomedicínskeho výskumu a klinického skúšania lieku sú presne ustanovené v mnohých zákonoch, vyhláškach a metodických pokynoch. Sú stanovené pre všetkých, ktorí sa klinického skúšania zúčastňujú. Možno ich vyjadriť pravidlami Správnej klinickej praxe (SKP), alebo v anglosaskej literatúre sa používa názov Good Clinical Practice (GCP). Štandardizované postupy si vyžiadala aj samotná výroba klinicky skúšaných liekov, laboratórna prax a distribúcia liekov (používané skratky sú odvodené z anglických názvov – GMP, GLP, GDP).
Vedú podrobné záznamy
Pred zaradením subjektu – či už zdravého dobrovoľníka, alebo pacienta do klinického skúšania, je dôležité ho informovať o charaktere a povahe skúšania, možných pozitívach, ale aj prípadných negatívach. Pred akýmkoľvek úkonom v rámci klinického skúšania musí podpísať súhlas o poskytnutých informáciách. Počas celého sledovania sa vedú podrobné záznamy a každá odchýlka oproti očakávaným výsledkom sa okamžite hlási a podrobuje ďalšiemu sledovaniu. Údaje sa zaznamenávajú v zdravotnej dokumentácii pacienta, ale aj v tzv. CRF (Case Report Form) či už v tlačenej alebo stále častejšie elektronickej podobe.
Podľa protokolu
Klinické skúšanie sa často vykonáva v mnohých krajinách naraz. V jednej krajine býva niekoľko centier, kde sa skúšanie uskutočňuje. Ich výber závisí od zadávateľa. Sú presne stanovené kritériá na lekársku kvalifikáciu skúšajúceho a jeho spolupracovníkov, na ich odborné a praktické skúsenosti, pretože sú kľúčovými pri výbere pacientov, komunikácii a pri spracovaní údajov. Dôležité je aj materiálno-technické vybavenie pracoviska. Skúšajúci môže vybrať do klinického skúšania iba taký subjekt – či už zdravého človeka, alebo pacienta, ako mu umožňuje protokol – základný, veľmi podrobný dokument klinického skúšania schválený všetkými zodpovednými štátnymi úradmi a etickými komisiami. Subjekt musí spĺňať všetky vstupné kritériá a navyše nemôže mať žiadne z vyraďovacích kritérií. Až potom je možný jeho výber do klinického skúšania. Samotné zaradenie ešte podlieha ďalšiemu vyšetrovaniu. Všetko je ale určené protokolom, aj priebeh nasledujúcich vyšetrení, ich frekvencia alebo doba sledovania.
Účasť dobrovoľná
Dôležité je, že účasť každého v klinickom skúšaní je dobrovoľná a môže kedykoľvek vystúpiť. Účasť je anonymná, identifikácia totožnosti je známa iba skúšajúcemu lekárovi a jeho bezprostredným spolupracovníkom. Absolútnou samozrejmosťou je kompletná medicínska starostlivosť pred, počas a aj po ukončení účasti v klinickom skúšaní. Počas celého skúšania sa dobrovoľník opakovane podrobuje kontrole na rôznych úrovniach. Na záver skúšajúci spisujú súhrnnú správu. Podrobne spracované výsledky vyšetrení odosielajú príslušným inštitúciám na schválenie, takisto ich oznamujú na mnohých odborných fórach a zverejňujú v odbornej literatúre.
Sledujú aj inzulín
Na Slovensku majú vedci s klinickými skúšaniami dlhodobú skúsenosť. V súčasnosti vykonávajú niekoľko štúdií vo viacerých centrách medzi diabetikmi, ale aj ľuďmi s pre-diabetom, tzv. poruchou glukózovej tolerancie alebo ľuďmi so zvýšenou hladinou tukov. Sledujú inhalačný inzulín, inkretínové mimetiká, ale aj lieky na zníženie hladiny cukru (orálne antidiabetiká), lieky na zníženie hladiny tuku (hypolipemiká), lieky na zníženie hmotnosti alebo ovplyvnenie krvného tlaku. Účasť v klinickom skúšaní často umožňuje podieľať sa na pokrokovej liečbe ešte skôr ako ostatní. Klinické skúšania vo všetkých svojich fázach sú nevyhnutne potrebné, aby bol zabezpečený pokrok v liečbe väčšiny ochorení, prinášajúci nové, účinnejšie a bezpečnejšie typy a spôsoby liečby.
MUDr. Adriana Ilavská
Diabetologická a metabolická ambulancia Bratislava
PharmDr. Tomáš Tesař, PhD.
Katedra Organizácie a riadenia farmácie, FaF UK Bratislava
Foto: www.fotolia.com