Trasenie rúk, ťažkosti s chôdzou, bolesti krížov či psychické problémy možno zhrnúť do jednej diagnózy, ktorá číha na človeka najmä po šesťdesiatke. Ide o neurodegeneratívne ochorenie, pri ktorom dochádza k predčasnému odumieraniu nervových buniek v mozgu a názov dostalo podľa britského lekára a chirurga Jamesa Parkinsona.
K Parkinsonovej chorobe podľa neurológa MUDr. Františka Cibulčíka, CSc., z Fakultnej nemocnice v Bratislave vedie viacero príčin, ktoré sa navzájom kombinujú. Keďže ide o neurodegeneratívne ochorenie, príznaky závisia od toho, aké množstvo buniek je postihnutých. „Dominantné postihnutie nervového systému je v oblasti hĺbkových mozgových štruktúr, tzv. bazálnych ganglií. Zanikajú najmä bunky obsahujúce farbivo melanín a produkujúce chemickú látku dopamíni,“ hovorí neurológ. Pri Parkinsonovej chorobe dochádza teda k nedostatku dopamínu a vznikajú prvé príznaky ochorenia – tras, zvýšenie napätia svalstva, spomalenie pohybov, poruchy postoja a chôdze.
Maximálny výskyt ochorenia je vo veku 60 až 80 rokov. Podiel medzi mužmi a ženami je v rámci celej Európy približne rovnaký.
Počítanie mincí
Postupne, ako dochádza k degenerácii buniek, pribúdajú ďalšie a ďalšie symptómy. Choroba môže začať trasom na jednej strane tela, najčastejšie sa postihnutému trasú ruky. „Tras pripomínajúci počítanie mincí je pokojový, to znamená, že je ho vidieť najviac vtedy, keď človek nič nerobí. Môže sa rozšíriť na dolnú končatinu, neskôr aj na opačnú stranu. Niektorým ľuďom sa môže triasť aj brada,“ vysvetľuje MUDr. F. Cibulčík. Iných ľudí však na začínajúce ochorenie môžu upozorniť aj iné príznaky, napríklad stuhnutosť, ťažkosti pri pohybe, bolesti v krížoch, zvýšená tvorba slín, strata výrazu tváre. Tras teda môže prísť aj neskôr. Podľa neurológa sa však s pribúdajúcim vekom objavujú aj problémy s udržaním rovnováhy, chôdzou a v súvislosti s psychikou zábudlivosť či depresia. „Ochorenie v neskorších štádiách postihuje pacientov komplexne a navyše sa pridávajú aj príznaky, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobého podávania liekov.“
Podobná s inými
V prípade, že ste aj na sebe spozorovali podobné ťažkosti, neváhajte a choďte na neurologické vyšetrenie. Lekári na základe anamnézy a iných vyšetrovacích metód zistia, čo je príčinou vášho trápenia. „Keď máme pochybnosti, čo je, našťastie, zriedkavo, využívame metódy, ktoré sa venujú objasneniu chemickej situácie v bazálnych gangliách. Parkinsonova choroba sa svojimi príznakmi v začiatočnom štádiu neraz podobá na iné diagnózy,“ upozorňuje neurológ. Pomýliť sa môže napríklad s inými typmi trasov, pretože najčastejším typom trasu v populácii nie je tras parkinsonský, ale tzv. esenciálny. Ochorenie tiež môže pripomínať skupinu chorôb, pri ktorých sú zväčša postihnuté viaceré oblasti nervového tkaniva. Tieto majú väčšinou aj horšiu prognózu a horšie reagujú na liečbu.
Pozitívna informácia
Po správnom diagnostikovaní Parkinsonovej choroby lekári vedia zdravotný stav zlepšiť tak, že takmer každý parkinsonik má určité obdobie, v ktorom nemá žiadne alebo takmer žiadne príznaky a cíti sa dobre. Dĺžka tohto obdobia je však individuálna. Časom sa s pribúdaním chorobných zmien stav horší. Lieky totiž nedokážu zastaviť degeneráciu buniek, vedia pôsobiť najmä na príznaky. „Pozitívnou informáciu je to, že na Slovensku máme dostupné z moderných typov liečby takmer všetko, čo je vo svete k dispozícii. Stav liečby je u nás veľmi dobrý aj čo sa týka dostupnosti liekov, preto pri príznakoch netreba váhať a ísť čo najskôr k lekárovi,“ zdôrazňuje MUDr. Cibulčík.
Predklinické štádiá
Ako sme už spomínali, Parkinsonova choroba sa týka väčšinou ľudí po šesťdesiatke, potrápiť však môže aj mladšie ročníky. Podľa neurológa nástup ochorenia v mladosti súvisí s genetickou predispozíciou. Drvivá väčšina má však klasický priebeh. „Kým my spozorujeme príznaky Parkinsonovej choroby, proces degenerácie buniek už niekoľko rokov prebieha. Naším cieľom je nájsť spôsob, ako ovplyvniť včasné predklinické štádiá a zdá sa, že už sa objavujú lieky, ktoré to do určitej miery dokážu,“ hovorí MUDr. Cibulčík.
Viete, že...
v polovici minulého storočia sa ľudia od určenia diagnózy Parkinsonovej choroby dožili len okolo 8 rokov? „Dnes máme pacientov, ktorých liečime aj 25 rokov, dožívajú sa teda trojnásobku,“ hovorí MUDr. Cibulčík. Dlhodobo liečení pacienti však môžu byť v záverečných štádiách odkázaní na pomoc blízkych. Hrozia im totiž komplikácie liečby, pády spojené s rizikom zlomenín, psychické zmeny a s tým súvisiace pridružené problémy.
Elektróda v mozgu
Lekári v období, keď sa zdravotný stav aj vplyvom liekov neustále zhoršuje, pristupujú aj k operačným metódam. „Do mozgových štruktúr sa zavádza elektróda, ktorá je stimulovaná prístrojom podobným kardiostimulátoru. Zistilo sa, že pri stimulácii mozgových štruktúr dochádza k výraznému zlepšeniu, ochorenie sa často posunie do stavu, keď je pacient dobre kompenzovaný,“ vysvetľuje MUDr. Cibulčík. Je to teda šanca pre ľudí, ktorí sú v pokročilom štádiu a lieky im už viac nezaberajú.
Prevencia neexistuje
Žiaľ, v súvislosti s touto chorobou neexistuje žiadna prevencia tak, ako je to pri cukrovke či vysokom krvnom tlaku. „Fakt je taký, že parkinsonici sú ohrození všetkými civilizačnými ochoreniami rovnako ako ktokoľvek iný a dnes nezomierajú na dôsledky Parkinsonovej choroby, ako to bolo pred 50 rokmi, ale na dôsledky iných ochorení, napríklad na ochorenia ciev srdca a mozgu, onkologické ochorenia, komplikácie diabetu, či na úrazy,“ upozorňuje MUDr. Cibulčík.
Čo je esenciálny tras?
Esenciálny tras vzniká pravdepodobne na podklade určitej dysregulácie v oblasti centrálneho nervového systému, väčšinou sa nespája s iným neurologickým postihnutím. Pacient má len tras, ktorý sa prejavuje najmä vtedy, keď je končatina v pohybe. Človeka teda ruší vtedy, keď sa chce najesť, napiť, keď drží papier. Pri Parkinsonovej chorobe sa, naopak, tras pri pohybe zlepší. Esenciálny tras väčšinou nebýva klinicky až tak závažný, aby vyžadoval trvalú liečbu.
(ivk)
Foto: www.fotolia.com