Imelo biele (Viscum album) neodmysliteľne patrí k vianočnej pohode, a tak nám stále zelené vetvičky imela ešte na chvíľu predĺžia čaro Vianoc. Zvyk ozdobovať dom zelenými vetvičkami imela nám zanechali starí Kelti. Počas dávnych pohanských sviatkov - oslavy zimného slnovratu, z ktorých neskôr vznikli Vianoce, čarovali imelom.
Biele bobule imela dozrievajú v decembri a asi preto pripadalo našim predkom magické. Imelo mali vo veľkej úcte aj starí Slovania, ktorí ho nazývali „metlou duchov“. Vetvičkami imela namočenými do vína zaháňali zlých duchov a strašidlá. Vešali ho v dome aj ako ochranu pred ohňom. Imelu sa okrem toho pripisuje mimoriadna liečivá moc, prináša do domu šťastie a chráni ho pred zlom. Stará vianočná tradícia hovorí, že by sme mali svojich najbližších pobozkať pod vetvičkou imela. Ľudia veria, že im prinesie šťastie, zdravie a lásku po celý nasledujúci rok.
Zelený poloparazit
Pestovanie imela zo semien je neúspešné, pretože rastlina je zelený poloparazit, rastie na ihličnatých aj listnatých stromoch. Pri pohľade z diaľky vyzerá imelo ako zelená guľa zavesená vysoko medzi konármi stromu.
Vtáky trusom roznášajú semienka, ktoré potom prilepené na kôru vyklíčia. Rastlina sa živí miazgou stromu, z ktorej čerpá vodu a minerálne látky, ostatné látky si tvorí fotosyntézou. Vo svete rastie až do 100 botanických druhov imela, u nás rastie len imelo biele, ktoré môžeme nájsť aj na území celej Európy a na niektorých miestach v miernom páse Ázie. Imelo je takmer nezničiteľné a vysychá až so svojím hostiteľom.
Liečivé listy
Najkvalitnejšie je jabloňové, hlohové a borovicové imelo. Najviac účinných látok je v listoch. Záleží aj na čase zberu, najviac liečivých látok je v marci, novembri a decembri. Listy imela sú neopadavé a kožovité. Imelo kvitne nenápadne, kvety sú drobné, jednopohlavné. Plodom je biela nepravá bobuľa, ktorá po rozomletí silne lepí. Konáriky a listy z imela na boroviciach možno zberať po celý rok. Sušia sa v tieni pri teplote do 45° C. Po usušení si musí imelo zachovať zelenkastú farbu so žltým odtieňom, nesmie zapáchať a musí mať slabo trpkú chuť. Zle vysušené imelo sčernie. Usušené imelo uskladňujeme na tienistom mieste, ktoré musí byť vzdušné a suché. Bobule nezbierame, pretože sú silno toxické.
Na rany aj proti kŕčom
Imelo si získalo osobitné postavenie aj v ľudovom liečiteľstve. V minulosti sa výťažok z bobúľ pomiešaný so živicou a včelím voskom používal na liečenie hnisavých rán a vredov. Imelo sa používalo tiež ako protikŕčový prostriedok pri epilepsii, chorobách nervového systému a neuralgiách. Dodnes sa odporúča pri spondylóze (degeneratívnych zmenách medzistavcových platničiek) a pri chronických ochoreniach kĺbov. Imelo pôsobí na slinivku brušnú, preto sa používa aj pri poruchách látkovej výmeny a na predchádzanie diabetes mellitus.
Moderná veda potvrdila liečivé účinky imela. Droga obsahuje polyproteid viskotoxín, cholín, acetylcholín, histamín, flavonoidy a iné - dokonca niektoré doposiaľ nepreskúmané látky.
Čaj s množstvom účinkov
Vo forme čaju sa imelo využíva na znižovanie krvného tlaku - upravuje srdcovú činnosť a rozširuje vlásočnice. Odporúča sa tiež pri arterioskleróze, pri srdcových neurózach, tlmí bolesti hlavy, závraty, zastavuje krvácanie a reguluje vylučovanie žlče. Účinkuje aj na zmiernenie návalov počas klimaktéria. Je súčasťou homeopatických liekov. Najnovšie výskumy zistili protirakovinové pôsobenie proteínovej zložky, ktorá je bohatá na bázické aminokyseliny. Predpokladá sa tiež cytostatické pôsobenie viskotoxínu, ktorý má miestne nekrotizujúce účinky predovšetkým na nezrelé bunky.
Namiesto odvaru zápar
Keďže varom sa účinné látky imela čiastočne rozkladajú, neodporúča sa užívanie odvaru. Najčastejšie sa predpisuje zápar z 1 kávovej lyžičky drogy na šálku vody, denne sa pijú 2- 3 šálky. Môže sa pripraviť aj vo forme studeného macerátu: 2 čajové lyžičky imela bieleho zalejeme 200 ml studenej vody a necháme 12 hodín vylúhovať. Výluh precedíme a pijeme ráno. Potom drogu zase zalejeme 200 ml vody a výluh pijeme večer.
Dobrá čajovina proti hypertenzii sa dá pripraviť zo zmesi imela s plodom hlohu, vňaťou zemedymu alebo boráka a z koreňov valeriány.
Pozor na dávkovanie
Pri používaní imela je potrebné zachovať veľkú opatrnosť, denná dávka čajoviny je najviac 5 g (pol až jedna lyžica na 300 ml vody). Prekračovanie terapeutických dávok má vedľajšie škodlivé účinky zapríčinené nekrotizujúcim pôsobením viskotoxínu a histónovej zložky. Liečbu imelom je potrebné konzultovať s lekárom.
Ing. Mária Kleňová, PhD.