Pobyt dieťaťa v nemocnici je často „skúškou odvahy“ pre vás i vášho potomka. Práve my dospelí často pocítime väčšiu nervozitu ako dieťa, ktoré ešte nevie, čo ho čaká. Preto je dôležité aspoň čiastočne potlačiť stres a na dni strávené v nemocnici vášho syna či dcéru pripraviť. Najlepšie ešte skôr ako budete do tašky baliť pyžamko a zubnú kefku.
Jedným z ochorení, pri ktorom treba po určení diagnózy počítať s hospitalizáciou v nemocnici, je aj diabetes 1. typu. Ak musí zostať v nemocnici dojčiatko, situácia je viac menej jasná. Plačúcemu drobcovi totiž ťažko čokoľvek vysvetlíte a tak ho aj medzi nemocničnými stenami najviac upokojí náruč a pohladenie matky. Ak však už vaše bábo povyrástlo, ba dokonca vás začalo zasypávať otázkami typu „A prečo?“, mali by ste mu vysvetliť, čo ho v nemocnici čaká.
Buďte spolu
Chvalabohu, časy, keď boli deti izolované od matiek hneď po narodení a tiež vtedy, ak ich prijali do nemocnice, sú nenávratne preč. A preto, ak má vaše dieťa menej ako šesť rokov a ak sa to len trochu dá, využite možnosť byť na oddelení spolu. Keď je staršie, môžete požiadať o hospitalizáciu s ním, avšak už za iných podmienok. Pobyt v nemocnici si totiž musíte hradiť sami.
Aj keď pôjdete do nemocnice vo dvojici, nepodceňujte dieťa a porozprávajte mu, prečo tam idete a čo ho približne čaká. Situáciu netreba zveličovať, ale ani zľahčovať. Ak nechcete stratiť dôveru detí, mali by ste im hovoriť pravdu. „Najúčinnejšie je zahrať sa s dieťaťom na doktora, napríklad s bábikou alebo mackom. Prostredníctvom hry sa tak zoznámi s rôznymi vyšetreniami a pochopí, že ho nečaká nič strašné. Musíte sa však pripraviť aj na to, že v nemocnici bude reagovať úplne inak ako pri hre,“ radí klinická psychologička Mgr. Klaudia Trojanová.
Žiadne „bu, bu, bu“
Už ste sa pristihli pri tom, že keď sa vaša ratolesť nechcela dôkladne obliecť alebo poriadne najesť, pohrozili ste jej nemocnicou? Určite sa to stalo aj tým najrozumnejším rodičom. Je však lepšie sa takéhoto strašenia vyvarovať. „Nikdy neviete, kedy dieťa naozaj bude musieť zažiť pobyt v nemocnici na vlastnej koži a spomienka na vaše vyhrážky by v ňom mohla vyvolať ešte väčší strach a obavy,“ pripomína psychologička.
Počúvajte a pýtajte sa
Asi niet človeka, ktorý by pri pobyte na nemocničnom oddelení nebol plný neistoty a obáv. Ak chcete čeliť týmto nepríjemným pocitom, mali by ste sa lekárov veľa pýtať, najmä ak nerozumiete odborným výrazom v latinčine, ktorými vás neraz zasypú. Určite vám ochotne všetko vysvetlia. Iba informovaný rodič môže rozumne posúdiť situáciu, zbytočne sa neznervózniť a nepreniesť potom svoj stres aj na dieťa. „Najmä ak je choroba akútna a dieťa musí ísť do nemocnice okamžite, rodič by to mal predýchať a zachovať chladnú hlavu. Je to určite poriadne ťažké, ale len tak môže na dieťa pôsobiť pozitívne a vysvetliť mu, čo ho čaká,“ dodáva psychologička. Pred dieťaťom sa s lekárom nerozprávajte príliš obšírne a komplikovane. Mohlo by byť zmätené z vecí, ktorým nerozumie. Radšej ho zapojte do rozhovoru a preberte s ním, čo sa bude diať.
Krok späť
Deti, ktoré majú viac ako sedem rokov, by už mali dokázať zvládnuť pobyt na oddelení bez mamy a otca. Najmä tí menší sa však zvyknú hnevať na rodičov, že ich tam dali. Môže u nich dokonca nastať akýsi krok späť. Ak sa už, napríklad v noci, nepocikávali, môžu s tým znova začať. V horšom prípade odmietnu jedlo alebo protestujú mlčaním. „To sa však, našťastie, pri bežnej hospitalizácii nestáva často. Situácia sa však môže zhoršiť, ak je dieťa izolované, napríklad na infekčnom oddelení. Pokiaľ to však diagnóza dieťaťa umožňuje, v nemocnici sa snažia dať deti podobného veku na izbu spolu. Zahrajú sa tak s rovesníkmi a pobyt v nemocnici je hneď o niečo znesiteľnejší,“ hovorí Mgr. Trojanová.
Nezabudnite na talizman
Vášmu malému alebo malej určite tiež pomôže, ak bude mať pri sebe obľúbenú plyšovú hračku, knižku alebo svoj vankúšik. Niektoré deti budú lepšie zaspávať s fotografiou rodičov, či s maminou šatkou, ktorá tak nádherne vonia. Takéto talizmany vašim ratolestiam dodajú istotu a pocit, že ste aspoň takto stále s nimi.
Veselo-smutné návštevy
Ak je dieťa v nemocnici samé, potrebuje čo najčastejšie kontakt s rodinou. Navštevujte ho preto tak často, ako je to len možné. Dôležité je, aby ste dodržali dohodnutý čas. U detí totiž akékoľvek nesplnenie slova spôsobí veľké sklamanie. Pár minút pred koncom návštevy dieťaťu oznámte, že za chvíľu odídete, aby sa s nepríjemným faktom postupne zmierilo. Rozlúčku zbytočne nepredlžujte, povedzte mu však, kedy prídete znova. Bude to preňho aspoň malou útechou. „Aj keď sa vám pravdepodobne budú tlačiť slzy do očí, pokúste sa rozlúčku odľahčiť. Je dôležité, aby to zvládol rodič, potom bude odlúčenie pre jeho dieťa aspoň o trošku jednoduchšie,“ radí psychologička.
Puberťáci chcú veľa vedieť
Deti v období puberty majú z nemocničného prostredia trocha odlišné pocity, ako ich mladší kamaráti. Chcú všetko vedieť a veľa sa pýtajú. „Na rozdiel od menších detí, potrebujú viac súkromia a chcú mať istotu, že sa s ich telom nebude ktoviečo diať. Je pre nich dôležité komunikovať so sestrami a najmä s lekárom. Chcú sa dozvedieť, na čom sú, čo s nimi budú robiť, uistiť sa, že sa nič nezmení a neubudne z nich,“ hovorí Mgr. Trojanová. Staršie deti navštevujú už aj spolužiaci. Netreba im v tom brániť, potrebujú byť v kontakte s kolektívom. Je dobre, ak sa aj v nemocničnej izbe zídu tínedžeri v rovnakom veku. Majú si čo povedať a celý pobyt zvládajú lepšie.
Nielen biele steny
Nemocnice už dnes väčšinou nevyzerajú tak anonymne, bielo a chladne ako kedysi. Najmä malým pacientom sa tu snažia ich pobyt spestriť a uľahčiť. Deti v predškolskom veku sa môžu zabaviť v hracom kútiku a v škôlke. Starší zas chodia do školy, kde k nim učiteľ pristupuje individuálne, takže zväčša prospievajú lepšie než pred hospitalizáciou. Často si nájdu kamarátov a v nemocnici vyvádzajú tak, akoby im nič nebolo. Vznikajú kamarátstva, nie je núdza o nové zážitky. „Napriek týmto spestreniam je predovšetkým vecou povahy, ako kto zvládne nemocničný pobyt. Sú deti, ktoré sa rýchlo prispôsobia a nemajú väčšie problémy, iné to však zvládajú ťažko. Rodičia však vždy môžu do veľkej miery ovplyvniť, ako sa dieťa so situáciou vyrovná,“ uzatvára psychologička.
Zopár rád, ktoré vám pomôžu pripraviť dieťa na chvíle strávené v nemocnici:
(podľa psychológov prof. PhDr. Ivana Štúra, CSc. a PhDr. Violy Zlámalovej)
● Dieťa po druhom roku života pripravte najmenej tri dni, najdlhšie týždeň pred prijatím do nemocnice.
● Nehovorte mu nič nepravdivé, neusilujte sa ho podviesť (väčším stresom pre dieťa bude to, s čím nepočíta).
● Oboznámte ho s tým, kam pôjde a približne ako dlho tam zostane (menšiemu dieťaťu povedzte, koľkokrát sa vyspí, ale len ak sa na to opýta).
● Vysvetlite mu potrebu hospitalizácie (len deťom starším ako 5 rokov – vyliečia ťa, nebude ťa bolieť hlava, budeš môcť opäť trénovať).
● Povedzte mu o ľuďoch, s ktorými sa tam stretne (sestry, lekári, učitelia, deti).
● Priblížte mu, čo tam s ním budú robiť – nie veľa informácií, iba tie najnevyhnutnejšie
● Ak sa dieťa vypytuje, treba odpovedať na každú otázku.
● Počítajte so strachom, ktorý produkuje fantázia dieťaťa, nepreháňajte starostlivosť oň, prekonajte jeho citový stav, pomôžte mu k lepšiemu zvládnutiu situácie.
● Nedajte na sebe poznať vlastné vzrušenie, neľutujte dieťa, rozlúčte sa tak, ako v iných situáciách.
● Dajte mu školské veci, obľúbenú knihu, hračku, nie veľa darov.
● Povedzte mu, kedy ho budete navštevovať a dodržte dohodnutý čas.
(kw)
Foto: www.fotolia.com