Obličky – nenahraditeľná čistička

Postihnutie obličiek sa dlhé roky nijako neprejavuje, potom náhle exploduje ako zákerná sopka. Namiesto horúcej lávy sa na telo valia početné problémy – zvýšené riziko ochorenia srdca a ciev, infarktu myokardu, zlyhania srdca, cievnej mozgovej príhody, ischemickej choroby dolných končatín. Všetko môže vyústiť až do zlyhania obličiek, ktoré si vyžaduje náhradu ich funkcie dialýzou alebo transplantáciou. Odborníci nachádzajú stále nové spôsoby, ako pacientom pomôcť aj pri zdanlivej bezmocnosti.

Cukrovka je dedičným prekliatím
Najčastejšou príčinou chronického zlyhania obličiek je diabetes mellitus, ľudovo cukrovka, predovšetkým 2. typu. Na Slovensku má cukrovku 340-tisíc obyvateľov, vo vekovej kategórii nad 60 rokov už každý štvrtý. A čo je najhoršie – mnoho diabetikov o svojej chorobe zatiaľ nevie. „Tichý zabijak“ tak už zožiera ďalšie desaťtisíce ľudí, ktorí to ešte netušia. Často sa choroba odhalí náhodne až u lekára, kam príde chorý na iné vyšetrenie.
„Úplne zásadné pre zvládnutie ochorenia obličiek je u diabetikov v súčasnosti čo najskoršie diagnóza, pretože včasná fáza ochorenia je podstatne lepšie ovplyvniteľná liečbou. Tá spočíva najmä v kontrole cukrovky, zvýšeného krvného tlaku, užívaní liekov znižujúcich pôsobenie hormónu angiotenzínu II a krvných tukov (lipidov). Liečbou je možné nielen výrazne spomaliť progresiu ochorenia a znížiť riziko zlyhania obličiek, ale aj významne znížiť riziko ochorenia srdca a ciev,“ vysvetľuje prof. MUDr. Vladimír Tesař, DrSc., prednosta Kliniky nefrológie 1. lekárskej fakulty UK Všeobecnej fakultnej nemocnice.

Dôležitý svetový génový objav prišiel z Prahy
Za novými prevratnými objavmi však nemusíme vyrážať ďaleko do sveta. Výskumný tím Ústavu dedičných metabolických porúch 1. LF UK a VFN v Prahe, vedený Ing. Stanislavom Kmochom, CSc., objavil nový gén, ktorý ovplyvňuje dedičné ochorenie obličiek. To je ďalším krokom k životu bez dialýzy a transplantácie.
Dedične podmienené ochorenia obličiek sú najčastejšou príčinou chronického zlyhania tohto orgánu najmä u detí. Výskum na molekulárnej úrovni a štúdium patofyziologických zmien orgánov a bunkových modelov je základným predpokladom pre mutácie v géne, kódujúcom renín.
Renín je jedným z najdôležitejších proteínov, ktoré regulujú krvný tlak. V súčasnosti existujú lieky, ktoré ovplyvňujú funkcie renínu, znižujú tým krvný tlak, a používajú sa teda na liečbu vysokého krvného tlaku (hypertenzie).

Krvný tlak aj zabíja!
Máte vysoký tlak? Tak možno nemáte v poriadku obličky! Také sú závery nových výskumov modernej medicíny. Obličky a regulácia krvného tlaku totiž spolu úzko súvisia, ide o akési spojité nádoby: Ochorenie obličiek môže spôsobiť vysoký krvný tlak a naopak, vysoký tlak krvi môže poškodiť funkciu obličiek.
Krvný tlak vzniká pri srdcovej činnosti a pôsobí na pružné steny tepien. Vďaka nemu môže prúdiť krv od srdca smerom k orgánom, ako je napr. mozog, pečeň, obličky, črevá a podobne. Krvný tlak má dve hodnoty – hornú (systolický), dolnú (diastolický). Horná hodnota udáva najvyšší tlak krvi v okamihu, keď sa srdce stiahne a pumpuje krv do tepien. Dolná hodnota určuje najnižší tlak krvi v okamihu, keď sa srdce rozťahuje a plní krvou. Najčastejšie používanou jednotkou sú milimetre ortuťového stĺpca (napr. 120/80 mm Hg). Pri neliečení hypertenzie sa môžu poškodiť dôležité orgány ako srdce, mozog, oči a obličky. Dlhodobo neliečený vysoký krvný tlak sa kamaráti so srdcovým infarktom, cievnou mozgovou príhodou alebo zlyhaním funkcie obličiek.

Dialýza mení podoby
Potom prichádza k slovu dialýza – proces odstraňovania splodín metabolizmu z tela umelou cestou. Krv sa čistí umelo pomocou špeciálneho vybavenia. Používajú sa dve hlavné formy – prevažujúca hemodialýza používa dialyzačný prístroj (umelú obličku) na čistenie odpadových látok z krvi. Krv prúdi hadičkami do filtra, v ktorom sú odstraňované odpadové látky a prebytočná voda. Očistená krv sa vracia ďalšími hadičkami späť do tela. Na hemodialýzu dochádza pacient trikrát týždenne v pevne stanovenom režime na štyri alebo päť hodín.
Relatívna novinka je peritoneálna (domáca) dialýza. Pri nej sa krv čistí vnútri tela, pričom je využívaná telu vlastná, prirodzená membrána – pobrušnica (peritoneum). Čistiaci roztok (dialyzát) je napustený zo špeciálnych prenosných vakov hadičkou do dutiny brušnej. Odpadové látky a prebytočná tekutina prestupujú tenkou membránou (pokrývajúcou povrch vnútrobrušných orgánov) do dialyzátu, s ktorým sú následne vypustené z dutiny brušnej. Nemusíme chodiť stále do nemocnice, ale tento spôsob trvajúci cca osem hodín vykonávať cez noc doma, keď spíme. Na kontroly chorí dochádzajú raz mesačne.
Najnovšou formou sa stáva tzv. automatizovaná domáca dialýza. Pri tomto druhu dialýzy je roztok v brušnej dutine vymieňaný pomocou jednoduchého prístroja.

Transplantácia: Oblička môže fungovať aj sólo
Obličky sú párovým orgánom s dostatočnou funkčnou rezervou. Preto ich môže darovať aj zdravý žijúci darca. Často to býva príbuzný, niekedy aj manžel či manželka. Najčastejšie transplantovaná oblička pochádza od osoby, ktorá práve zomrela. Je veľmi dôležité, aby sa darcova krv a tkanivá zhodli čo najviac s krvou a tkanivami príjemcu. Zhoda bráni imunitnému systému, aby bojoval proti novej obličke.
V súčasnosti u nás netrpezlivo čaká na transplantáciu mnoho záujemcov, ktorých možnú záchranu života limituje počet vhodných darcov. A tých je stále menej. Mnohí čakatelia sa netaja tým, že by si obličku kúpili aj na čiernom trhu.
Nad sebou vidíte žiarivé svetlá operačnej sály. Za pár ďalších okamihov už spíte. Necítite žiadnu bolesť, keď sa vám do tela zarezáva skalpel.
Chirurg voperuje novú obličku. Nie na miesto pôvodných obličiek, ale do ľavej alebo pravej jamky bedrovej. Napojí tepnu a žilu novej obličky k tepne a žile pacienta. Krv prúdi novou obličkou, ktorá vytvára moč tak ako pôvodné obličky v čase, keď boli ešte zdravé. Nová oblička môže začať pracovať ihneď. Napodiv pôvodné obličky zostanú na svojom mieste, pokiaľ nie sú príčinou infekcií alebo vysokého krvného tlaku.

Viete, čo nosíte nad driekom?
Obličky sú párovým orgánom tvaru fazule. Každá oblička dospelého človeka má veľkosť približne 12 x 6 x 3 cm (ako malá päsť) a hmotnosť cca 150 gramov. Máme ich uložené po oboch stranách bedrovej chrbtice, asi vo výške pása. (Pravá oblička je uložená o niečo nižšie ako ľavá.)
Obličky plnia rad životne dôležitých funkcií:
* Zbavujú krv odpadových látok bielkovinového metabolizmu – močoviny (= urey) a kreatinínu
* Udržujú stále vnútorné prostredie – stálu koncentráciu minerálov (Na – sodíka, K – draslíka, Cl – chloridov, Ca – vápnika a P – fosforu)
* Pomáhajú udržať normálny krvný tlak
* Udržujú stálu kyslosť vnútorného prostredia
* Pomáhajú vytvárať červené krvinky
* Udržujú objem celkovej vody v organizme
* Produkujú niekoľko dôležitých hormónov
* Tvorí sa v nich vitamín D, ktorý je nevyhnutný pre zdravé a pevné kosti

Za deň vytvoríme až 180 litrov primárneho moču
Obličky sú bohato prekrveným orgánom. Každú minútu preteká oboma obličkami dospelého človeka spolu približne jeden liter krvi. Životodarná tekutina priteká do obličiek krátkymi a širokými obličkovými tepnami, ktoré sa postupne vetvia do najjemnejších vlásočníc. Tie sa v obličkovej kôre stáčajú do klbiek – glomerulov; tých je v každej obličke 1 – 1,25 milióna. Tenká stena glomerulu pôsobí ako jemný filter, cez ktorý sa neustále prefiltrováva tzv. primárny moč (glomerulárny filtrát či ultrafiltrát). Za deň sa ho vytvorí neuveriteľné množstvo – až 180 litrov!
V skutočnosti však človek vymočí len 1 – 1,5 litra moču denne. Primárny moč, vzniknutý filtráciou z krvi, odchádza z obličkového glomerulu zložitým systémom kanálikov – tubulov, ktoré moč ďalej upravujú a predovšetkým spätne vstrebávajú. Glomerulus s nadväzujúcim kanálikom tvorí základnú funkčnú jednotku obličky – tzv. nefrón (dĺžka 45 – 64 mm). Celková plocha vnútorného povrchu nefrónov je 6 - 7 m štvorcových.

Máme v sebe čističku
Dokážete si predstaviť, že v sebe máte vcelku malú, ale veľmi výkonnú čističku? Takú predstavujú obličky.
Väčšina odpadových látok v krvi pochádza z bežnej látkovej premeny vo svaloch a z metabolizmu bielkovín, ktoré prijímame potravou. Odpadové látky sa nazývajú močovina (urea) a kreatinín. Vo vode rozpustné toxíny sa tiež vylučujú obličkami.
Objem krvi, ktorú obličky prefiltrujú iba za jeden deň, je (podľa miery fyzickej aktivity) 1 700 – 2 000 litrov. Plocha, cez ktorú prebieha filtrácia krvi v každej obličke, je veľká ako plachta.
Ak obličky nevylučujú odpadové látky a toxíny, tieto sa v tele hromadia a môžu telo poškodiť. Ak pri bežnom pitnom a výživovom režime klesne množstvo vylučovaného moču za deň pod 500 ml, zadržujú sa v tele odpadové produkty dusíkového metabolizmu (močovina) a vyvolajú otravu tela (urémia).

Produkujú dôležité hormóny
Pre život každého z nás majú zásadný význam tri hormóny, vylučované obličkami: renín, erytropoetín a calcitriol.
Renín sa vylučuje, ak v obličkách klesne krvný tlak. Renín spôsobuje zúženie ciev v tele a tým spôsobuje zvýšenie krvného tlaku späť k normálu.
Erytropoetín stimuluje kostnú dreň, aby vyrábala dostatok červených krviniek, ktoré roznášajú kyslík po celom tele. Zvýšená tvorba erytropoetínu sa začína, keď sa obličkám dostáva menej kyslíka – napr. vo vysokých nadmorských výškach. Calcitriol, známy ako aktívny vitamín D alebo D-3, pomáha udržiavať vápnik viazaný v kostiach a hladinu vápnika v krvi.

V spolupráci s odborníkmi ponúkame stručný prehľad najčastejších možných príznakov postihnutia obličiek:
1. Priberanie na hmotnosti v dôsledku zadržiavania tekutín v tele (opuchy tváre, očných viečok, predkolenia).
2. Bolesť v bedrovej oblasti, najmä ak je sprevádzaná teplotou alebo zmenou farby moču (infekcie, kamene, prasknutá cysta);
tvorba peny v moči (môže byť dôsledkom vylučovania bielkovín do moču), tmavý moč (červená, červenohnedá, ružová);
príliš veľké množstvo moču (najmä v noci);
príliš malé množstvo moču (ak vylúčite menej ako pol litra za deň, znamená to ťažké poškodenie funkcie obličiek).
3. Svalová slabosť, strata chuti do jedla, svrbenie, svalové kŕče, zmena farby kože.

Aké vyšetrenia sa vykonávajú?
Základným laboratórnym vyšetrením je chemická analýza moču, mikroskopické vyšetrenie močového sedimentu a krvný rozbor. Ak vznikne podozrenie na ochorenie obličiek, pacient je podľa potreby ďalej odoslaný buď k urológovi, alebo k nefrológovi.
Urológ je chirurgický špecialista, ktorý operačne rieši napríklad nádory obličiek a močových ciest, kamene vo vývodných močových cestách a pod.
Nefrológ je špecializovaný internista, ktorý sa zaoberá poruchami funkcie obličiek.

Zdroj: 21stoleti.cz
Foto: fotolia.com