Určite ste už zažili pád z bicykla, zo schodov, či jednoducho ste zakopli a skončili na zemi. V živote každého z nás sa však môže prihodiť aj vážnejšia nehoda. Aké obranné reakcie sa spustia v osudnej chvíli v organizme zdravého človeka a aké v prípade diabetika?
Odpoveďou organizmu na úraz či nehodu je stresová reakcia. Pojem stres pravdepodobne prvý raz definoval patofyziológ Hans Selye v roku 1927.
Stresory:
● fyzikálne faktory ako teplo, chlad
● mechanické poškodenie organizmu, toxické látky
● biologické faktory – bolesť, horúčka, infekcie
● psychická záťaž ako prepracovanosť, strach, úzkosť, termínové úlohy a pod.
Viete, že...
stresorom môžu byť prakticky akékoľvek vonkajšie alebo vnútorné vplyvy zasahujúce do rovnováhy organizmu?
Stereotypná reakcia
Odozva organizmu na nehodu je stereotypná, to znamená, že systém obranných a reparačných pochodov sa spustí automaticky. Je dôležitá na to, aby človek prežil záťažovú situáciu. V priebehu vývoja ľudského rodu sa táto odpoveď formovala buď ako reakcia útoku alebo úteku (z angl. fight or flight).
Podmienkou každej stresovej reakcie organizmu je teda nahromadenie značného množstva energie a príprava srdcovo-cievneho aparátu na mimoriadny fyzický a sprievodný psychický výkon.
Nervový systém v pohotovosti
Zabezpečenie energetickej zložky stresovej reakcie je úlohou celého radu dôkladne zladených nervových a hormonálnych pochodov. Ich spúšťačom sú príslušné mozgové centrá aktivizujúce do stavu pohotovosti jednak kostrové svalstvo a kontrolujúce činnosť žliaz s vnútorným vylučovaním. Prvým najrýchlejším systémom zapojeným do stresovej reakcie organizmu je nervový systém, konkrétne jeho zložka pracujúca nezávisle od vôle človeka. Nazýva sa preto autonómny nervový systém.
Hormóny zasahujú
Úloha tejto prvej línie spočíva v zvýšení vylučovania hormónov adrenalínu a noradrenalínu do krvi a v nervových spojeniach, čím narastá frekvencia úderov srdca, krvný tlak, zvyšuje sa množstvo krvi prečerpanej srdcom. Dochádza k zníženiu priesvitu ciev zásobujúcich krvou kožu, tráviace orgány v prospech srdca, mozgu a kostrových svalov, čo má slúžiť obrannej či útočnej reakcii.
Adrenalín v metabolizme cukrov a tukov
Adrenalín okrem svojho účinku na obehový systém významne pôsobí aj v metabolizme cukrov a tukov. Intenzívne podporuje štiepenie glykogénu v pečeni, čo je zásobná forma glukózy slúžiaca ako jej najrýchlejšie dostupný zdroj v prípade nízkej glykémie alebo stresových situácií. Adrenalín tiež štiepi tuky uložené v tukovom tkanive a uvoľňuje ich ako zdroj energie pre srdce a kostrové svaly, čo podporuje aj jeho blokujúce pôsobenie na inzulín.
Oneskorený kortizol
Ďalším nezastupiteľným hormónom v mechanizme stresovej reakcie organizmu je kortizol, ktorý sa tvorí v kôre nadobličiek. Jeho účinok nastupuje s určitým časovým oneskorením (až desiatky minút) od nehody. Avšak na rozdiel od adrenalínu je dlhodobejší.
Tvorba a vylučovanie kortizolu do krvi je riadené z podmozgovej žľazy – hypofýzy prostredníctvom ďalšieho hormónu označovaného skratkou ACTH. Táto väzba tak predstavuje ďalšie prepojenie medzi nervovým a hormonálnym riadením metabolizmu.
Účinky kortizolu zasahujú do mnohých funkcií ľudského organizmu. Jeho prítomnosť je nevyhnutná na zvládnutie aj menších stresových vplyvov napr. horúčka, dlhšie trvajúca fyzická aktivita či menší chirurgický výkon.
Niektoré úlohy kortizolu a jemu príbuzných hormónov:
● zabezpečuje dostatočný prísun energie v podobe glukózy
● dopĺňa zásobu glukózy štiepením bielkovín na aminokyseliny a premenou kyseliny mliečnej, ktorá vzniká v pracujúcom svale; takisto z niektorých menšinových produktov vznikajúcich pri štiepení tukov (glycerolu)
● pôsobí protizápalovo
● znižuje horúčky a opuchy
● predstavuje určitú ochranu pred nadmerným pôsobením adrenalínu a noradrenalínu, ktoré by mohli mať pri zvýšenom uvoľňovaní toxický účinok na tkanivá
Adrenalín a kortizol čiastočne zvyšujú aj krvnú zrážanlivosť, čo má význam pri úrazoch spojených s krvácaním a môžu tak prispieť k zabráneniu vykrvácania. V stresovej reakcii nie sú však tieto dva hormóny jediné, ktoré sú zapojené do obranných mechanizmov, majú však rozhodujúci dopad na metabolické pochody. Z ďalších treba spomenúť ADH a angiotenzín, ktoré sa podieľajú na zabezpečení obehovej stability, krvného tlaku. Bolesť a emócie zase ovplyvňujú endorfíny a enkefalíny.
DIABETIK V NÚDZOVOM OKAMIHU
Ohrozený hyperglykémiou
Pre diabetika je dôležitý poznatok, že adrenalín a kortizol zvyšujú jeho glykémiu. Pôsobia teda proti účinku inzulínu, a preto sa označujú ako kontrainzulárne hormóny. Ak je pôsobeniu stresora napríklad aj účasťou na dopravnej nehode vystavený nediabetik, k hyperglykémii nedôjde, alebo len k miernej či prechodnej. Zdravý pankreas totiž dokáže zvýšenou tvorbou a vylučovaním inzulínu vyvážiť pôsobenie kortizolu aj adrenalínu. Diabetik je však ohrozený závažnou hyperglykémiou a vystavený riziku metabolickej dekompenzácie.
Úraz spúšťačom diabetu?
Mnohí diabetici z vlastnej skúsenosti poznajú, že ich ochorenie sa objavilo práve pri určitých záťažových situáciách, ako horúčka, úraz, operácia, ťažšia psychická trauma. Teda v situáciách kladúcich zvýšené nároky na udržanie fyziologickej glykémie. Podobne je veľmi dobre známy sklon k hyperglykémiám aj u dlhodobo dobre kompenzovaných diabetikov pri bežných situáciách spojených so zvýšeným vylučovaním kontrainzulárnych hormónov – napríklad pri ľahkých infekciách, fyzickej záťaži či počas hnevu alebo strachu. Vidíme tak, že aj tieto pre život človeka nenahraditeľné obranné reakcie môžu diabetikovi privodiť nepríjemné situácie. Zákonitosti fyziológie stresu však pomáhajú pochopiť vznikajúce komplikácie a prispievajú k ich riešeniu.
MUDr. Ján Čulák, diabetológ