Svalová horúčka alebo ľudovo „svalovica“ skazí odhodlanie nejedného začínajúceho športovca. A nemusí sa dostaviť len po vyčerpávajúcom telocviku. Niekedy stačí obyčajná práca v záhradke, maľovanie plota či zaváranie, a na druhý deň vstanete s pocitom, že sa ledva hýbete. Prenikavú pichľavú bolesť v svaloch netreba nikomu zvlášť predstavovať. Poznáme ju všetci. Prečo nás však tieto nepríjemné pocity po väčšej fyzickej záťaži sprevádzajú? Dá sa im predchádzať?
Hoci tzv. „svalovicu“ pozná snáď každý človek, pre vedcov bola dlho tvrdým orieškom. Príčinu tejto nepríjemnej bolesti v svaloch vysvetľovali rôznymi teóriami. Niektoré sa časom ukázali ako nepravdivé. Dnes väčšina odborníkov zastáva názor, že za svalovou horúčkou stojí pretŕhanie svalových mikrovlákien, ktoré neunesú napätie pri väčšej záťaži.
Pichľavé kryštáliky
Nie je to tak dávno, čo prevládal názor, že za bolesti po cvičení je zodpovedná kyselina mliečna. Tá vzniká rozštiepením glukózy pri zvýšenej fyzickej aktivite. „Ak má sval dostatok kyslíka, spaľuje sa glukóza na vodu a oxid uhličitý, ktorého sa telo ľahko zbavuje pri každom výdychu. Pri anaeróbnom cvičení vzniká vzhľadom na nedostatok kyslíka vo svale namiesto oxidu uhličitého kyselina mliečna, ktorú môže organizmus začať metabolizovať až po obnovení dostatočného prívodu kyslíka do tkanív,“ vysvetľuje MUDr. Nadežda Bystrická z Nemocnice Podunajské Biskupice. Práve kyselina mliečna sa považovala za zdroj ťažkostí po cvičení. Odborníci totiž tvrdili, že táto látka vytvorí po ochladení v svale malé kryštáliky. Tie mali tlačiť na sval a spôsobovať typickú bolesť pri svalovej horúčke.
Najlepším liekom na svalovú horúčku je pravidelné aeróbne cvičenie!
Nedajte sa oklamať
Vedci už v deväťdesiatych rokoch minulého storočia prišli na to, že dôvod svalovej horúčky treba hľadať inde ako v kryštáloch kyseliny mliečnej. Nie je totiž možné, aby skryštalizovala pri telesnej teplote. Hoci dnes je už známe, že táto pôvodná teória nie je pravdivá, stále je pomerne rozšírená. Používajú ju aj niektorí výrobcovia výživových doplnkov, ktorí sľubujú, že vďaka ich výrobkom znižujúcim tvorbu kyseliny mliečnej, spoľahlivo predídete svalovej horúčke. Nedajte sa preto oklamať! Výživové doplnky vás „svalovice“ nezbavia.
Svalové mikrovlákna
Svalová horúčka teda s kyselinou mliečnou nijako nesúvisí. Zodpovedné sú za ňu tenučké svalové mikrovlákna vo svaloch. Ľudský sval je tvorený zo svalových vlákien, ktoré sa združujú do svalových snopcov obalených spojivovým tkanivom. Každé svalové vlákno je zložené z ďalších snopcov mikrovlákien. Keď je sval vystavený nadmernej záťaži, môžu sa niektoré svalové mikrovlákna pretrhnúť. Takéto ruptúry spôsobia vo svale slabý zápal, ktorý pocítime vo forme svalovej horúčky. Zápal prechádza svojím vrcholom 24 až 48 hodín po nadmernej záťaži. Preto necítime bolesť bezprostredne po cvičení, ale zväčša až na druhý deň.
Pretrhnú sa tie najtenšie
Teória o popretŕhaných vláknach vo svale môže znieť radikálne. Ako je možné, že sa vlákna jednoducho pretrhnú? Nie je to nebezpečné? Pravda je taká, že nie všetky vlákna a mikrovlákna majú rovnakú kvalitu a hrúbku. Pri preťažení sa pretrhnú len tie najtenšie a najslabšie z nich, ktoré záťaž neznesú. Netreba sa obávať, nemá to žiadne hrozivé následky. Poškodené mikrovlákna budú nahradené novými, často krát pevnejšími. Aj preto sa oplatí cvičiť pravidelne. Ak aj budete mať zo začiatku problémy so „svalovicou“, časom sa tohto problému strasiete a budete zvládať čoraz väčšiu záťaž.
Máte radi adrenalín? Ak máte diabetes, mali by ste si na fyzické preťaženie dávať zvlášť pozor. Môže vám totiž spôsobiť aj závažnejšie problémy, ako obyčajnú svalovú horúčku. Preto sa cukrovkárom niektoré športové aktivity neodporúčajú. Sú to najmä:
● športy s prevažujúcou silovou zložkou (vzpieranie, džudo, kulturistika)
● rýchlostné športy (bežecký a plavecký šprint, rýchlokorčuľovanie)
● športy spojené so zvýšením vnútrohrudníkového tlaku (vzpieranie, kulturistika, intenzívne veslovanie)
● športy, ktoré predstavujú nadmernú psychickú záťaž (súťažné, extrémne a adrenalínové športy, parašutizmus, bungee-jumping)
● športy spojené s vyšším rizikom úrazu (kontaktné športy ako ľadový hokej alebo futbal)
Cvičte bez „svalovice“
Svalová horúčka je vlastne prejavom adaptácie svalstva na fyzickú záťaž. Najlepším spôsobom, ako sa jej zbaviť, je preto cvičiť pravidelne. Ak nie ste vo forme, rozhodne by ste sa nemali pustiť odrazu do prudkých cvikov. Pred každým cvičením si spravte aspoň malú rozcvičku, aby sa svaly rozohriali. Aj po športovej aktivite by mal nasledovať krátky strečing.
Obyčajnou vodou
A čo ak už svalovú horúčku máte? Rozhodne to neznamená, že si treba dať od cvičenia pauzu. Práve naopak. Najlepšie urobíte, ak začnete s precvičovaním práve tých partií, ktoré vám „svalovicu“ spôsobili. Tentokrát však cvičte jemnejšie a s väčšou opatrnosťou. Na svalovú horúčku existuje množstvo ľudových receptov, ale aj drahých liekov. Bohužiaľ, takmer všetky sú v skutočnosti neúčinné. Jediným známym receptom je omývanie svalu studenou vodou alebo prikladanie ľadu. Chlad môže vyliečenie zápalu urýchliť a zmierniť aj bolesť. Samozrejme, najlepším liekom je prevencia. Preto cvičte pravidelne a nepresilujte sa!
Rozhýbte sa
Medzi vhodné pohybové aktivity pre diabetikov patria všetky druhy aeróbneho cvičenia. Sú to vytrvalostné aktivity, pri ktorých sa zaťažujú veľké svalové skupiny. Patrí k nim chôdza, beh, plávanie, gymnastika, bicyklovanie, pilates, bežkovanie a mnohé ďalšie. Ak budete cvičiť s mierou, najprv sa rozcvičíte a po cvičení si spravíte krátky strečing, riziko „svalovice“ bude minimálne. A nielen to. Znížite tým riziko hypoglykémie alebo nepríjemného úrazu. Pravidelným cvičením nielenže zabránite „svalovej horúčke, ale zlepší sa aj kompenzácia vášho diabetu.
(tab)
Foto: sxc.hu