Možno sa aj vo vašom okolí nájde niekto, komu vcelku vyhovuje, keď je chorý. Sťažuje sa na svoje ťažkosti, doslova si ich pestuje a to len preto, aby ste si ho všimli, venovali mu pozornosť a milovali ho. Žiaľ, aj únikom do choroby mnoho ľudí na seba upozorňuje, nie však vedome, ale na základe aj dávno prežitého.
„Únik do choroby začína už v detstve,“ hovorí psychoterapeutka PhDr. Miroslava Muráriková. Najčastejšou príčinou jeho vzniku je správanie sa matky k dieťaťu, ktoré je totiž milované a prijímané len vtedy, keď je choré. „Inak ľahostajná matka, ktorá sa svojho dieťaťa nikdy nedotkne, nikdy ho neobjíme, mu prejavuje lásku a strach o neho len v čase choroby. Dieťa sa naučí, že je opatrované len vtedy. Únik do choroby môže byť teda o zisku.“
Symptómy si navodzuje
V dospelosti sa človek, ktorý rád uniká do choroby, prejavuje trochu inak. Samozrejme, tiež za účelom získať si pozornosť, opatrovanie niekoho blízkeho, niekoho, koho chce, potrebuje, miluje. „Môže ísť o vydieranie chorobami, vyhráža sa, že nebude dlho žiť a sám verí symptómom, ktoré si navodzuje, “ vysvetľuje psychologička. Takýto človek skutočne pociťuje zdravotné ťažkosti, bolí ho brucho, žalúdok, môže mu stúpnuť teplota, avšak žiadny lekár mu nikdy žiadnu diagnózu nepotvrdí.
Pri úniku do choroby ide vždy o potrebu niečo získať.
Psychologická hra
Aj napriek tomu, že sa osoba so svojimi zdravotnými ťažkosťami necíti dobre, udržiava si ich. Pestuje si ich, nie však vedome, aj keď PhDr. M. Muráriková pripúšťa, že sčasti tak môže konať aj vedome. „Môže získať invalidný dôchodok, záujem ľudí, ktorým nevie vyjadriť svoje city. Hrá jednu z psychologických hier, ktorou si drží a vytvára vzťahy.“ Keby ste sa takéhoto človeka opýtali, čo zažíva a aké má pocity, čo mu vadí, nevadí, koho má rád a koho nie, nevedel by vám odpovedať. To, čo je pre iných prirodzené vyjadriť, pre neho je najťažšia vec na svete. V strese, strachu, že ho niekto ohrozuje, že príde o vzťah či zamestnanie, hľadá východisko v chorobe. „Niekomu stačí aj malý stres na to, aby si utekal ľahnúť a trpel.“
Pocity viny
Inak sa však prezentuje doma a inak medzi kolegami. V práci vystupuje väčšinou v pozícii obete, cíti sa byť ukrivdený. Môže byť aj nápomocný a prijímaný v kolektíve, občas však dáva kolegom najavo, že ho niekto ničí a ako trpí. Navyše rád vyvoláva pocity viny najmä v blízkej osobe, potom sa totiž domnieva, že je k nemu citovo pripútaná. Jeho obľúbenou taktikou je aj manipulácia, keď od okolia očakáva, že si všimne, aký je unavený. Keď sa tak nestane, spustia sa jeho sťažnosti na bolesť krížov či hlavy.
Vedeli ste, že...
človek niekedy sám seba poškodzuje látkami, ktoré konzumuje a vyvoláva si ťažkosti, aby získal starostlivosť nemocničného personálu? Ide o tzv. munchhausenov syndróm, vážny stav, pri ktorom je dôležité patológiu hľadať v pôvodnej rodine.
V súlade sám so sebou
Neraz sa stáva, že človek prežije takýmto spôsobom aj celý život, nechce sa totiž vzdať svojej hry na chorobu a tým drží v moci svoje okolie. Nejeden sa však ocitne v psychiatrickej ambulancii. Keď zistí, že všetky výsledky má v poriadku a niekto blízky mu pokojne vysvetlí, ako ho vníma a on túto informáciu príjme a spracuje, je šanca na vyliečenie. „Je to podobné, ako keď alkoholikovi poviete, že je alkoholik a on sa bráni. Keď to ale pochopí, mal by sa pripraviť na dlhšiu prácu so psychoterapeutom, s ktorým nerieši to, prečo uniká do choroby, ale snaží sa prísť na to, prečo je osamelý, ako sa mal, keď bol malý, prečo nevie vyjadriť svoj vzťah k niekomu. Ak vnútorne spracuje konflikty a je v súlade sám so sebou, postupne zmizne aj potreba úniku,“ hovorí PhDr. M. Muráriková.
Nepríjemné a bolestivé
Ak vy sami máte pocit, že potrebujete pomoc psychoterapeuta, pripravte sa na to, že terapia vám nepomôže za pár dní. Naopak, niekedy prejdú aj 2 – 3 roky, kým sa z toho dostanete. Dôležité je len chcieť a pracovať na sebe, aj keď to môže byť nepríjemné a bolestivé.
Nutkavá potreba
Záľuba v chorobe môže vyústiť až do psychickej poruchy hypochondrie, keď už ide o extrémnu úzkosť. „Hypochonder sa na rozdiel od človeka, ktorý uniká do choroby, potrebuje uisťovať, že nezomrie práve teraz,“ konštatuje psychologička. Z obavy pred vážnymi ochoreniami sa neustále pozoruje a má nutkavú potrebu navštíviť lekára. Po vyšetrení sa na chvíľu upokojí, no netrvá to dlho a začarovaný kruh pokračuje. Inou formou prežívania hnevu, radosti či smútku je tzv. alexitýmia. Takýto človek vôbec nerozumie svojim pocitom, má problém nadviazať plnohodnotný vzťah, pretože nedokáže povedať ani to, či je veselý alebo smutný. Naopak, budete od neho počuť len množstvo sťažností, ako ho bolí žalúdok, že nemôže dýchať, aký je unavený či ubolený. Samozrejme, žiadny objektívny nález by neodhalilo žiadne vyšetrenie.
(ivk)
Foto: www.fotolia.com