Všetkým je jasné, že krv kolujúca v našich žilách je životne dôležitá a nenahraditeľná. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, že by ste ju darovali a pomohli tak obeti automobilovej nehody či onkologickému pacientovi? Alebo ste vy či váš príbuzný niekedy potrebovali transfúziu krvi? My sme sa zamerali na krv ako takú a MUDr. Kláry Svitekovej z Národnej transfúznej služby v Bratislave sme sa opýtali, akým procesom musí darovaná krv prejsť, aby sa dostala až k príjemcovi.
Každá jednotlivá zložka krvi má inú funkciu:
● červené krvinky (erytrocyty) sú nosiče kyslíka
● biele krvinky (leukocyty) spĺňajú úlohu obranyschopnosti organizmu
● krvné doštičky (trombocyty) zabezpečujú zrážanlivosť krvi
● krvná plazma obsahuje takisto bielkoviny, ktoré sa podieľajú na zrážanlivosti krvi
Chceli by ste aj vy darovať krv? Absolvujte vyšetrenie krvného obrazu, krvnej skupiny, Rh faktoru a pečeňové testy. Po príchode na odber sa zaevidujte. Lekár vám zmeria krvný tlak, pulz, skontroluje všetky výsledky a rozhodne o tom, či ste spôsobilý k odberu. Ak ste vhodný darca, celý proces vás vyjde na 5 až 10 minút v sede alebo v ľahu. Sestrička vám za ten čas odoberie zhruba 450 ml krvi.
Vďačný darca
Pri samotnom odbere krvi lekár darcovi odoberie vzorky, ktoré putujú na ďalšie, hlavne virologické vyšetrenie. „Musíme mať istotu, či darca nemá hepatitídu B a C, syfilis, či nie je HIV pozitívny. Jeho krv komplexne vyšetríme, úplne však nedokážeme zabrániť tomu, aby sme mali 100% istotu, že sa krvou nič neprenesie. Stáva sa, že darca zatají, že bol prechladnutý a je nedoliečený, a to krvný obraz nemusí ukázať. Preto je dôležité, aby si človek položil pred odberom otázku, či by on chcel dostať takú krv, akú daroval,“ vysvetľuje Dr. Sviteková. Ak si odpoviete áno, ste vhodným a vďačným kandidátom na darcovstvo.
Fľašový systém
Kedysi sa pri odbere krvi využívali fľaše, ktoré sa po treťom použití sterilizovali, prenosu chorôb však na sto percent nezabránili. Po roku 1986 prišli na scénu jednorazové plastové vaky, vďaka ktorým sú krvné produkty omnoho bezpečnejšie.
Krv vo vakoch
Dnes sa už krv ako taká nepoužíva. Pri väčšine operácií sa podávajú buď červené krvinky, krvná plazma alebo krvné doštičky. Podľa MUDr. Svitekovej sa biele krvinky z krvi odstraňujú, pretože rýchlo tvoria protilátky a každá náhrada krvi aj s nimi by mohla pacientovi spôsobiť horúčky a problémy s jej prijatím. Na ich odstránenie slúži systém jednorazových plastických vakov.
Jednotka krvi, ktorú vám odoberú, sa spája s konzervačným protizrážavým roztokom vo vaku. Ten je prepojený hadičkami s 2-4 ďalšími vakmi. „Súčasťou vakov býva aj filter, ktorý zabraňuje prechodu bielych krviniek do vaku s červenými krvinkami. Filter so zachytenými leukocytmi sa potom odvarí sterilným zvarom preč a filtrované erytrocyty sa môžu použiť,“ hovorí lekárka.
V chladničke, mraze a inkubátore
Z každej jednotky krvi sa na 90 až 95 % vyrábajú erytrocyty, čerstvo zmrazená krvná plazma a koncentrát trombocytov. Odborníci všetko robia uzatvoreným spôsobom. Nič neprepichávajú, čo je z hľadiska prenosu infekcií či vzdušných baktérií bezpečné.
S predĺženou životnosťou
Do červených krviniek lekári prisávajú roztok, ktorý obsahuje tzv. purínovú bázu adenín a tá predĺži ich životnosť až na 42 dní v chladničkovej teplote. Podľa Dr. Svitekovej mali kedysi expiračnú dobu len 21 dní.
V neustálom pohybe
„Krvné doštičky sú zvláštne krvinky, pretože sa pomerne rýchlo rozpadajú. Musia byť preto nabraté vo vaku s polopriepustnou membránou, vďaka čomu môžu vo vaku dýchať,“ opisuje proces Dr. Sviteková. „Naplnené vaky, ktoré vypudzujú oxid uhličitý a do vnútra nasávajú kyslík, skladujeme v špeciálnom prístroji tzv. trombocytovom inkubátore pri izbovej teplote, kde sú v neustálom pohybe a vydržia 5 dní.“ Lekár ich pred podaním príjemcovi z inkubátora vyberie a napichne transfúznou súpravou. Aby nedošlo ku kontaminácii z vonkajších podmienok, musí ich do štyroch hodín použiť.
Zmrazená šokovo
Krvnú plazmu uložia do šokového zmrazovača, kde sa v priebehu hodiny pri teplote mínus 80°C zmrazí na kameň. Potom ju uložia pri teplote mínus 30 až 35°C a vydrží až do troch rokov. Samozrejme, pred použitím ju musia rozmraziť vo vodnom kúpeli.
Diabetik ako darca a príjemca
Odhalenie
MUDr. K. Sviteková aj z vlastných skúseností vie, že takmer každý človek prežíva pred samotným odberom krvi stres. „Budem mať dobrú krv? Budem ju môcť darovať?“ – sú otázky, ktoré si neustále kladie. „Stres je spúšťačom spaľovania cukru, a ak navyše príde darca nalačno, môže padnúť až do hypoglykémie. Vtedy zistíme, že darca je diabetik a ani sám to netušil,“ hovorí lekárka.
Pod kontrolou
Ak potrebuje diabetik transfúziu krvi, bez problémov ju v nemocnice. Lekári mu pritom pravidelne kontrolujú cukor a v priebehu celého dňa mu robia glykemickú krivku. Diabetikovi v kóme glykémiu zisťujú každé dve hodiny a navyše je monitorovaný na prístrojoch. „Aj konzervačný roztok v krvnej konzerve obsahuje cukor, a aj krv od darcu má určitú hladinu cukru. Transfúzia však nemá žiadny vplyv na glykémiu. Prudko sa po nej určite nezvýši,“ konštatuje Dr. Sviteková.
Viete, že...
krv darovaná od začínajúceho neliečeného diabetika alebo diabetika len na diéte príjemcovi neublíži? Podľa Dr. Svitekovej nie je vhodné darovať len takú krv, ktorú má diabetik aj s obsahom lieku. Krv s trochu vyššou hladinou cukru nie je zlá.
Antigény a protilátky
Červené krvinky majú na svojom povrchu antigény a v krvnej plazme sa nachádzajú protilátky – prirodzené aglutiníny. Tie buď človek má alebo nemá, to záleží od krvnej skupiny.
● Krvná skupina A má vo svojej plazme protilátku anti B, naopak, krvná skupina B má protilátky namierené proti A.
● Krvná skupina 0 nemá antigény, preto je to tzv. všeobecný darca, ale vo svojej plazme má obidve protilátky, čiže anti A a anti B.
● Krvná skupina AB má obidva antigény A aj B, ale nemá protilátky, preto sa môže za určitých okolností stať aj všeobecných príjemcom. To znamená, keď nám chýba krvná skupina AB, výnimočne môžeme dostať krvnú skupina A alebo B.
Univerzálna krv?
V médiách sa nedávno objavila správa, že dánski vedci objavili enzýmy, ktoré vraj dokážu zmeniť krvné skupiny A, B a AB negatív na nula negatív. Tú je potom možné podať všetkým pacientom. Problém s nedostatkom krvi by bol vyriešený. V súčasnosti však stále prebiehajú klinické testy, ktoré ukážu, či sa dajú zmenené bunky bezpečne a efektívne prenášať. Podľa Dr. Svitekovej sa už v minulosti používali náhradné hemoglobínové roztoky, ktoré dávali ľuďom neprijímajúcim krv z náboženských dôvodov. „V Amerike ich používajú pri operáciách, no faktom je, že za niekoľko hodín sa uvoľnia z väzby a pacient síce operáciu prežije, ale natrvalo mu stav nevyriešia.“
■ Pri veľkých chirurgických zákrokoch sa minie 5 až 10 konzerv krvi, teda od 2 do 5 litrov. Najväčší odberatelia krvi sú onkologickí pacienti, napríklad hemofilik zoberie krv aj od 100 do 200 darcov.
(ivk)