Veľa rastlín môžeme označiť ako viacúčelové rastliny pre ich všestranné využitie v priemysle, farmácii ale aj ako okrasné rastliny. K takýmto patria u nás menej známe, ale stáročia využívané požlt a sumach.
Požlt farbiarsky - Carthamus tinctorius
Dr. Mathioli: ...Poznenáhlé pojídání vyloupnutého semene planého šafránu s cukrem propravuje zašlemovaná a zanečistěná prsa, čistí plíce, ostří hlas a rozmnožuje plodnost... barví pokrmy na žluto a pomáhá na stolici...
U nás málo pestovaná rastlina pôvodom z tropickej Afriky, často sa ako jej domovina uvádza Malá Ázia. Viac ako tri tisícročia sa pestovala ako olejnina, farbiarska ale aj liečivá rastlina, v súčasnosti sa viac využíva na dekoratívne účely. Je to jednoročná rastlina vysoká 0,4 – 1 meter podobná slnečnici, husto olistená, v hornej časti chocholíkovo rozkonárená. Kvitne od júla do septembra, jej kvet je červenožltej, neskôr oranžovej farby, sušením sa zmení na výraznú červenú farbu. Plody sú 6 – 8 mm dlhé nažky, z ktorých sa za surova lisuje tzv. saflórový olej. Pre potravinársky priemysel sa využívajú sušené lupene kvetov, ktoré sú nielen korením, ale aj prírodným farbivom. V minulosti sa nimi falšovalo drahé šafranové korenie. Kvety obsahujú okrem farbív tiež olej (25- 40 %) s vysokým podielom nenasýtených mastných kyselín, hlavne kyseliny linolovej, tiež živice a vosky.
Liečebné účinky
Málo sa píše aj o liečebnom efekte tejto rastliny. Pre jej schopnosť účinne znižovať cholesterol v krvi sa odporúča pri srdcových a cievnych ochoreniach, a to jednoduchým spôsobom, užívaním 1 polievkovej lyžice požltového oleja počas dvoch mesiacov. Olej sa okrem účinku na zníženie cholesterolu odporúča tiež ako prírodné antisklerotikum. Obsahové látky kvetov pôsobia mierne laxatívne, močopudne a potopudne. V liečiteľstve sa rastlina využíva vo forme záparu alebo saflórového vína pri ochoreniach močových ciest, obličiek, na liečenie kožných ochorení a ekzémov. Nové výskumy potvrdzujú aj vhodnosť rastliny pre diabetikov na zníženie hladiny krvného cukru. Jeho vnútorné používanie sa neodporúča tehotným ženám.
Rúž z kvetov
Z kvetov sa získava žltá vo vode rozpustná a červená vo vode nerozpustná farba. Veľa žien sa krášli touto rastlinou, hoci o tom nevie. Požlt sa spoločne s mastencovým púdrom spracováva do tyčiniek na pery. Prírodný rúž možno bez obáv používať, pretože farbivo obsahuje látky, ktoré liečia zápaly kože. Saflórový olej sa používa tiež v kozmetickom priemysle na výrobu mydla a v maliarstve pri olejomaľbách podobne ako ľanový olej.
Farbivo z požltu sa používa už tisíce rokov v Egypte na farbenie odevov. V súčasnej dobe sa pridáva hlavne do cukrárenských výrobkov, cukríkov, nápojov, vín a liečiv, ale ešte stále aj na farbenie látok, vlny či ozdobných pier na červeno, ružovo a žlto. V súčasnosti patrí požlt k vyhľadávaným okrasným rezaným kvetom vo viac než 50 odrodách. Dá sa dobre pestovať aj v našich klimatických podmienkach, vyžaduje slnečné stanovište a priepustnú pôdu.
Sumach (Sumach garbiarsky) - Rhus coriaria
Dr. Mathioli: Odvar z listí vnitřne požitý nebo v klystéru jest užitečný při červené nemoci (úplavici). Semeno má touž moc... proti bolení a všeliké měkkosti břicha, proti úplavici i proti tracení žaludku.
Pod názvom sumach sa rozumie korenina získaná z plodov kra alebo stromu s oficiálnym názvom sumach garbiarsky. Skôr je známy jeho český názov „škumpa“. Je to rozložitý ker vysoký 2 – 5 metrov, rastie okolo Stredozemného mora a v juhozápadnej Ázii, v Grécku a Španielsku vegetuje voľne v prírode na skalách. Mathioli uvádza, že ho videl len „v Italii in monte Apennino“ a v Hispánii „ho mají velikou hojnost“. Podľa neho sa kedysi používal u východných národov namiesto soli.
Výrazná farba, ostrá chuť
Korenina sumach je prášok červenej až tmavohnedej farby s ostrou kyslastou chuťou. Získava sa usušením a zomletím plodov rastliny. Sumach používajú zakaukazské národy na prípravu mäsa na ražni a do rôznych krajových jedál a aj v súčasnosti je súčasťou koreniacich zmesí arabskej kuchyne. Pred použitím sa sumach zmieša s olejom na kašu a ňou sa potiera naporciované mäso či kurča pred pečením. Jeho chuť sa dá nahradiť citrónom. Korenina pôsobí proti hnačkám a používa sa hlavne do mastných jedál.
Na opracovanie kože
Sumach garbiarsky sa už niekoľko stáročí používa v garbiarskom priemysle. Pestuje sa predovšetkým pre vysoký podiel trieslovín v rastline, čo sa využíva na prípravu roztokov na opracovaniu kože. U nás sa táto výroba začala ešte v 17. storočí pravdepodobne s expanziou Turkov, ktorý doviezli sumach od Stredozemného mora a garbiarsky priemysel ju využíva dodnes. Máčaním teľacej ale aj inej kože sa vyrába jemná lesklá useň (kordován) na výrobu predovšetkým ženskej obuvi, čižiem ale aj na brašnárske, knihárske a dekoratívne účely.
Experiment s kurčatami
V ostatnom čase sa zistili veľmi dobré antibakteriálne účinky sumachu. V súvislosti so zákazom používania kŕmnych antibiotík vo výkrme kurčiat, sa experimentálne skúša podávanie výťažkov rastliny ako doplnku vo výžive brojlerových kurčiat ako prirodzenej ochrany pred baktériami Staphylococcus aureus, Pseudomonas, Escherichia coli a i. Niektoré druhy sumachu rastú ako ozdobné kry aj u nás v parkoch, ale ich plody sa nepoužívajú.
Ing. Mária Kleňová
Foto: www.fotolia.com