StoryEditor

Rizikový stupeň: 4!

24.10.2012, 23:32
Autor:
(dia)(dia)
Zvoní budík. Za oknom ešte svietia pouličné lampy a na parapetnú dosku vytrvalo bubnuje dážď. Zapnete rádio a z reproduktora sa ozve hlas moderátorky: „Biopredpoveď na udáva rizikový stupeň 4, čo je mierna až silná záťaž“. „No skvelé,“ vravíte si „zas ma bude celý deň bolieť hlava.“  

 

Zvoní budík. Za oknom ešte svietia pouličné lampy a na parapetnú dosku vytrvalo bubnuje dážď. Zapnete rádio a z reproduktora sa ozve hlas moderátorky: „Biopredpoveď na dnes udáva rizikový stupeň 4, čo je mierna až silná záťaž“. „No skvelé,“ vravíte si „zas ma bude celý deň bolieť hlava a budem únavený.“ Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, čo vlastne rizikový stupeň znamená? Týka sa biopredpoveď naozaj každého? Dá sa proti rozmarom počasia nejako brániť?

 


O tom, že počasie má na ľudí vplyv, sa pochybovať nedá. Nie všetci však vnímajú zmeny počasia rovnako dramaticky. „Niektorí ľudia sú doslova chodiace barometre. Cítia zmenu počasia skôr, ako ju ohlásia meteorológovia,“ tvrdí biometeorologička RNDr. Zlata Čabajová, CSc. Ľudia, ktorí citlivo reagujú na počasie a jeho zmeny trpia tzv. meteosenzitivitou. Niektorí majú len mierne intenzívnu reakciu, no iní, naopak, silnú s vážnejšími zdravotnými problémami.

Ste meteosenzitívny?
Myslíte si, že reagujete na počasie, ale nie ste si tým istí? Cítite staré zlomeniny, bolí vás hlava, ste malátni a vyčerpaní a neviete či je to počasím, alebo blížiacou sa chrípkou? Skúste sa spýtať aj ľudí vo vašom okolí na ich pocity. Ak sa napríklad na pracovisku viac ľudí necíti dobre, je veľká pravdepodobnosť, že za to môže práve počasie. Zdravotné ťažkosti súvisiace s počasím trvajú krátkodobo a potom opäť ustanú.

Každé štvrté dieťa
„Podľa prieskumov je meteosenzitívnych 35 -75 % ľudí,“ ozrejmuje biometeorologička. Citlivosť na počasie však nie je v populácií rozmiestnená pravidelne. Vo väčšom počte sa vyskytuje napríklad medzi starými ľuďmi. „Prieskum, ktorý sme robili na školách ukázal, že približne každý štvrtý žiak reaguje na počasie. Po tridsiatke je to už každý tretí človek, po päťdesiatke každý druhý a neskôr takmer každý,“ doplňuje odborníčka. Čím viac ochorení človek prekonal, tým väčšie stopy to zanechá aj na jeho adaptačných mechanizmoch. O to ťažšie bude pre jeho organizmus prispôsobiť sa zmenám počasia. Preto meteosenzitivitou trpia častejšie ľudia s chronickým ochorením. Zaujímavé je aj to, že v meste je 3-krát viac meteosenzitívnych ľudí ako na vidieku. Počasie vplýva viac na ľudí, ktorí nedodržiavajú zdravú životosprávu.

Diabetes a počasie
A čo diabetici? Je pre nich počasie väčšou záťažou, ako pre zdravých ľudí? Žiaľ, prieskum, ktorý by sledoval vplyv počasia špeciálne na cukrovkárov, sa na Slovensku zatiaľ nerobil. Podľa biometeorologičky však môže byť cukrovka faktorom, ktorý zvyšuje citlivosť na počasie, lebo väčšina jej komplikácií, ako postihnutie ciev, nervov, atď. na počasie reagujú vo zvýšenej miere. „Závisí to, samozrejme, od toho, nakoľko je cukrovka rozvinutá. Chronické ochorenia však všeobecne zvyšujú meteosenzitivitu.“

Je to len číslo
Biopredpovede sa v slovenských masmédiách obmedzujú len ako čísla s krátkym jedno až dvojslovným komentárom. Jediné číslo v škále od 1 do 5 vám má napovedať, ako sa v ten deň budete cítiť. Podľa biometeorologičky je to veľmi zavádzajúce: „Rizikový stupeň udávaný v číslach sa zaviedol v podstate kvôli masmédiám. Pre nich je to jednoduché a prehľadné. Zobrazí sa tam srdiečko a jedným šmahom sa dá odbiť celé biopočasie.“ Takáto strohá informácia je často zavádzajúca. Počasie totiž nevplýva na každého rovnako. Prílev teplého vzduchu, ktorý môže osobe s nízkym tlakom spôsobiť zdravotné ťažkosti, môže na hypertonika pôsobiť pozitívne. Takže, ak vám niekto povie, že je stupeň záťaže 3, pokojne sa opýtajte: „dobre, ale pre koho?“.

Bez komentára
Kvalitná biopredpoveď by mala obsahovať aj textový komentár, ktorý by ľuďom priblížil, ako môže na nich v ten deň počasie vplývať. Pozor si treba dať aj na zdroj, z ktorého biopredpoveď pochádza. „Niektoré slovenské masmédiá používajú stupne aj texty od neznámych autorov a k ich správnosti sa možno ťažko vyjadriť,“ upozorňuje RNDr. Čabajová. Podrobnú informáciu o aktuálnom biopočasí na území Slovenska nájdete na stránke www.biopocasie.sk.

Viac než 200 diagnóz
Čo všetko môže spôsobovať počasie? Podľa odborníčky môže ovplyvniť priebeh a príznaky rôznych chorôb. Dohromady je to vyše 200 diagnóz:
ochorenia pohybového systému
srdcovo-cievne choroby
alergie a ochorenia dýchacieho systému
ochorenia nervového systému
ochorenia tráviaceho traktu

Keď sanitky nestíhajú
„Meteosenzitívni ľudia v určitom počasí nereagujú adekvátne, predlžuje sa ich reakčný čas, majú pomalšie reflexy a sú unavení,“ vysvetľuje RNDr. Čabajová. Hoci človeka takéto ťažkosti priamo neohrozujú, za volantom sa mu môžu stať osudnými. Nie je náhoda, že pri určitých typoch počasia, napríklad po príleve teplého vzduchu, lekári z pohotovostných služieb nestačia zachraňovať. „Raz potrebujú veľké množstvo sanitiek, inokedy ich nevolajú. Začali sme im dávať biopredpovede, aby sa dokázali pripraviť. Niekedy to fungovalo aj naopak. Skôr, ako sme im zavolali, nás informovali, že majú plno,“ spomína biometeorologička.



Viete, že...
ľudia vedeli o vplyvoch počasia na zdravotný stav už od pradávna? Dôkazom toho sú aj ľudové pranostiky, ktoré často veľmi trefne popisujú niektoré biometeorologické javy. „Už v štvrtom storočí napísal Hyppokrates prvý známy vedecký spis, v ktorom hovorí o vplyve počasia na človeka,“ konštatuje RNDr. Čabajová.

 

Trpí aj psychika
Počasie nesporne vplýva aj na našu dušu. Možno sa vám niekedy zdá, že krátke zimné dni sú akési smutnejšie a počas slnečných dní zas oplývate skvelou náladou. Nie je to náhoda. Slnečné svetlo totiž ovplyvňuje aj náš psychický stav. „Pozorovania výskytu depresií v závislosti od klimatických pásiem potvrdzujú, že menej depresií je v oblastiach s častejším výskytom slnečných dní,“ tvrdí psychoterapeutka Mgr. Lucia Čierňavová. Aj tu však platí, že nie pre každého je rovnako náročné prispôsobiť sa zmenám počasia a udržať si dobrú psychickú kondíciu. „Ľudia so sklonom k úzkosti a negatívnemu spracovávaniu vonkajších podnetov môžu byť na zmeny počasia citlivejší,“ vysvetľuje psychoterapeutka.

Dvojsečná zbraň
Biopredpoveď by mala slúžiť ako prevencia a pomáhať laickej aj odbornej verejnosti. Všímať by si ju mali lekári a záchranári, ale aj meteosenzitívni ľudia. Patríte aj vy k ľuďom, ktorí sú citliví na počasie? V tom prípade si v čase hlásenej vyššej záťaže odložte náročnejšie úlohy radšej na neskôr. Na pozore by sa mali mať aj „srdciari“ a astmatici. Ak biopredpoveď ohlasuje zvýšenú záťaž, treba byť opatrný a mať pri sebe potrebné lieky. Biopredpoveď však nie je vždy len pomocníkom. Niekedy funguje doslova ako strašiak. Sú ľudia, ktorým stačí počuť, že je stupeň záťaže 4 a hneď sa im stav zhorší. „Biopredpovede môžu ľuďom, ktorí im prikladajú veľký význam, negatívne ovplyvniť zdravotný stav. Autosugesciami si môžu navodiť stav záťaže, meniť telesne pocity a prežívať nepohodu,“ upozorňuje psychoterapeutka.

 

Viete, že...
Výsledky výskumu ukázali, že najviac infarktov myokardu postihuje mužov v zime v pondelok ráno? Jednou z príčin môže byť aj to, že vtedy mnohí z nich v chvate vyletia z vyhriateho bytu na ulicu, v dôsledku čoho sa im zúžia cievy a môže dôjsť až k infarktu.

 

Prísne tajné
To, že ľudia si dokážu sami privodiť fyzické ťažkosti, si uvedomujú aj biometeorológovia. „V biopredpovediach ani nemôžeme všetko zverejňovať, aby sa ľudia nezľakli. Prestali sme napríklad upozorňovať na zvýšenú pravdepodobnosť epileptických záchvatov, hoci nám rodičia volávali a ďakovali, že si vďaka našim prognózam vedia deti lepšie ustrážiť. Dospelým epileptikom však hrozilo nebezpečenstvo vyvolania záchvatu,“ objasňuje RNDr. Čabajová.
Počasie nemusí byť len predzvesťou zdravotných katastrof. Sú aj také typy počasia, pri ktorých sa človek cíti dobre, sviežo a oddýchnuto. Netreba preto prepadať panike len preto, že biopredpoveď ohlasuje vysoký stupeň záťaže.

Sme rozmaznaní
V minulosti bolo omnoho menej ľudí citlivých na počasie ako dnes. Čím to je? Ľudia kedysi žili zdravšie a predovšetkým boli otužilejší. Ich organizmus sa potom s náhlymi zmenami počasia vyrovnával omnoho ľahšie. „Na dedinách bývali toalety vonku a tie sa používali aj v tuhej zime. Ľudia tak boli zvyknutí na teplotné zmeny. V zime bolo v noci v dome chladno a kým ráno zakúrili, museli vyjsť spod perín. Takže vlastne prirodzene otužovali. Teraz sme rozmaznaní klimatizáciou a ústredným kúrením,“ konštatuje biometeorologička.

Dá sa to liečiť?
Tabletka, ktorá by vás zbavila meteosenzitivity, žiaľ, zatiaľ neexistuje. To však neznamená, že sa proti precitlivenosti na zmeny počasia nedá nijako bojovať. Niekedy ju spôsobuje ochorenie, o ktorom ani nevieme, ako napr. vysoký tlak. V takom prípade stačí dostať tlak pod kontrolu a ustúpi aj meteosenzitivita. Najlepším liekom na meteosenzitivitu je však zdravý životný štýl. Ak nechcete, aby vám zmeny počasia zhoršovali kvalitu života:
Majte cukor pod kontrolou
Stravujte sa racionálne
Nezabúdajte na pohyb
Otužujte sa
Vyhýbajte sa stresu
Navštevujte kúpele

Meteosenzitivitou najčastejšie trpia:

starší ľudia

ľudia s chronickým ochorením
obyvatelia väčších miest
ľudia žijúci nezdravým životným štýlom


Názory diabetikov


Ako na vás vplýva počasie?


Každý deň nás v televízii, rozhlase aj tlači informujú o biopredpovedi na najbližšie dni. Kým niekto zhoršenie počasia nijako nepocíti, iného už dva dni pred ním bolí hlava alebo staré zlomeniny. Sú aj takí, ktorým stačí počuť spojenie „silná záťaž“ a hneď sa im priťaží. Ako sú na tom naši čitatelia?

Som kompenzovaný, či je pekne alebo škaredo
Biopredpovede ani veľmi nesledujem, skôr ma zaujíma predpoveď počasia. Podľa môjho názoru sú určite pravdivé, ale pozornosť im nevenujem. Všimol som si, že počasie vplýva na môj zdravotný stav. Keď sú veľké horúčavy, som už od rána dosť vyčerpaný, ledva sa presúvam z miesta na miesto, akákoľvek činnosť je pre mňa úplne zdrvujúca. Čo môžem, urobím radšej hneď ráno alebo večer, keď je teplota trochu miernejšia. Zimu znášam celkom v pohode. Som živý ako rybka, studené počasie mi neprekáža, ak nie je sneh. Zlé počasie mi vadí, ak trvá dlhšiu dobu. Vtedy začínam byť nervózny, pretože sa vôbec nedá ísť von a byť zavretý medzi štyrmi stenami je otrava. Nemyslím si, že by zlé počasie malo negatívny vplyv na môj diabetes. Zatiaľ som dobre kompenzovaný, či je pekné alebo škaredé počasie.
Slávo, 34 rokov, Ivanka pri Dunaji

Pri zlom počasí som podráždená
Biopredpovede sledujem a myslím, že aspoň čiastočne sú pravdivé. Na mňa počasie vplýva negatívne. Keď je zlé, cítim sa horšie. Myslím, že vplýva aj na kompenzáciu diabetu. Pri zlom počasí som viac podráždená, a tým sa mi zhoršujú glykémie.
Marta, 53 rokov, Sabinov

V zime potrebujem viac inzulínu

Biopredpoveď nepozerám. Ale myslím si, že najmä pre meteosenzitívnych ľudí sú mimoriadne pravdivé. Počasie vplýva predovšetkým na psychiku. Jesenná depresia a jarná únava sa predsa niečomu pripísať musia J. Počas pochmúrnejších oblačných dní mám ešte nižší tlak než zvyčajne. To sú práve tie dni, keď sa s prispanými očkami tackám po kancelárii v práci a požiadavky sú na mňa kladené zbytočne. Aspoň kým si nepripravím kofeínovú dávku J. Čo sa týka diabetu, moja dlhoročná skúsenosť je, že počas zimných mesiacov mám zvýšenú potrebu inzulínu a v lete naopak – zníženú. Možno to súvisí aj so zvýšenou chuťou do jedla v zime. Ide o jednoduchú reťazovú reakciu: letné slnečné počasie sa spája s chuťou športovať a zníženou chuťou do jedla a vďaka tomu potrebujem aj menej inzulínu. Zima, to je husia koža, perina, spánok a zvýšená chuť do jedla. A to znamená aj zvýšenú potrebu inzulínu.
Zuzana Perdíková, 22 rokov

Bolí ma hlava a som pomalšia
Biopredpovede sledujem. Niekedy sa mi zdajú pravdivé, niekedy nie. Myslím si, že počasie vplýva na moje zdravie. Prejavuje sa to bolesťou hlavy, aj pomalosťou v niektorých činnostiach. Ale je to iba chvíľkový stav, prejde to. Ak si zvyknem na počasie, je to potom dobré. Cukrovku podľa mňa počasie neovplyvňuje.
Irena, 55 rokov, Prešov

Počasie vplýva na náladu
Biopredpovede nesledujem takmer vôbec. Len keď sa mi náhodou dostane do uší niečo z televízie. Možno sú pravdivé, ale zatiaľ som to nijako zvlášť nepocítil. Počasie na mňa vplýva, no je to skôr psychického charakteru. Vplýva na náladu a celkovo ovplyvňuje to, ako sa správam počas dňa. Ale nedá sa povedať, že by to platilo v absolútnom slova zmysle pri každom počasí. Myslím, že na diabetes nemá počasie žiadny vplyv. Iba ak by vplývalo nepriamo na moju náladu, v dôsledku ktorej by som mal chuť na niečo, čo ako diabetik nemôžem jesť. Alebo naopak, mal by som chuť iba na to, čo môžem J. Vekom možno príde aj to, že budem výkyvy počasia pociťovať po všetkých stránkach svojho zdravotného stavu, no zatiaľ nevidím žiadnu súvislosť medzi počasím a zdravím z krátkodobého hľadiska.
Jano, 25 rokov

Pri väčšej záťaži ma bolí hlava
Ak stíham, pozriem si biopredpoveď každý deň. A myslím si, že väčšinou to vychádza. Počasie na mňa pôsobí len málo. Pri väčšej záťaži ma trochu bolí hlava. A myslím si, že počasie vplýva aj na diabetes, hoci nie veľmi.
Kristína, 30 rokov, Prievidza

(tot)
Foto: www.fotolia.com

menuLevel = 2, menuRoute = dia/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = dia, homepage = false
14. apríl 2024 13:40