StoryEditor

Strach žiť naplno

02.10.2013, 23:01
Autor:
(dia)(dia)
Postaviť sa pred ľudí a predniesť pred nimi čo i len jednu vetu je určite pre mnohých z vás hotový kríž. To nikdy! – zasvieti v hlave červená kontrolka a strach vystúpiť vás akoby neviditeľnými okovami držal v zajatí.

 

Postaviť sa pred ľudí a predniesť pred nimi čo i len jednu vetu je určite pre mnohých z vás hotový kríž. To nikdy! – zasvieti v hlave červená kontrolka a strach vystúpiť vás akoby neviditeľnými okovami držal v zajatí. Pokiaľ sa viete z toho zajatia vyslobodiť a situáciu nakoniec zvládnete, je všetko v poriadku. Sú však ľudia, ktorým to obrovský a neskrotný strach nedovolí.


 

Strach, ktorý je veľmi veľký a ťažko ovládateľný, sa volá sociálna fóbia, ktorá človeku deň čo deň komplikuje život. Prežívate aj vy hrôzu z toho, že sa na vás druhí pozerajú, nedokážete jesť či hovoriť pred ľuďmi, bojíte sa, že sa znemožníte, keď vyjdete na ulicu? Nahrnie sa vám pálivá červeň do tváre hneď, ako vás niekto osloví?

Ak ste si odpovedali áno a navyše vám strach nedovolí ísť na stretnutie s kolegami či priateľmi a voľnej zábave či poradám sa zďaleka vyhýbate, vyhľadajte odborníka. Podľa psychologičky PhDr. Zlatici Bartíkovej nejde len o obyčajnú trému, tú by ste totiž vedeli prekonať. Je to niečo, čo je pre človeka neprekonateľné, pretože v pre neho chúlostivej situácii prežíva telesné problémy. „Búši mu srdce, potí sa, cíti žalúdok, červená sa a nedokáže si predstaviť, že by situáciu zvládol. Aby nepríjemné stavy nezažíval, verejnému vystúpeniu či nakupovaniu sa radšej vyhne a potom má pocit, že vo svojom živote všetko zvláda.“


Strach je prirodzený a jeho úlohou je chrániť nás. Fóbia je nespracovaná úzkosť.


Čo sprevádza fóbiu?

● búšenie srdca

● potenie

● nepríjemné pocity v žalúdku

● červenanie sa

● napätie tela

● robenie činností, ktoré sú neefektívne

● človek je akoby paralyzovaný

● pocit hanby


Najčastejšie situácie, ktorým sa človek s fóbiou vyhýba:

● hovoriť pred ľuďmi
● jesť alebo piť pred ľuďmi

● osloviť neznámeho človeka alebo s ním hovoriť
● byť v centre pozornosti
● hovoriť s niekým opačného pohlavia
● byť sledovaný pri práci, písaní
● zúčastňovať sa skúšok alebo vstupného pohovoru
● prijímať návštevy alebo chodiť na ne
● zúčastňovať sa neformálnej zábavy
● telefonovať
● začať rozhovor
● nájsť si nové alebo lepšie miesto


Choroba je pre ľudí prijateľnejšia ako žiť naplno.


Deficit dôvery a bezpečia

Búrlivé, no nepríjemné emócie a nutkavé myšlienky, že absolvovanie prednášky pred spolužiakmi či návšteva divadla sa rovná smrti, prenasleduje podľa Európskej štúdie o epidemiológii duševných porúch zhruba 49 % ľudí. Podľa psychologičky je sociálna fóbia vážna najmä v osobných kontaktoch a v pracovnom živote. „Ľudia si nehľadajú priateľov, majú tendenciu sťahovať sa do seba, nie sú šťastní. A dnes je máloktoré zamestnanie také, kde by človek nemal vystupovať.“ Analytici hovoria, že existuje separačná úzkosť. Ide o neschopnosť človeka odseparovať sa od niečoho, čo je pre neho existenčne dôležité a nevie si ani predstaviť, že by tak urobil. „Fóbia je reakciou na nespracovanú separačnú úzkosť. To znamená, že človek počas svojho života prežil traumy, ktoré nespracoval. Tie súvisia najmä so vzťahmi, pocitmi dôvery a bezpečia. Ich deficit sa môže neskôr prejaviť sociálnou fóbiou.“


Príčiny:

● traumy z detstva

● genetická predispozícia


Keď sklame telesná schránka

Sociálnu fóbiu môže spustiť dokonca aj cukrovka či iné ochorenie. Akékoľvek oslabenie zdravia, keď telesná schránka človeka nefunguje tak, ako by mala, môže naštartovať úzkostné prežívanie. Možno sa medzi vami nájdu aj takí, ktorí si nedokážu na verejnosti pichnúť inzulín či pre inzulínovú pumpu nájsť partnera. Podľa psychologičky, keď sa naučíte dôverovať svojmu telu, ale aj druhému človeku, ťažkosti prejdú. Príčinu sociálnej fóbie v prípade choroby treba hľadať takisto v detstve. Súvisí totiž s tým, ako bol človek vychovávaný, a ako k cukrovke dieťaťa pristupovali rodičia.


Dôležité!

Pýtate sa, kde je vôbec hranica medzi prirodzeným strachom a fóbiou? Fóbiou trpíte v prípade, že ťažkú situáciu nezvládnete ani vtedy, keď je pre vás veľmi dôležitá a hľadáte spôsoby, ako sa jej vyhnúť. Naopak, výsledkom trémy je úľava a dobrý pocit z toho, že ste všetko zvládli. Keď sa zhostíte podobných situácií častejšie, na červenanie sa či trasenie hlasu si časom ani nespomeniete.


Obranný mechanizmus

Z. Bartíková hovorí, že človek, ktorý má nespracovanú úzkosť, si nájde spôsob, ako ju spracovať cez fóbiu. „Aby ho neľakal celý svet, nájde si niečo, na čo zameria nebezpečenstvo. Len časť sveta bude nebezpečná a to ostatné mu umožní žiť.“ Fóbia je vlastne obranný mechanizmus. Dobrou správou je, že sociálnej fóbie sa dá zbaviť približne do 6 mesiacov. Dopomôcť k tomu vám môže psychológ či psychiater so svojou pomocou v podobe psychoterapie a farmakoterapie. „Môže to byť kognitívno-behaviorálna alebo hlbinná psychoterapia. Pri kognitívno-behaviorálnom prístupe sa pozeráme do detstva a posilňujeme zdravé sebavedomie, sebaúctu, sebadôveru.“ S návštevou odborníka dlho neváhajte. Vďaka nemu sa totiž naučíte dôverovať nielen sebe, ale aj svetu. Časom pochopíte, že prežívate prehnaný strach, ktorý nezodpovedá realite. V liečbe budete síce konfrontovaní s tou situáciou, ktorá vám naháňa strach, no nakoniec sa ju naučíte spracovať a zistíte, že keď ju absolvujete, nezomriete. Psychológovia nájdu kroky a zdroje, ktoré by vám pomohli, aby ste sa cítili istejšie a naučili sa rozlišovať medzi funkčným a nefunkčným strachom. Zároveň vám vysvetlia, čo sa deje vo vašom mozgu, posilnia vaše zručnosti, pokúsia sa zmeniť vaše myslenie a videnie situácie. „Niektorí, ktorí sa cez svoj stav nevedia dostať, budú potrebovať aj lieky. Užívajú sa najmä na zníženie napätia.“


Viete, že...

v prípade detí sa sociálna fóbia prejavuje simulovanými bolesťami bruška či inými zdravotnými problémami? Sociálna fóbia však najviac súvisí s dospievaním, s chorobou v dospelosti, s tým, keď si človek uvedomí svet a s ním spojené nebezpečenstvá a následky svojho zlyhania.


Bojí sa

Marka pre zdravotné dôvody prenasledujú pocity vyčlenenia a odmietnutia. Ako hovorí, na prvý pohľad ich nevidno, no neskôr na ne príde každý. Ide totiž o krívanie a stratu sluchu. „Od mala sa mi každý len vysmieval. Rodičia chceli, aby som bol stopercentný a makal, nech niečo dosiahnem. Na tom by nebolo nič zlé, ale zanechalo to vo mne stopy – bojím sa a neviem si nájsť dievča. Čo som schopný sám, do toho idem, nájsť si prácu nie je pre mňa problém. Vyštudoval som technickú univerzitu, ako slabo počujúci som sa boril s nemčinou v Nemecku, závodne som plával. Ale vo veciach, ktoré závisia od iných – životný partner, kamaráti – zlyhávam.“


Stratil zábrany

Markovo zistenie, že má sociálnu fóbiu, mu však pomohlo hýbať sa medzi ľuďmi. Dokonca si apatiu ľudí voči nemu vysvetľuje tým, že dotyčný pravdepodobne trpí tiež sociálnou fóbiou. „Je to forma zľahčenia situácie. Na to, aby človek potlačil sociálnu fóbiu, je nutné mať istú dávku egoizmu. Pretože ak máte ľudí ´na háku´, je vám jedno, ako sa k vám zachovajú. Potom sa nemáte čoho báť. No bude to boj pre mňa, v našich končinách sa takéto správanie netoleruje.“ Marko precestoval mnoho miest po Európe a v štátoch bývalého západného bloku boli ľudia pohodovejší, ochotnejší a aj on sám stratil zábrany a prestal sa báť. Nabral odvahu komunikovať, dokonca aj vyhľadával spoločenské podujatia. „U nás doma majú ľudia problémy, závidia si, hádžu si polená pod nohy, vyhrážajú sa, zastrašujú, takže logicky sa im človek začne vyhýbať. Nie som psychológ, ale na vec sa pozerám pragmaticky. Hľadám riešenie, aby som fóbiu odstránil, lebo mi prekáža.“


(ivk)

Foto: www.fotolia.com

 

menuLevel = 2, menuRoute = dia/zdravie, menuAlias = zdravie, menuRouteLevel0 = dia, homepage = false
06. jún 2023 04:24